ROALD Amundsen
Nórsky polárny bádateľ narodený v meste Borg 16. júla 1872. Študoval na Univerzite v Oslo. Vstúpil do nórskeho námorníctva v roku
V rokoch 1987-1989 sa zúčastnil ako prvý dôstojník belgickej antarktickej expedície. Ich loď Belgica ako prvá prezimovala v antarktických vodách. Na palube bol tiež americký lekár Frederic Cook, ktorého prítomnosť pravdepodobne zachránila posádku pred skorbutom. (Smrteľná choroba z nedostatku vitamínu C)
Pre Amundsena bola táto výprava cennou skúsenosťou, ktorú využil počas svojich budúcich objaviteľských ciest. Od roku 1903 do roku 1906 viedol svoju prvú expedíciu . Počas tejto plavby úspešne ako prvý uskutočnil severozápadný priechod medzi Atlantickým a tichým oceánom a určil pozíciu severného magnetického pólu. Na mieste ktoré dnes nesie názov Gjoa Haven, strávil aj so svojimi šiestimi druhmi 2 zimy výskumom krajiny a ľadovcov. Počas tejto výpravy Amundsen študoval spôsob života miestnych obyvateľov, hlavne čo sa týka schopnosti prežiť v arktických podmienkach a skoro začal používať ich spôsob obliekania. Tiež sa od nich naučil využívať ťažných psov. 17. augusta 1905 vyplávali z Arktického súostrovia smerom na juh, k Viktóriinmu ostrovu, ale plavba bola znemožnená príchodom zimy predtým ako dosiahli Nome na aljašskom pobreží Tichého oceánu.
Po veľkom triumfe na Gjøe Amundsen plánoval dobyť severný pól. Keď sa však po svete rozletela správa, že Robert Peary v roku 1909 dosiahol severný pól, zmenil svoje plány. Na lodi Fram sa vydal roku 1910 na cestu do Antarktídy. V roku 1911 doplával k Rossovej pobrežnej bariére a na mieste zvanom Veľrybia zátoka postavil svoju základňu, ktorú pomenoval Framheim. Bolo to o asi o
Počas februára a marca Amundsen a jeho ľudia vybudovali podporné tábory na 80°, 81°a 82° južnej šírky. Takto si zároveň odskúšali antarktické podmienky a svoje vybavenie. Zimu vo Franheime trávili prípravou výstroja, hlavne saní. Amundsen začal svoju púť k pólu 20. októbra 1911 s ďalšími 4 členmi výpravy. Južný pól dosiahli ako prví ľudia v histórii 14. decembra 1911, o 35 dní skôr ako Scott. Amundsen pomenoval svoj tábor na póle Polheim. Scottovým obrovským sklamaním bolo, že pri príchode na pól našiel Amundsenov stan a jeho list. Amundsenove bohaté skúsenosti získané výskumom polárnych oblastí, dôkladná príprava a používanie ťažných psov boli základným predpokladom úspechu .
Robert Edwin Peary Robert Edwin Peary bol uznávaný americký bádateľ, ktorý sa chcel stať prvým človekom, ktorý by dosiahol Severný pól. Narodil sa 6. mája 1856 v Pittsbourghu. Roku 1884 bol vyslaný do Strednej Ameriky, aby sa zapojil do projektovania kanála v Nikarague. Lenže väčšmi, než horúčavy subtrópov lákal Pearyho chlad polárnych krajov. Už ako chlapca ho Zaujímali dobrodružstvá prvého amerického polárneho hrdinu Elishu Kent Keneda. Po návrate do Spojených Štátov sa oddal prieskumu polárnych oblastí. Pred samotným útokom na Severný pól podstúpil pár polárnych expedícii. Na rozdiel od ostatných bádateľov sa najskôr snažil čo najbližšie zblížiť s pôvodným obyvateľstvom. Študoval techniky prežitia Eskimákov v náročných podmienkach, nadobudol poznatky o vedení psích záprahov, tvorbe príbytkov a oblečenia z prírodných zdrojov. Zaujímavé bolo, e pri týchto prvých výpravách putoval len s jedným spoločníkom. Pri pokusoch dosiahnuť Severný pól ho však sprevádzali skúsení lovci. Peary sa stal priekopníkom nového systému (Pearyho podporný systém), tento systém mal uľahčovať cestu za cielom hlavnej výprave. Systém bol tvorený jedným hlavným týmom a viacerými podpornými. Tie mali za úlohu uľahčovať cestu hlavnej skupine (napr. postaviť základňu, priniesť potraviny, ...) V roku 1902 podnikol svoj prvý pokus dosiahnuť Severný pól, no pre veľmi zlé poveternostné podmienky a veľké množstvo snehu jeho cesta skončila neúspechom. V roku 1905 ako 50-ročný ponikol útok na pól č. 2. Neponechal nič na náhode, na svoju loď vzal niekoľko eskimákov, ktorí mali stavať cestou iglu slúžiace ako sklady potravín. Vo februári 1906 vyrazila prvá skupina Eskimákov napred, aby vytýčila trasu a postavila zásobárne. Keď Peary vyrazil na cestu, podmienky sa náhle tak zhoršili, že si veľmi rýchlo uvedomil nemožnosť dosiahnutia pólu. Rozhol sa preto extrémne naľahko prekonať aspoň Nansenov rekord, čo sa mu aj podarilo, keď dosiahol 87°6' severnej šírky. Na ďalší útok sa vydal roku 1908. Keď priplával do Grónska, opäť si najal eskimákov na prípravu cesty. Skupinu tvorilo 24 mužov, 133 psov a 11 saní. Celú jeseň pripravovali predsunuté tábory, aby sa na jar 1909 mohol vydať na rozhodujúcu výpravu. 1. marca vyrazil. Predišlo ho podporné mužstvo, ktoré mu na trase pripravovalo tábory so zásobami potravín. Podporné tímy sa postupne vracali späť na základňu, kým najmenej vyčerpané skupiny Pearyho a Bartletta boli pripravené na závrečný finiš. Posledných Po jeho dosiahnutí si fyzicky zničené mužstvo muselo oddýchnuť 30 hodín a vzápätí sa vydali na spiatočnú cestu. Tá vôbec nebola ľahká. Kvôli silnému pohybu ľadu mohol Peary opustiť Grónsko až v júli a oznámiť svetu svoj triumf. Po dosiahnutí Severného pólu sa začal veľký boj o dosiahnutie Južného. Peary dokázal taktiež preskúmať pobrežie Grónska a dokázal, že je ostrovnou krajinou. Pearyho zem- Najsevernejší bod Grónska, nie je pokrytý ľadovcom pretože je tu príliš suchý vzduch na tvorbu snehu, z ktorého sa ľadová pokrývka skladá..