Voda je najrozšírenejšou
zlúčeninou na Zemi. V podobe ľadu a tekutiny pokrýva 70% zemského
povrchu. Je nevyhnutná pre život, zapĺňa každú živú bunku a tvorí asi tri
štvrtiny nášho tela. Hrá dôležitú úlohu v obrovskej škále fyzikálnych
a chemických procesov – od varenia až po výrobu jadrovej energie.
Unikátne vlastností
Voda je unikátna látka, pretože
sa vyskytuje vo všetkých troch skupenstvách – pevnom, kvapalnom i plynnom.
Najčastejšie je kvapalinou a hoci sa čiastočne vyparuje pri akejkoľvek teplote
nad bodom mrazu čo predstavuje 0 stupňov Celzia, vrie až pri 100 stupňov
Celzia. Na rozdiel od všetkých ostatných látok voda zväčšuje svoj objem, keď
zamrzne. Preto zamrznuté potrubie praská. A práve preto ľad pláva na vode,
keďže je vďaka rozpínaniu redší. Voda sa správ tak unikátne v dôsledku
svojho chemického zloženia. V každej molekuly vody sú dva kyslíkové atómy
a jeden vodíkový atóm – teda má vzorec H2O. usporiadanie atómov však
spôsobuje, že jeden koniec molekuly je viac záporne nabitý než ten druhý. Táto
odlišnosť sa nazýva polarita a hovoríme, že voda tvorí polárne molekuly.
V dôsledku toho záporný koniec jednej molekuly priťahuje kladný koniec
inej, čím vzniká vodíková väzba. Voda zostáva kvapalinou, pretože vodíková
väzba viaže molekuly k sebe tak silno, že molekuly môžu len ťažko uniknúť
a premeniť sa na plyn. Keď však voda zamrzne , molekuly vytvoria mriežku,
takže ľad je redší než voda. Ďalším dôsledkom polarity je fakt že vo vode sa
dobre rozpúšťajú iné látky. Preto sa v prípade zriedkakedy vyskytuje čistá
voda. Napríklad v morskej vode je 3,5% solí (väčšinou chloridu sodného).
Všetky živé bytosti využívajú vo svojich životných biologických procesoch vodné
roztoky (roztoky na báze vody), ako je krv, tráviac šťavy a roztoky vnútri
bunky.
Tlak vody
Rastie s hĺbkou, ako
napríklad keby sme narobili dierky do plastovej fľaše, zo spodnej dierky voda
dostrekne najďalej, zatiaľ čo z najvyššej dierky najbližšie od fľaše. Je
to dôsledkom tlaku ktorý je dole v nádobe najväčší ako v dierkach vyššie. Každou dierkou je
tlak vody menší a menší.
Vztlak
Pred 2200 rokmi starogrécky
matematik Archimedes objavil, že akýkoľvek predmet váži menej vo vode než vo
vzduchu. Príčinou tohto vztlaku je vzostupný tlak vody alebo nadnášanie. Ak je
nejaký predmet ponorený do vody, jeho váha tlačí nadol. Lenže okolitá voda ho
vytláča späť silou, ktorá sa rovná tiaži vody vytlačenej predmetom. Predmet sa
bude ponárať, kým sa jeho tiaž nevyrovná vztlaku vody – v tomto okamihu
začne plávať. Predmety redšie než voda plávajú, kým hustejšie než voda sa
topia.
Lode sa plavia vďaka tomu, že v
trupe majú vzduch, môžu však plávať s rozličným ponorom, pretože hustota
vody sa mení. Lode majú menší ponor v slanej než v čistej vode,
pretože slaná je hustejšia. Rovnako majú menší ponor v studených než
v teplých moriach. Britské plavidlá sú označené Plimsollovou čiarou
(dolu), čo umožňuje, aby sa naložili na správny ponor v trópoch,
v riečnej vode, v lete a v zime.
Vlny
Vlny vytvára vietor, ktorý fúka
nad morom. Hoci sa môžu šíriť do veľkej vzdialenosti, voda v nich sa sotva
hýbe, iba sa trocha krúti dokola ako valec pod dopravníkovým pásom. Tam, kde je
voda priveľmi plytká, aby sa kruh uzavrel, vlna zanikne.