SVET PODĽA GARPA
Jenny Fieldsová bola mladá žena atletickej postavy, s večným rumencom na tvári. Mala tmavé lesklé vlasy, chôdzou skôr pripomínala chlapca. Keď jej bolo dvadsaťdva rokov, nechala štúdium na vysokej škole takmer hneď po začatí štúdia, pretože mala podozrenie, že hlavný dôvod prečo ju rodičia posielajú na Wellesleyskú univerzitu, bolo prianie, aby začala chodiť s chlapcami a nakoniec sa vydala za nejakého muža so slušným vychovaním. Dokončila však smer starostlivosť o chorých ako prvá v ročníku a v povolanie sestričky si veľmi obľúbila.
Majetok rodiny Fieldsových pochádzal z topánok, pretože vlastnili továreň na ich výrobu. Jenny aj spolu s jej bratmi žili v obrovskom sídle so škridlovou strechou na newhampshirskom pobreží v prístavnom mestečku Dog´s Head Harbor. Odkedy opustila univerzitu, rodičia sa k nej začali inak správať a matka si myslela, že márni svoj život ako zdravotná sestra medzi nejakou chamraďou, a preto jej stále vtĺkali do hlavy, že sa musí vydať a založiť si rodinu.
Lenže Jenny nechcela. Po mnohých pokusoch čo sa ju muži snažili dostať do postele (niektoré skončili takmer tragicky, keď Jenny na jedného vytiahla malý skalpel z kabelky, a bránila sa pred jeho sexuálnymi pohnútkami a obťažovaním, porezala mu ruku a takmer ju za to zatkli), odišla od rodiny a začala pracovať ako zdravotná sestra v jednej miestnej nemocnici zvanej Bostonská nemocnica božieho milosrdenstva, prezývaná taktiež ,,U milosrdných´´.
Pracovala na gynekologickom oddelení ako ošetrovateľka a denne sledovala osudy matiek, či už tých, ktoré dieťa nechceli, alebo tých, ktoré sa naň tešili. Strašne sa jej myšlienka mať dieťa zapáčila, keďže bola neustále pri novorodeniatkach, avšak nechcela ho mať s nejakým mužom, deliť sa o svoje telo a potom následne s ním zdieľať život. Inými slovami, bola tak trochu feministka.
Keď sa jej myšlienka dostala na povrch a dozvedeli sa o nej iní pracovníci nemocnice, mysleli si, že už z tej práce načisto stratila rozum a začali ju volať sexuálne podozrivou. ,,Chcela som byť zamestnaná a žiť sama. Tým som sa stala sexuálne podozrivou. Potom som chcela mať dieťa. Ale aby som ho mohla mať, nechcela som sa s nikým deliť o svoje telo ani o svoj život. Tým som sa tiež stala sexuálne podozrivou.´´ Zamestnávatelia sa ju rozhodli presunúť na oddelenie intenzívnej starostlivosti a keďže to bolo vo vojnovom období, posielali im väčšinou špeciálnych pacientov a boli to vždy smrteľné prípady. Raz im poslali vojaka, ktorý havaroval s lietadlom a po ťažkom úraze hlavy, mal IQ ako malé dieťa. Pri otázke ako sa volá, ktorú mu pokladali doktori, vedel ledva vysloviť svoje meno. ,,Garp,´´ odpovedal a začal masturbovať.
Doktori zostali vyjavene civieť. ,,Garp?´´ spýtali sa pochybovačne. ,,Garp!´´ vyštekol a začal svoje meno radostne vykrikovať znovu a znovu, zjavne mu masturbácia robila dobre.
Na akúkoľvek otázku vždy vedel vysloviť iba svoje meno. Jenny ho dostala do starostlivosti. Bol na ňu strašne milý.
Ako dni utekali, seržant Garp vedel vyslovovať už len časť svojho mena. Neklamný znak, že umieral. Arp - to bolo jediné čo vedel vysloviť. Postupne strácal písmenká. Raz v noci, keď spal, dostavila sa mu nevedomky erekcia a Jenny ho pozorovala. Napadlo jej, žeby to mohla využiť, tak sa postupne povyzliekala, sadla si obkročmo na neho. Medzitým sa Garp prebral a jediné čo kedy okrem toho mena vyslovil bolo slovo fajn. Netrvalo dlho a Garp zaspal. Jenny seba a jeho poumývala teplou vodou, ale výplach si samozrejme nechystala robiť a bola presvedčená, že kúzelná moc zapôsobila pretože cítila že ju Garp obdaril štedrou dávkou. Viackrát to s ním nerobila. Nebol dôvod. Nenachádzala v tom ani zaľúbenie. Pár dni na to, technický seržant Garp, zomrel.
Jej rodičia boli šokovaní že ostala tehotná, k tomu akým spôsobom. Na ich otázku, ako sa bude dieťa volať( mimochodom, bol to chlapec),odpovedala : ,,Garp...T.S.Garp.´´ Iniciálky ,,T.S.´´ znamenali technický seržant. Volal po otcovi. Nemal žiadne iné meno, pretože ho vlastne, Jenny ani nepoznala. Jenny vychovala Garpa bez ich podpory, pričom pracovala ako školská sestra na chlapčenskej škole a tým pádom mu zaistila vzdelanie, pretože deti zamestnancov školy boli automaticky prijímané a nemuseli platiť školné. Na škole začal chodiť na wrestling, zamiloval sa do Heleny, dcéry jeho trénera wrestlingu a začal sa zaujímať o písanie. Keď ukončil štúdium, spolu s matkou odišli do Viedne ( v Irvingových knihách mesto symbolizujúce smrť).
Tu Garpova matka napísala svoju autobiografiu nazvanú Sexuálne podozrivá (taká bola verejná mienka o nej ako o slobodnej matke) a Garp zase svoju prvú (a najlepšiu) poviedku Penzion Grillparzer. Po vydaní Sexuálne podozrivej sa z Jenny stala známa feministická rečníčka, ktorá vystupovala na rôznych podujatiach, kde mala svoj prejav. Dom po svojich rodičoch (ktorí medzičasom zomreli) premenila na centrum pre ženy v núdzi. Garp sa stal spisovateľom, oženil sa s Helenou, ktorá sa stala učiteľkou angličtiny a mali spolu dvoch synov, Duncana a Walta. Kúpili si rodinný dom v tichej štvrti(ktorú len ohrozovali niekoľko rokov bezohľadní vodiči), žili si celkom idylicky. Helen si však začala so svojím študentom, Michaelom Miltonom, snažili sa to utajovať, avšak Garp na to prišiel. Garp s deťmi odišiel a Helena sa zatiaľ rozchádzala s milencom.. Obaja sa veľmi snažili neublížiť tomu druhému, no táto snaha skončila autonehodou, pri ktorej ich starší syn prišiel o oko, Helenin milenec o tri štvrtiny penisu, Helena si rozmliaždila jazyk, Garp zlomil čeľusť a mladší syn Walt zomrel.
Dlhšie sa Garp s Helenou nerozprávali, prežívali žiaľ nad stratou ich milovaného syna, avšak čas všetko urovnal. Rozhodli sa mať ďalšie dieťa, narodila sa im dcéra, ktorej dali meno Jenny(po starej mame).Dobrota Jenny Fieldsovej sa nevyplatila, aj keď pomáhala druhým, nie všetci ju mali v láske. Bola zavraždená na jednom z jej feministických prejavoch, po strele do hrudníka, umrela. Garpa neskôr tiež zavraždili. Malá Jenny rástla, stala sa dobrou študentkou, neskôr spisovateľkou a jej vášňou bola medicína- skúmala bunky rakoviny, dúfala, že sa dostane až k jadru rakoviny. V istom zmysle sa to stalo. Zomrela na ňu. Aj jej brat Duncan zomrel celkom zbytočne, iróniou osudu pre svoj zmysel pre humor. Zomrel, keď sa smial vlastnému vtipu na jednej party, ktorú usporiadali na niečiu počesť, pretože vdýchol olivu a po niekoľkých sekundách prudkého smiechu sa zadusil...
Môj názor na toto dielo
Kniha sa mi veľmi páčila, zo začiatku som jej nemohla prísť na chuť, avšak ako sa dej vyvíjal, bolo to zaujímavejšie a zábavnejšie. Táto kniha bola aj sfilmovaná, videla som aj film, ktorý má veľmi dobré herecké obsadenie, s Robinom Williamsom ako Garp v hlavnej úlohe a naozaj ma zaujal. No taktiež ako kniha(1978), aj film je starší, z roku 1982. Táto kniha má veľa zápletok, končí tragicky. Každý má nejaké sny a usiluje sa ich uskutočniť, no keď ich uskutoční, stanú sa ťaživou nočnou morou, ktorej sa dá uniknúť iba smrťou.
CITÁT
,,Tým najvyšším umením je pre človeka schopnosť žiť krásny obyčajný život; všetko ostatné je chatrná napodobenina ."
Bibliografický údaj:
Irving,J.: Svet podľa Garpa, Bratislava: Slovart, 2003.