Johann Gutenberg , vlastným menom Gensfleisch von Gutenberg , narodený okolo roku 1394 až 1399, alebo roku 1400, zomrel roku 3.2.1468 , nemecký vynálezca kníhtlače pochádzal z rodu mohučských patricijov Gensfleischovcov.

Vyučil sa za zlatníka. Roku 1420 sa odsťahoval s rodičmi počas sporu patricijov s mešťanmi do Francúzska a od roku 1434 pôsobil v Strasbourgu, kde sa zaoberal výrobou zrkadiel a kníhtlačiarstvom. V spisoch zo súdneho procesu Gutenberga s Jurgenom Dritzehenom roku 1439 spomína sa kníhtlačiarsky lis, olovo odlievka foriem, vtláčanie foriem alebo publikovanie. Gutenberg v Štrasburgu intenzívne experimentoval.

Mnohí kronikári 15. str. datujú začiatky kníhtlače do roku 1440, ale štrasburskú verziu priamo nepotvrdzujú historické nálezy.
V rokoch 1444 – 1448 vrátil sa Gutenberg do Mohuča , kde dokončil svoje výskumné práce. Vtedy asi vznikli jeho prvé tlače. Gutenbergov vynález spočíval v odlievaní kovových litier z matríc, v ich zostavovaní do riadkov a strán a vytlačení tlačiarenskou červeňou na drevenom lise.

V historických listinách z roku 1455 sa píše o osudnom procese Gutenberga s mohučským mešťanom J. Fustom. Predmetom súdneho sporu bol výrobok kníhtlačiarne ( viedli ju Gutenberg a Fust ), v Európe prvá tlačená dvojdielna 42 – riadková biblia. J. Fust pravdepodobne práve vymohol na Gutenbergovi tlačiareň i celý náklad biblie. Toto vydanie rannej tlače čiastočne imitovalo stredoveké gotické rukopisné knihy. Farebné iniciálky a ornamenty dopĺňali ručne umelci.