Vypracovala: Mgr. Hana Oreničová

 

Pochádzala z učiteľskej rodiny, žila v Bzinciach a v Novom Meste nad Váhom. Krátky čas pracovala ako úradníčka, živila sa však skromnými príjmami za literárnu prácu v novinách i v časopisoch. Je prvou slovenskou ženou, ktorá vydala svoje básne knižne. Začala tvoriť veľmi mladá. Prvú besednicu Turecká svadba uverejnila ako pätnásťročná. Najprv uverejňovala svoje práce v peštianskych Slovenských novinách a v časopise Vlasť a svet, neskôr v Slovenských pohľadoch.

 

Podjavorinská ako prvá slovenská poetka debutovala básnickou zbierkou Z vesny života (1895). Je to básnický lyrický denník mladého dievčaťa s citovou vrúcnosťou zaznamenávajúceho myšlienkové stavy i zmyslovo-citové nálady. Najčastejšie sú vyvolávané prírodnou scenériou, spôsobujúcou zodpovedajúce psychické rozpoloženie. Podjavorinskej poézia: Jaro, Z jarných zvukov, Jaro a jeseň, Nezábudky, A zase prišla jeseň a iné..


Jej druhú vrstvu predstavuje ľúbostná lyrika, intímne verše sú poznačené naivitou a sentimentalizmom.

 

Pred prevratom publikovala ďalšie básne i veršované črty a novely: Po bále, Prelud, historická novela: Magda z Magdali. V prvej z nich odhaľuje morálne pokrytectvo zakrývané noblesnosťou salónov, v druhej cez postavu doktora Jaseňa ironicky kreslí „donchuanstvo“. V epickom fragmente Prelud kriticky načrtáva duchovný svet predstaviteľov buržoáznej spoločnosti, ich názory na život, spoločnosť, mravnú podstatu osobnosti.

 

Vytvorila celý rad poviedok, čŕt, kresieb, humoresiek i väčších novelistických prác. Jej prvé črty a kresby zobrazujú väčšinou životné príbehy ľudí telesne i duševne chorých, majú baladický charakter, tragické vyústenie. Sem patria:- Krivuľa, Tvrdé lebky, Na prievoze, Imrich, Ondráš.

 

Dozvuky - zobrazuje postupné umieranie chorého študenta Pavla na suchoty a jeho psychické a citové krízy, vyplývajúce z túžby po živote a láske.

 

Prvotiny - konflikt ľudí pochádzajúcich z dvoch odlišných sociálnych vrstiev, založený na citovej zrade dedinského mládenca Adama Hrehoša voči židovskému dievčaťu Hanuli.

 

Rozličnými cestami - rozvádza v postave dedinského gazdu Halúzku akúsi filozofiu života človeka zrasteného s pôdou, i nebezpečenstvá, ktorými prechádza dedine odcudzujúci sa Štefan.

 

Za neistými túžbami, Nad hrobom, Za šťastím, Z domova, V očarení - prózy

 

Vo svojich najlepších prózach Blud, V otroctve a Žena, podala umelecké svedectvo o jeho živote na prelome posledných desaťročí. V novele Blud zachytila proces „kapitalizácie“ ľudského citu, v novele V otroctve zobrazila proces spoločenského vývinu - úpadok zemianstva i drobného roľníckeho ľudu.

 

Žena - novela, v postave Ivy Zaťkovej vytvorila jeden z najkrajších typov slovenskej literatúry v minulosti. Ivina ženská múdrosť postupným pôsobením na slabocha muža podnieti jeho vnútorný prerod. Touto prózou Podjavorinská nepriamo polemizovala s konzervatívnym chápaním postavenia ženy vo vtedajšej spoločnosti i rodine.

 

 

Podjavorinská zobrazovala aj humornú stránku dedinského života. Takými sú jej rozprávky a črty: Sokovia, Fako Ďura Kotúlku, Pod svietňom, Na záletoch, Pomohlo!, Dratvík a Cverna a iné.


Črta Na záletoch pripomína Timravinu prózu - V predvečer. Starnúci vdovec Kotúč si nahovára mladú vdovicu Katku Strnádkovú, zvolí si k tomu pomocníka - vlastného synovca, aby maskoval vlastný úmysel. No nakoniec ju získa jeho synovec a jemu ostane Katkina mať - prešibaná ženská fúria.

 

Odlišný charakter mali Podjavorinskej prózy podávajúce obraz „panskej spoločnosti“- Dozvuky, Epizódka, Ideál. V niektorých z nich podáva citovú plytkosť vo vzťahu medzi ľuďmi, v iných sa objavuje autobiografické zázemie.

 

Keď po roku 1918 sa dostáva do krízy autorkino chápanie „národnobuditeľskej“ funkcie literatúry a sociálno-spoločenské pomery sa komplikujú, hľadá východisko v historických námetoch a najmä v umeleckej tvorbe pre deti a mládež.

 

Čakanka, Pustovník, Nemodlenec, Zlatá húska, Utopená - balady

 

Kytica veršov pre slovenské dietky, Veršíky pre maličkých, Medový hrniec, Klásky, Škovránok, Zvonky, Zajko-Bojko, Čin-Čin - básnické zbierky pre deti

 

Baránok Boží - román - príbeh siroty Ondrejka, ktorého nepochopenie a neláska doženú nepriamo k tragickému osudu.

 


Kontrolné otázky:

  1. Čím zvláštnym sa vyznačovala Ľudmila Podjavorinská?

  2. Ako sa volá jej debut?

  3. Ktoré jej diela patria do tvorby pre deti a mládež?

  4. Kde vystupuje postava Ondrejka?

 

 

Použitá literatúra:

Hánová E. a kol.: Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava, DIDAKTIS, 2004,

str. 86.

Mazák P.a kol.: Dejiny slovenskej literatúry II. Bratislava, SPN, 1984, str. 401-407.