vypracoval Ing. Juraj Palásthy

 
Ako funguje počítačová sieť: ISO OSI model
 
            Existencia štandardizovaného modelu počítačovej siete, teda spôsobu výmeny informácií medzi počítačovými systémami bola nevyhnutnou a dlho chýbajúcou podmienkou výraznejšieho rozvoja sieťových technológií a sietí ako takých.Práve preto sa vďaka nátlaku firiem využívajúcich siete objavila potreba štandardizovaného sieťového modelu, ktorého by sa mohli výrobcovia sieťových riešení pridržiavať a ktorý by zabezpečil toľko potrebnú schopnosť prepájať zariadenia rôznych výrobcov.
Odpoveďou na toto volanie sa v roku 1978 stal v Paríži predstavený referenčný model Open Systems Interconnection (OSI) z dielne medzinárodnej štandardizačnej organizácie International Organization for Standardization (ISO).
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Výhody OSI modelu
 
·        rozložiť sieťovú komunikáciu na menšie okruhy;
·        štandardizovať sieťové komponenty a rozhrania pre rozvoj obchodu a podporu ich viacnásobného využitia (napr. pre využívanie rôznych typov sieťového HW aSW);
·        zaistiť prevádzkyschopné technológie;
·        uľahčiť pokrok a rozvoj;
·        zabrániť vzájomnému ovplyvneniu vrstiev; ak sa vykoná zmena v jednej vrstve, nech to neovplyvní chod inej vrstvy;
·        výhodnejší pre určenie detailov, ak dôjde k nejakej chybe;
·        pomáha pri opise protokolov modelu TCP/IP;
·        zjednodušenie vyučovania a učenia sa.
 
Protokoly pre OSI model
- fyzická a spojová - Ethernet;
- sieťová - IP;
- transportná - TCP;
- aplikačná – FTP, TFTP, HTTP, SMTP, DNS, TELNET (Remote login protocol), SNMP (Simple Network Management Protocol).
 
Peer to peer communication
 
- každá vrstva OSI modelu daného počítača komunikuje s vrstvou tej istej úrovne na druhom počítači;
- takýto typ komunikácie sa nazýva peer to peer (rovný s rovným);
- počas tohto procesu protokoly každej vrstvy menia informácie (PDU - Protocol Data Unit);

- každá vrstva pracuje s určitým typom PDU (napr. fyzická – bity,.. viď obr.).
 
 
TCP/IP model
 
- aplikačná – rieši problémy týkajúce sa reprezentácie údajov, kódovania a dialog control;
- transporná – zaoberá sa kvalitou služieb zaisťujúcich spoľahlivosť, riadenie toku a opravy chýb;
- internetová – rozdeliť TCP segmenty do packetov a poslať ich zo siete; zabezpečuje hľadanie najlepšej cesty a prepínania packetov;
- network access – zaoberá sa fyzickými a logickými komponentami, ktoré sú potrebné pre fyzické zapojenie;
 
TCP:
- spojovo-orientovaný protokol – packety putujú tam a späť medzi dvoma hostami, aby potvrdili, že existuje spojenie v daný čas;
- udržuje dialóg medzi zdrojom a cieľom počas združovania informácií aplikačnej vrstvy do segmentov;
- IP určí cestu pre packety a TCP poskytne spoľahlivý prenos.
 
OSI vs. TCP/IP
 
- pozostávajú z vrstiev;
- majú aplikačnú vrstvu, hoci ponúkajú rozličné služby;
- majú porovnateľnú transportnú a sieťovú vrstvu;
- tvorca siete musí poznať oba modely;
- predpokladajú prepínanie packetov, t.j. samotné packety môžu putovať rôznymi cestami, aby dosiahli rovnaký cieľ. V circuit-switched sieťach sa všetky packety prenášajú tou istou cestou.
 
 
·        TCP/IP spája prezentačnú a relačnú vrstvu do aplikačnej;
·        TCP/IP spája spojovú a fyzickú vrstvu v OSI do network access vrstvy;
·        TCP/IP sa javí ako jednoduchší, lebo má menší počet vrstiev;
·        protokoly v TCP/IP sú štandardné pri rozvoji Internetu, čím sa TCP/IP model javí ako vierohodnejší.
·        údaje sa počas prenosu medzi 2 počítačmi musia zbaliť;
·        keď sa údajové packety presúvajú smerom dole po vrstvách OSI modelu počas procesu zapúzdrenia sa, prijímajú záhlavia (headers), trailers a ďalšie informácie;
·        vzniká 5 premien údajov:
·         tvorba údajov;
·         zbalenie údajov pre prenos medzi koncovými zariadeniami;
·         pridanie sieťovej IP adresy do záhlavia;
·        pridanie hlavičky a traileru spojovej vrstve;
·        konvertovať do bitov pre prenos.
·        prenášané znaky sa prekonvertujú na údaje;
·        údaje sa zbalia do segmentov – zabezpečujú spoľahlivú komunikáciu poštových hostov;
·        segmenty sa zbalia do packetov (datagramov), ktoré majú v hlavičke zdrojovú a cieľovú logickú adresu (pre prenos packetov po vybranej ceste);
·        packety sa vložia do rámcov (frames), ktoré umožňujú spojenie k ďalšiemu priamo napojenému sieťovému zariadeniu;
·        rámce sa prekonvertujú do postupnosti 0 a 1 (bity), aby sa mohli preniesť médiom; časovanie sprístupňuje zariadenia pre rozpoznanie bitov.