Vypracovala: Mgr. Hana Oreničová

 

- narodil sa vo Vyšnom Kubíne, kde chodil aj do ľudovej školy. Po skončení prešiel na gymnaziálne štúdiá v Miškovci - tu začal veršovať, boli to básne o prírode, vzdialených rodičoch, priateľoch. Po odchode z Miškovca študoval na lýceu v Kežmarku, po maturite odišiel do Prešova, kde študoval na právnickej akadémii. V roku 1868 vydal V. Pauliny-Tóth jeho útlu knižku veršov - Básnické prviesenky Jozefa Zbranského. V prešovskom prostredí sa zapojil do práce slovenského literárneho spolku študentov Kolo, zúčastnil sa na príprave almanachu Napred. Po skončení štúdia nastúpil ako advokátsky koncipient u Antona Nádašiho v Dolnom Kubíne. Za životnú družku si zvolil Ilonu Novákovú. Roku 1879 opustil Dolný Kubín a odišiel do Námestova, kde prežil dvadsať rokov svojho života. Zomrel v roku 1921.

 

Lyrické cykly

Sonety - cyklus vytvára 21 sonetov, autor si kladie otázku o vesmíre, o spoločnosti a jej dejinách, o ľudskom poznávaní.

 

Letorosty (1885- 1896) - najrozsiahlejšia Hviezdoslavova lyrická skladba, autor ju koncipoval ako trojdielny cyklus; I. cyklus - autor hľadá životnú istotu a poslanie poézie. II. cyklus - nachádzajú sa tu najintímnejšie lyrické motívy, básne sú poznačené smútkom „čierneho roka“, v ktorom mu zomrela matka, otec a neskôr aj brat, zamýšľal sa nad zmyslom ľudského života, najvyššiu hodnotu pre neho symbolizuje práca - dáva zmysel ľudskej existencii. III. cyklus – ostro kritizuje sociálne krivdy páchané na ľude.

 

Žalmy a hymny (1885- 1895) - rozpor medzi svetonázorom autora a empirickým poznávaním skutočnosti, rozpor medzi vierou a rozumom, skúsenosťou.

 

Prechádzky jarom, prechádzky letom - cykly, v ktorých inšpiračným zdrojom je príroda vo svojich krásach a menlivých metamorfózach. Dominujú obrazy lesa, lúk, polí, ožívajú kvety, stromy, slnko.

 

Stesky (1903- 1908) - štvordielny cyklus, v ktorom hlavným motívom je básnikovo starnutie, rozmýšľa o celom svojom živote, práci, trýzni ho pocit ubúdania tvorivých síl, zvažuje hodnotu ľudského bytia.

 

Dozvuky (1909-1911) - motívy starnutia, myšlienky na blížiacu sa smrť, na lúčenie sa s prácou i životom.

 

Krvavé sonety (1914) - lyrická skladba zložená zo sonetov, jeho reakcia na pošliapanú ľudskosť, trápi ho otázka: Kto je za túto hrôzu zodpovedný? Egoizmus jednotlivcov, skupín, národov? Verše sú prejavom básnikovho rozhorčenia nad vojnou, vyjadrením osobnej bolesti, až zúfalstva nad vedomím, koľko zla, biedy prináša vojna. V závere privoláva mier.

 


Epika

Hájnikova žena - lyrickoepická skladba, Hviezdoslav zasadil do krásnej hornooravskej prírody strhujúci príbeh lásky a tragédie mladého hájnika Michala Čajku a jeho ženy Hanky. Autor vykresľuje chvíle rozmarného šťastia, ale aj drásavé pocity Čajkovcov, najmä Hanky, ktorá stojí tvárou v tvár násilnej smrti zhýralého šľachtica Artuša Villániho. No v zákutí lesa sa ešte mihne rodinné šťastie a pohoda a materinská láska pomáha zahojiť ranu, ktorá dlho krvácala. Hlavnými nositeľmi deja sú Michal, jeho žena Hanka a šľachtic Artuš Villáni. Každá z týchto postáv má jedinečné charakterové vlastnosti i osobný vnútorný svet. Michal je čestný, svedomitý muž s trochu vznetlivou povahou, Hanka je milá, pozorná, v láske verná i keď občas rozmarná. Villáni je sebecký a panovačný aristokrat. Práve cez rozdielnosť charakterových čŕt postáv vykresľuje básnik psychologické pozadie tragického konfliktu. Skladba sa člení na 15 kapitol s úvodným Pozdravom a záverečným „doslovom“ Zbohom.

 

Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský - epické skladby, autor chcel zachytiť kroniku zemianstva. V Ežovi Vlkolinskom autor zobrazuje obdobie, keď sa začínal proces splývania zemianstva a roľníckeho ľudu. Hlavným motívom je láska zemianskeho mládenca Eža k sedliackej dievčine Žofke Bockovie, zaťatý hnev Ežovej matky Estery, zarytej zemianky, sprevádzaný vyhostením syna z domu, pritúlenie u podivínskeho strýca Eliáša, pytačky, svadba a po rokoch zmierenie Eža a matky prostredníctvom vnuka. V skladbe Gábor Vlkolinský zobrazil vonkajšie i vnútorné príčiny úpadku zemianstva, jeho hynutie. Proces hynutia zobrazuje na Gáborovej rodine. Pije matka, spúšťa sa otec, majetok pláva dole vodou. Sociálny úpadok Gáborovej rodiny zaviňuje psychickú neistotu najmladšieho Gáborovho syna pokorovaného v láske aj v živote. Najzávažnejším motívom v Ežovi Vlkolinskom je svadba, zatiaľ čo osou Gábora Vlkolínského je pohreb. Básnik dopovedúva príbeh Eža a Gábora Vlkolinského v Dvoch návštevách.

 

Pôvabné sú Hviezdoslavove krátke epické skladby. Sú to väčšinou žánrové obrázky, zobrazujúce slovenskú dedinu v jej životnom zdraví. Okrem ojedinelých námetov z národnej histórie sa viaže Hviezdoslavova baladicko-epická tvorba väčšinou k ľudovému životu. Jeho balady majú epický charakter. Vyrastajú prevažne z reálneho života, omnoho menej z ľudového podania, či tradície. V krátkej epike zobrazoval Hviezdoslav tieto námety:

  • obrázky z dedinského života - Poludienok, Bútora a Čútora, Večera,

  • epické balady z ľudového života - Zuzanka Hraškovie,

  • národné dejiny - Pribina,

  • fantastické námety - Pomsta mŕtvych, Topeľci.

 

 

Osobitnú časť Hviezdoslavovej tvorby reprezentuje cyklus básní s biblickými motívmi - Agar, Ráchel, Vianoce, Kain, Sen Šalamúnov.

 


Dramatická tvorba

Popri dramatických prvotinách Vzhledanie, Pomsta, Otčim, najvýznamnejšou bola päťdejstvová tragédia Herodes a Herodias - vystupuje tu kráľ Herodes Antipas. Autor sleduje jeho vzostup sprevádzaný útlakom, bezohľadnosťou, zradami a jeho pád. Herodes si privlastňuje Filipovu manželku i s jej dcérou Salome, a táto ľúbosť, vyhovujúca vládychtivej Herodiade vedie k ich tragickému koncu - vyhnanstvu.

 

Značnú časť svojej tvorivej energie venoval Hviezdoslav prekladateľskej práci. Preložil Shakespearovho Hamleta a Sen noci svätojánskej, Goetheho Ifigéniu v Tauride, Mickiewiczove Krymské sonety, Puškinovho Borisa Godunova, Kavkazského zajatca, Cigánov, Proroka, Husára, Básnikovi a iné.

 


Kontrolné otázky:

  1. V stručnosti sa pokús porozprávať o živote P. O. Hviezdoslava.

  2. Vymenuj jeho lyrické cykly.

  3. Z koľkých častí sa skladajú Letorosty? Charakterizuj jednotlivé časti.

  4. Čím sa zaoberá autor v Krvavých sonetoch?

  5. Vymenuj epické diela autora.

  6. Aké sú hlavné postavy v Hájnikovej žene?

  7. Charakterizuj jednotlivé postavy.

 

Použitá literatúra:

Hánová E. a kol.: Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava, DIDAKTIS, 2004,

str. 81.

Mazák P.a kol.: Dejiny slovenskej literatúry II. Bratislava, SPN, 1984,

str. 252- 272.