-za začiatok stredovekej filozofie sa považuje rozpad antickej ríše v 4. až 6. storočí, vrcholí v 13. až 15. Storočí -počas tohto obdobia vzniká a rozvíja sa nový svetonázor a ideológia- kresťanské náboženstvo -kresťanský názor na svet je opakom antickej racionálnej filozofie -hlása sa, že všetko, čo existuje, existuje len vďaka Bohu -Boh svet stvoril, zachováva ho a pokračuje v jeho tvorení -Boh je zmyslom asúčasne aj príčinou poznania -Boh je základný tvoriaci a riadiaci princíp a zároveň aj najvyššie dobro, pravda a krása -pre celé obdobie existencie a rozvoja kresťanskej filozofie je typický proces odmietania a zároveň prijímania antickej filozofie -stredoveké myslenie rozčleňujeme na dve základné obdobia: patristiku a scholastiku -patristika:1.prvá etapa do roku 325 2.druhá etapa do 8. storočia -scholastika:1.raná scholastika – 9. až 12. storočie 2.vrcholná scholastika – 13. storočie 3.naskorá scholastika – 14. až 15. storočie Aurelius Augustinus -bol najväčším mysliteľom celej patristiky -diela: Vyznania, O slobode vôle, O nesmrteľnosti duše, O pomere tela a ducha, O trojici, Rozhovory duše s Bohom, O Božom štáte -Augustinova filozofia nie je systematická, ale dôsledne teocentrická -jadrom filozofie je vzťah medzi človekom a Bohom -Boha urobil príčinou, stredom a cieľom sveta, vecí a ľudí -Boh (Suma esentia) je najvyššia podstata, bytie, nezávislá existencia- príčina samého seba -Boh stvoril svet z ničoho, riadi jeho činnosť a pokračuje v tvorení -podľa Augustína svet pochádza od Boha a nie z Boha -svet stvorených vecí na rozdiel od Stvoriteľa nie je večný, ani dokonalý. Večné sú len idey, ktoré nevznikajú ani nezanikajú, sú obsiahnuté v Božom rozume a Boh podľa nich tvorí všetky veci -poznanie idey sa stáva otázkou poznania kresťanského Boha, čiže Boh je aj predmetom poznania -podľa Augustina je cieľom filozofie hľadanie nábožensko-mravných istôt, orientácia človeka na dosiahnutie posmrtnej blaženosti a šťastia -koncepcia človeka u Augustina vychádza z jeho delenia človeka na telo a dušu -duša má nadradené postavenie, chápe ju podobne ako Platón -je to samostatná substancia, dokonalá, nesmrteľná, časť Boha na zemi -duša v sebe nemá nič materiálne, má len 3 funkcie: myslenie, pamäť a vôľu. Táto trojica je obrazom božej Trojice -základom duchovného života je vôľa -učením o dominancii sa Augustinus odlišuje od gréckych racionalistov a hlása voluntarizmus -Augustinovo hodnotenie dobra a zla vo filozofii- teodícea (ospravedlňovanie Boha za existenciu zla na svete) je dodnes nevyriešená -východisko riešenia tohto problému Augustinus vidí v koncepcii chápania zla ako menšieho dobra -zlo nie je protiklad dobra, je len jeho nedostatkom -zlo vzniká vtedy, keď sa niečo nerobí dobre, jeho zdrojom je buď pýcha, alebo ctižiadostivosť -učenie o predestinácii- učenie o predurčení -Augustinus tvrdí, že všetci ľudia sú zaťažení dedičným hriechom (len Adam sa narodil slobodný a bez hriechu), preto podľa svojej prirodzenosti hrešia a zomrú, lebo smrť je trestom za hriech -Boh vo svojej milosrdnosti vykupuje ľudí, nie všetkých, ale podľa predurčenia- niektorých vyvolí, iných zavrhne -podľa Augustina je dejinný proces riadený Božou vôľou, podľa plánu spásy -spočíva v konflikte viery a neviery- Boží štát verzus pozemský štát -prostredníctvom svojho Syna sa stal Boh človekom, to je udalosť, ktorou sa začal proces oddelenia vyvolených od zatratených -omilostení tvoria Boží štát a pozemský štát je určený na zánik