ZÁSOBOVACIE ČINNOSTI
Zásobovacie činnosti – zabezpečujú obstaranie hmotných vstupov pre podnik. proces.
Predmetom obstarávania sú:
1. vstupné materiály
a) výrobkové materiály – stávajú sa súúčasťou výrobku a možno ich členiť na:
- zákl. materiál (tvorí podstatu výrobku)
- ppomocný materiál (dotvára výrobok)
b) technologické materiály – nástroje, náradia, oleje, bal. Materiál
2. polovýrobky – sú predmety, kt. Sa podieľajú na kompletizácii výrobkov, napr. súčiastky, konštrukčné diely
3. obchodné tovary – v pôvodnej podobe sa stávajú predmetom ďalšieho predaja (autorádia výrobcu áut)
Zákl. zásobovacími činnosťami sú:
1. Nákup
2. Preprava
3. Skladovanie
Úlohou zásobovania je zabezpečiť hm. vstupy podnikového procesu v požadovanom množstve, kvalite, sortimente a čase.
ORGANIZÁCIA ZÁSOBOVANIA
Zásobovacie činnosti v podniku zabezpečuje útvar zásobovania.
Jeho štruktúra závisí od:
1. počtu dodávateľov
2. vzdialenosti dodávateľov
3. od výrobného zamerania a sortimentu
4. od techn. vybavenia podniku
S organizáciou zásobovania súvisí aj problém spôsobov obstarávania.
Při určovaní počtu čas. úsekov daného počtom dodávok, třeba rešpektovať hranicu minima, danú dĺžkou obstarávacieho intervalu. Určenie čas. úsekov medzi jednotl. Dodávkami sa nazýva obstarávací rytmus.
Spôsoby obstarávania:
1. Náhodné obstarávanie – rieši dodávku až po vzniku potreby (krajčírstvo, stolárstvo)
2. Obstarávanie do zásoby – nakupovanie materiálu na sklad s tým, že skladovanie plní SYNCHRONIZAČNÚFUNKCIU ZÁSOBOVANIA A VÝROBY. Je to najrozšír. spôsob obstarávania materiálu (v priemysle)
3. Bezskladové obstarávanie – nakupované materiály sa neskladujú, ale zadávajú sapriamo do výroby.(v obchode)
NÁKUPNÁ POLITIKA
Vychádza z odbytovej stratégie podniku. Podnik musí venovať veľkú pozornosť prieskumu trhu, při kt. Sa získavajú informácie o:
- počte zdrojov materiálov, ich kvalitu a rozmiestnenie
- o podmienkach získavania materiálov z jednotl. zdrojov
Nákupná politika sa realizuje prostredn. prvkou nákupnej politiky.
1. prvky súvisiace s predmetom nákupu
- politika množstva
- politika kvality
- cenová politika
2. prvky súvisiace so zdrojmi nákupu
- spôsob dodania
- počet dodávateľov
- priestorové rozloženie dodávateľov
3. prvky spojené s tvorbou podmienok nákupu
- vytváranie dodávateľských vzťahov
- nákupná reklama
- kooperácia pri nákupe
-
Politika množstva – ide o rozhodnutia, či sa bude dodávka realizovať jako jednorázová alebo či sa požadované množstvo rozčlení na viaceré dodávky.
Politika kvality – kupujúci si stanovuje kvalitatívne parametre materiálu.
Cenová politika – ide o schopnosť nakúpiť materiál cenovo najvýhodnejší.
Spôsob dodania – ide o rozhodnutie, či budeme nakupovať priamo od výrobcu alebo cez sprostredkovateľa
Počet dodávateľov – čím je počet dodávateľov väčší, tým je riziko nákupu menšie.
Priestorové rozloženie dodávateľov – je dôležité pre minimalizáciu prepravných nákladov.
Podmienky nákupnej politiky sú ovplyvňované:
- či budeme s dodávateľmi spolupracovať krátkodobo alebo dlhodobo
- či si vytvoríme vlastné orgány, kt. budú realizovať nákup alebo použijeme sprostredkovateľov
VOĽBA DODÁVATEĽOV
Patrí medzi dôležité rozhodovacie procesy. Voľba dodávateľa závisí od jeho pozície na trhu a od dodacích podmienok.
Zákl. dodacími podmienkami sú:
1. cena
2. množstvo
3. kvalita
Zásady pri voľbe dodávateľa sú:
- riziko nákupu sa zmenší, ak sa materiál nakupuje od viacerých dodávateľov
- malé množstvá materiálu je výhodnejšie nakupovať vo veľkoobchode ako u výrobcu
Najlacnejšieho dodávateľa možno posudzovať z 2 hľadísk:
a) buď sa vychádza iba z ceny ponúkan. mat.
b) alebo sa zohľadňujú aj obstarávacie náklady (prepravné náklady, poštové poplatky, clo…)
Dôležité dodacie podmienky:
1. spôsob platby – platenie zálohovo
- hotovosť
- bankovým prevodom
- dodávateľský úver
2. úhrada dodacích nákladov – či idú celé na ťarchu nakupujúceho podniku alebo časť z nich hradí dodávateľ
3. podmienky súvisiace so zosúladením objemov a časov požiadaviek na dodávky od odberateľa
OBJEDNÁVANIE MATERIÁLU A RIADENIE ZÁSOB
Rozhodov. problémom pri objednávaní materiálu je urč. časového momentu objednávania – bodu objednávky.
Časový interval, kt. sa začína čas. momentom objednania a končí v čas. okamihu, v kt. sa obstarávaný materiál dopraví do skladu nakupujúceho podniku sa nazýva – obstarávací čas.
Na určenie čas. momentu objednania vplýva:
1. čas spotreby – je to obdobie, za kt. sa spotrebuje dodané množstvo mater. Vypočítame ho na základe priemernej dennej spotreby materiálu.
2. Objednávaný čas – je to čas, kt. je potrebný na vybavenie objednávky. Ovplyvňuje ho aj spôsob komunikácie dodávateľa a odberateľa – komunikačný čas.
3. Dodací čas dodávateľa – je to čas, kt. potrebuje dodávateľ na realizáciu prijatej objednávky. Závisí od toho, či dodávateľ má požadovaný mat. na sklade.
4. Prepravný čas – závisí od vzdialenosti dodávateľa a od zvoleného spôsoby prepravy.
5. Manipulačný čas príjmu materiálu – ide nie len o samotnú manipuláciu materiálu, ale i o kontrolu množstva a kvality.
6. Poistný čas – treba vždy počítať s rezervou, pretože sa môžu vyskytnúť oneskorenia. Napr. pri preprave, ak dodávateľ musí objednaný výrobok ešte pripraviť.
7. Iné časy – môžu sa vyskytnúť i iné problémy, kt. predĺžia obstarávací čas.
Úlohou riadenia zásob je udržať zásoby na takej výške, aby sa zabezpečil plynulý priebeh výr. procesu a čím najmenej sa viazali fin. prostriedky. Reguláciu zásob robíme z rôznych hľadísk.
- metóda mini – maxi – sledovanie min. a max. hladiny zásob.
- využitie výpočt. techniky pre spracovanie informácií
Sledovanie hladiny stavu zásob sa označuje ako normy zásob. Najčastejšie sledované normy zásob sú:
1. minim. norma zásob – je to suma poistnej a technolog. Zásoby
2. max. bežná zásoba – rovná sa priemernej výške dodávky.
3. Priemerná norma zásob – rovná sa polovici max. bežnej zásoby + poistná a technolog. zásoba.
4. Technolog. zásoba – závisí od potreby technolog. úpravy mat. pred výdajom do výroby
5. Poistná zásoba – zahrńuje riziko výpadu dodávok.
6. Maxim. norma zásob – tvorí ju max. bežná zásoba, technolog., poistná zásoba.
Na riadenie zásob sa využív. PC systémy, kt. pracujú s inf. v realnom čase.
OPTIMALIZÁCIA DODÁVKY
V podnikoch, v kt. zásoby veľmi nekolíšu, kde nehrozí znehodnotenie zásob ( čo sú väčšinou výrobné podniky), možno použiť metódu optimalizačného prepočtu výšky objednávky, ktorá vychádza z kritéria minima celkových nákladov spojených s obstaraním a skladovaním zásob. Pri menšom počte dodávok (pri vyššej hodnote objednávky) sú nižšie náklady obstarania ale vyššie náklady skladovania a opačne.
UKAZOVATELE HODNOTENIA ÚROVNE RIADENIA ZÁSOB
Medzi najpoužívanejšie ukazovatele hodnotenia úrovne riadenia zásob (hospodárenia so zásobami) patria:
1. miera obratu zásob
2. rentabilita zásob
Jedným zo spôsobov zvyšovania efektívnosti činnosti podniku je zrýchľovanie obratu zásob. Miera obratu je ukazovateľom sledovania tejto rýchlosti obratu zásob. Vyjadriť ju môžeme buď ako počet obrátok za sledované obdobie (väčšinou za rok), alebo ako dobu jednej obrátky v dňoch (za koľko dní sa spotrebuje priemerná zásoba).
Známka: 2
Hodnotenie:
Problematika materiálového hospodárstva je v referáte pekne spracovaná. Autor referátu vyčerpávajúco a bez nedostatkov spracoval časť zásobovacích činností, organizácie zásobovania a nákupnej politiky. Časť voľbu dodávateľov by som doplnila o analýzu obstarávacích nákladov, pretože hodnotenia dodávateľov sa zakladá predovšetkým na nej. Časť riadenia zásob je potrebné doplnil o metódu riadenia – metódu ABC. V časti optimalizácia dodávky chýba vysvetlenie, akým spôsobom sa robí prepočet optimalizácie dodávky. Časť ukazovatele hodnotenia úrovne riadenia zásob by som doplnila o vysvetlenie pojmu rentabilita zásob a jej výpočet.
Súčasťou materiálového hospodárstva je okrem nákupu aj preprava a skladovanie, ako to autor referátu správne uvádza v úvode. Avšak preprave (spôsobu prepravy so zreteľom na hospodárnosť – výšku nákladov a čas), príjmu materiálu (kvantitatívnej a kvalitatívnej kontrole) a skladovaniu a skladovej evidencii sa žiaľ autor v referáte už vôbec nevenoval pozornosť, čo je podľa mňa, myslím, veľká chyba.