Prírodné podmienky
Podnebie: Afrika je vzhľadom na svoju polohu najteplejším svetadielom. Podnebné rozdiely oblastí sú podmienené tlakovými systémami na pevnine a v susedných oceánoch. Rozlišujú sa tu 4 klimatické pásma:
- rovníkové pásmo (Konžská panva a pobrežie Guinejského zálivu) má celoročne horúce a vlhké podnebie.
- pásmo rovníkových monzúnov zaberá 1/3 Afriky, má horúce vlhké leto a teplú suchú zimu
- pásmo tropických pasátov (Sahara a okolie) na severe a juhu kontinentu má extrémnu suchosť
- subtropické pásmo (stredomorské) s teplým a suchým letom a miernou daždivou zimou.
Poloha: Afrika leží z 2/3 severne od rovníka a z 1/3 južne. Málo členité pobrežie, zväčša rovné a vyrovnané naplaveninami, najma pri ústiach veľkých riek, meria asi 30500 km. Svahy Atlasu na SZ klesajú prudko do mora. Aj pobrežie južnej Afriky a Somálskeho polostrova je strmé a pusté. Pobrežie Guinejského zálivu pokrývajú močiare, ktoré sťažujú prístup.
Povrch: Pred výstavbou Suezkého prieplavu (1869) súvisela s Áziou na 120 km. Najmenej členité pobrežie zo všetkých kontinentov. Geologicky tvorí Afrika rozsiahly štít prahorného veku, tektonicky rozlámaný na panvy a klenby. K nemu sa na juhu primykajú hercýnske Kapské hory a na severe treťohorné alpínske pohorie Atlas. Typickým rysom povrchu Afriky je prevaha rozsiahlych rovín a náhorných plošín. Tropické, vždy zelené pralesy v najvlhších oblastich obklopujú na severe, východe a juhu typické trávnaté savany (zaberajú 35% povrchu) s galériovými lesmi v riečnych údoliach, trávnato-krovinaté polopúšte a púšte (xerofity,sukulenty). Sever vyplňujú stredomorské vždy zelené krovinaté porasty a suché lesy. Kapská oblasť má príbuznú kvetenu juhozápadnej Austrálii.
Hospodárstvo
I keď Afrika má veľké nerastné bohatstvo nemožno tento kontinent považovať za bohatý, z ekonomického hľadiska patrí k najchudobnejším oblastiam sveta. Z hospodárskej stránky existujú v Afrike dva odlišné typy hospodárstva: primitívne naturálne hospodárstvo (vo vačšine štátov) a vyspelé trhovo orientované hospodárstvo (v menšine štátov, najma v JAR)
Rozličný spôsob života obyvateľstva a hospodárstva v jednotlivých častiach Afriky, spôsobené odlišnými prírodnými podmienkami, vyvolali odlišné účinky na životné prostredie. V oblastiach ťažby nerastných surovín a ich prvotného spracovania je značne zdevastované prostredie, najma v JAR, Zaire a Zambii. Ťažba dreva spôsobuje úbytok tropických lesov v strednej a západnej časti Afriky. Nevhodé obrábanie pôdy a kočovný chov dobytka vyvoláva rozširovanie polopúští a púští na úkor pôdy.
Veľký význam má poľnohospodárstvo. Rast výroby potravín sa oneskoruje za rastom počtu obyvateľov. V mnohých štátoch je dlhotrvajúca stagnácia /viaznutie vývinu/ v poľnohospodárstve. Poľnohospodárske plodiny sa stali exportným artiklom. Namiesto bežných potravín sa začali pestovať plodiny, ktoré boli na zahraničnom trhu žiadané.
Rastlinná výroba
Hlavnými plodinami sú káva, bavlna, palma olejová, kakao, čajovník, ďatle, kokos, podzemnica olejná, tropické ovocie banány, citrusové plody, kopra, sisal, zelenina, klinček, vanilka, piepor, cukrová trstina, tabak vo vyšších polohách, olivy, vinič prímorské oblasti na severe a juhu stúpajúca produkcia. V oblasti saván prevažujú obilniny durha (druh prosa), ryža, kukurica, pšenica, jačmeň. Z tradičných hľúznatých plodín v tropických oblastiach sa pestuje miamok, jam, taro.
Rastlinstvo Afriky tvorí: Akácie, baobaby, adénie, kakaovníky, mangovníky, liany, gardénie, palmy, aloa, duby, cyprusy, figovníky, kozince, kadidlovník, šachory, Tropické pralesy poskytujú rôzne druhy vzácnych drevín (mahagón, teak, eben).
Dodnes neexistuje v Afrike transkontinentálna pozemná komunikácia ani v poludníkovom ani v rovnobežkovom smere. Cestná doprava 1 500 000 km dopĺňa železničnú dopravu 80 000 km. Afrika nemá vhodné podmienky pre rozvoj riečnej dopravy, celková dĺžka splavných tokov je asi 40 000 km. Námorná doprava má transkontinentálny charakter. Dobre rozvinutá je letecká doprava, medzinárodné letiská su vo všetkých hlavných mestách štátov.