SLOVENSKÁ PRÓZA PO ROKU 1945
Po 2. svetovej vojne v literatúre ešte doznievajú staršie vývinové tendencie ( próza naturizmu, vyšlo
i najdôležitejšie dielo Nevesta hôľ od Švantnera), ale o krátky čas zanikajú.
Po roku 1945 vychádzajú predovšetkým diela s vojnovou tematikou – inšpirované vlastnou
skúsenosťou, niektorí autori reflektujú svetovú literatúru, napr. Tatarka - Farská republika, Mináč -
Smrť chodí po horách, iní autori podávajú ideologický pohľad na vojnu – Jilemnický – Kronika.
Po roku 1948 dochádza k znárodneniu súkromných vydavateľstiev, k likvidácii niektorých časopisov,
literatúra je podriadená komunistickej ideológii, povolená je jediná tvorivá metóda – socialistický
realizmus (združstevňovanie, industrializácia, budovateľské nadšenie, hrdina robotník, komunista)
vzorové diela – Hečko - Drevená dedina, Tatarka - Družné letá.
Po páde socializmu (kultu osobnosti 1953) čiastočné uvoľnenie, za prelomové dielo sa pokladá román
Sklený vrch od Alfonza Bednára. Autori sa snažia o vylepšenie metódy socialistického realizmu,
začínajú poukazovať na vnútorné krízy moderného človeka. Snaha o využívanie podnetov zo svetovej
literatúry.
Po roku 1968 sa naša literatúra začína deliť na:
1. tzv. oficiálnu ,
2. exilovú (Ladislav Mňačko, Jaroslava Blažková) ,
3. samizdatovú - disidentskú (Dominik Tatarka, Pavol Hrúz, Ivan Kadlečík) .
70. - 80. roky – mnohí autori sa snažia experimentovať, využívajú podnety zo svetovej literatúry
(existencializmus, nový román - predovšetkým Rudolf Sloboda, Ján Johanides; prvky naturizmu
a lyrizovanej prózy - Vincent Šikula; prvky postmoderny - Pavol Vilikovský, Dušan Mitana).
Autori často zobrazujú historickú tematiku.
Po roku 1989 – uvoľnenie situácie, vznikajú súkromné vydavateľstvá, množstvo časopisov, mnohí
autori píšu knihy, v ktorých sa vysporiadavajú s minulosťou, mnohé diela majú nábeh ku gýčovitosti.
FRANTIŠEK HEČKO
Zo života autora:
Vyrástol vo vinohradníckom kraji, maturoval na hospodárskej škole v Košiciach, redigoval mnohé ľudovovýchovné časopisy.
Tvorba:
Próza:
Román ČERVENÉ VÍNO :
- románová kronika zo života niekoľkých rodín na západnom Slovensku. Má 3 časti: ŽIVLY,
HRDINKA A HRDINČA, MAREK A LUCIA.
V centre pozornosti sú životné osudy 3 generácií rodiny Habdžovcov, v ktorej sa všetko podmieňuje
vzťahom k pôde. Patriarchálnemu spôsobu života Michala Habdžu sa ako prvý vzoprie syn Urban,
ktorý si proti vôli rodičov vezme za manželku chudobnú Kristínu. Urban spolu s Kristínou odchádzajú
zo Zelenej Misy do Vlčindolu. Urbanovi sa začne dariť, spolu s richtárom Tomášom Slivnickým
dokonca založí spolok. Majú nepriateľov v postave Pančuchu a predovšetkým Bolebrucha, ktorému sa
kedysi Kristína veľmi páčila. Do ich života zasiahne 1. svet . vojna. Urban musí narukovať. Kristína sa
sama stará s Marekom (Urbanov najstarší syn) o hospodárstvo, je veľká bieda. Ide prosiť starého
Habdžu o jedlo pre deti, ten odmietne. Urbanova babička sa rozhodne priniesť im jedlo, ale počas
fujavice zamrzne. Kristína prežíva ťažké chvíle. Deti dostanú záškrt a ona je tehotná. Bolebruch
odmieta Kristíne pomôcť, jeho žena Eva sama zapriahne kone a zájde po lekára. Urban sa vráti z vojny
a autor zachytáva situáciu po vojne, vznik ČSR. Keď zomrie Eva Bolebruchová, Bolebruch si
uvedomí, koho mal v skutočnosti ľúbiť. Urban nevládze platiť bankám splátky, majetok upadá, začne
piťa celkom sa opustí po Kristíninej smrti. Jeho majetok kúpi v dražbe Bolebruch. Po roztržke Marek
a Lucia Bolebruchová opäť k sebe nájdu cestu a nakoniec spoločne odchádzajú z Vlčindolu.
– román je oslavou vinohradníckeho spôsobu života – prvky lyrizovanej prózy ,
– postava Mareka autobiografická ,
– román býva označovaný ako generačný, sociálny a expresionistický .
Román DREVENÁ DEDINA :
– využitie metódy socialistického realizmu ,
– problematika združstevňovania slovenskej dediny, dedinská chudoba za premenu dediny,
bohatí roľníci proti - jednostranné zobrazenie negatívnych postáv, tzv. nepriateľov pokroku .
Román SVÄTÁ TMA :
– nedokončený ,
– kritika režimu SR v rokoch 1939-1945, dej v Svätom Jure, z hlavného hrdinu Klama sa stane
uvedomelý antifašista .
Poézia:
debut VYSŤAHOVALCI - rodinné a sociálne námety, náboženská symbolika, ľudová slovesnosť,
zbierka NA PRAVÉ POLUDNIE (v podobnom duchu ako zbierka Vysťahovalci) ,
zbierka SLOVANSKÉ VERŠE - obdiv slovanským národom vzdorujúcim nemeckému fašizmu .
RUDOLF JAŠÍK
Zo života autora:
Pochádzal z Kysúc, po prepadnutí ZSSR Nemeckom musel odísť na ukrajinský front, vstúpil do partizánskeho
oddielu, pôsobil v rôznych straníckych a štátnych funkciách.
Tvorba:
Román NA BREHU PRIEZRAČNEJ RIEKY (autorov debut)
– o kysuckej biede a kráse kysuckej prírody .
Román MŔTVI NESPIEVAJÚ :
– dve dejové línie:
Jedna dejová línia sleduje život v slovenskom mestečku Pravne so zmiešaným slovensko-nemeckým
obyvateľstvom (na jednej strane postavy tušiace zánik fašizmu a režimu, na druhej strane postavy
opájajúce sa pocitom moci a istoty aj v posledných rokoch vojny) .
Druhá dejová línia sleduje udalosti na východnom fronte (chlapci z Pravna sa chceli vrátiť domov,
prejavujú odpor k tým , ktorí chcú rozhodovať o ich životoch).
Novela POVESŤ O BIELYCH KAMEŇOCH
patrí medzi popredné prózy slovenského naturizmu. Mladému Malochovi nik nevie nahradiť mŕtvu
matku, starec – hadí muž , žijúci sám v hlbokej skalnej strži sa vyhýba ľudom, aby všetkým zostalo
čisté „svedomie“.
Prózy ČIERNE A BIELE KRUHY – z prostredia Kysúc, mentalita jednoduchého človeka .
Román NÁMESTIE SVÄTEJ ALŽBETY :
VLADIMÍR MINÁČ
Zo života autora:
Narodil sa v Klenovci. Zúčastnil sa SNP, dostal sa do koncentračného tábora v Dachau, pôsobil vo viacerých
časopisoch, Zväze slovenských spisovateľov, bol predsedom Matice slovenskej, poslancom Federálneho
zhromaždenia. Jeden z hlavných predstaviteľov socialistického realizmu.
Tvorba:
- román SMRŤ CHODÍ PO HORÁCH – témou sú životné osudy bratov Petra a Jána Lotárovcov
v období vojny, Peter sa dostáva do koncentračného tábora, autobiografické prvky ,
- román VČERA A ZAJTRA – voľné pokračovanie románu Smrť chodí po horách, životné osudy
Petra po vojne, problém zaradiť sa do normálneho života ,
- trilógia GENERÁCIA :
1. časť Dlhý čas čakania – všíma si udalosti pred vypuknutím SNP , rôzne reakcie ľudí, niektorí chcú
bojovať za slobodu , iní z vojny profitujú .
2. časť Živí a mŕtvi – v centre pozornosti sú životné osudy študenta Mareka Uhrína, ktorý sa chce
zapojiť do bojov po vypuknutí SNP. Rád nad všetkým premýšľa, všetko analyzuje. Jeho protikladom
je kapitán Labuda - muž činu, ktorý zväčša koná živelne, jeden z najlepších bojovníkov SNP. Proti
fašizmu bojujú aj dvaja komunisti – komisár Bende a partizán Janko Krap. Všíma si aj postavy, ktoré
bojujú proti fašizmu iba kvôli prospechárstvu – napr. továrnik Krempašský, i ľudí, ktorí s fašizmom
spolupracovali – architekt Ferkodič.
Dej sa odohráva v okolí Banskej Bystrice v dedinke Machov a Priehyby. Autor zobrazuje bojové
scény, všíma si zverstvá fašizmu: znásilnenie Hanky Krapovej (sestra Janka Krapa). Nachádza sa tu aj
ľúbostný trojuholník: Marek je zaľúbený do Oľgy Ferkodičovej, ktorá čaká dieťa s kapitánom
Labudom.
3. časť Zvony zvonia na deň – udalosti do roku 1948 .
- román MODRÉ VLNY – mládežnícky román o budovaní nosickej Priehrady mládeže ,
- zbierka poviedok NA ROZHRANÍ – družstevná tematika ,
- zbierka poviedok TMAVÝ KÚT – tematika dedinského a roľníckeho života ,
- satirický román VÝROBCA ŠŤASTIA ,
- dvojnovela NIKDY NIE SI SAMA :
1. novela MARÍNA – Marína mala buržujský pôvod, čo jej veľmi priťaží, keď sa zapletie s medikom
Vilom na stavbe Priehrady mládeže. Vyhodia ju z fakulty. Zamestná sa ako sekretárka v podniku. Na
služobnej ceste sa po rokoch stretáva s Vilom, chce sa mu pomstiť, a preto ma pomer so svojím
šéfom. Šéf jej prezradí niečo o svojich podvodoch, ako okráda podnik, ona to oznámi riaditeľovi a za
to stratí miesto. Opäť jej pomôže dobrý komunista a nájde jej iné miesto. Marína sa zoznámi so
stavebným inžinierom Žoržíkom, ktorého má rada, ale neľúbi ho.
2. novela ŽORŽÍK – Marína po dvoch mesiacoch prichádza za Žoržíkom na východ republiky. Žoržík
pracuje na stavbe, snaží sa plniť plán, ale keďže musí pracovať s nekvalitným materiálom, na stavbe
sa zrúti jedno poschodie a Žoržíka začnú vyšetrovať. V tom čase má Žoržík problémy v manželstve, je
preťažený, má zdravotné problémy. Marína sa nakoniec rozhodne, že pri ňom zostane.
– kritika života v socializme, rozkrádanie spoločného majetku, kádrovanie ľudí podľa pôvodu ,
– citové a názorové dospievanie mladých ľudí ,
– mládežnícky slang, hovorový štýl .
Eseje: TU ŽIJE NÁROD, DÚCHANIE DO PAHRIEB, ODKIAĽ A KAM SLOVÁCI .
LADISLAV ŤAŽKÝ
Zo života autora:
Pôsobil v kultúre, politike, redaktor, profesionálny spisovateľ, bol členom predsedníctva Matice slovenskej.
Zúčastnil sa druhej svetovej vojny, po roku 1968 vylúčený z KSČ, Zväzu slov. spisovateľov.
Tvorba:
- do literatúry vstúpil až v 60-tych rokoch, odmietal princípy socialistického realizmu, bol inšpirovaný
modernou prózou. V tvorbe využíva vlastné zážitky a skúsenosti z čias vojny.
Individuálne vojnové osudy – 5 kníh: AMENMÁRIA. SAMÍ DOBRÍ VOJACI; EVANJELIJUM
ČATÁRA MATÚŠA (dva zväzky); KŔDEĽ DIVÝCH ADAMOV; POCHOVAL SOM HO
NAHÉHO.
Román AMENMÁRIA s podtitulom SAMÍ DOBRÍ VOJACI – autobiografický román písaný
formou nepravidelných zápiskov o prebiehajúcich udalostiach. Zobrazuje osudy slov. vojakov, ktorí
ako príslušníci slovenskej armády museli bojovať po boku Nemcov.
Dej: východný front počas druhej svetovej vojny. Matúš Zraz sa stáva dospelým v mašinérii
absurdných príkazov, zákazov a rozhodnutí, ktoré prináša vojnová skutočnosť na fronte a v zázemí.
Matúšova neskúsenosť, úprimnosť a naivita je vystavená skúške charakteru.
Voľným pokračovaním je EVANJELIUM ČATÁRA MATÚŠA – ďalšie osudy príslušníkov
„stratenej divízie”, ktorých Nemci po vypnutí SNP odzbrojili a odsúdili do zajateckých táborov
v Rumunsku a v Rakúsku.
Román PIVNICA PLNÁ VLKOV – román s vojnovou tematikou, najmä jeho 1. časť, v 2. časti sa
venuje združstevňovaniu slovenských dedín.
Novela DUNAJSKÉ HROBY (novela zo zbierky KŔDEĽ DIVÝCH ADAMOV) – príbeh štyroch
utečencov, ktorí utekali z nemeckého zajatia, dostávajú sa k Dunaju a chcú sa dostať domov.
Prvý z nich sa pokúsil prejsť cez zamrznutú rieku, prelomí sa pod ním kryha a on zburcuje hliadku.
Druhý sa ukryl u Nemky, ktorú ľúbil, zastrelia ich. Zostávajúci dvaja, prespia na smetisku, pridávajú
sa k zajatcom, ktorí každý deň pod dozorom nemeckej hliadky prichádzajú pracovať na tento breh.
Zomrie tretí utečenec, keď Nemci začnú rátať zajatcov.. Poslednému z nich, hlavnému hrdinovi
Jozefovi Zvalovi, sa podarí dostať do Bratislavy, kde ho zatknú slovenskí vojaci, je obvinený, lebo pri
úteku mal na sebe nemecký plášť.
- prvky existencializmu - hrdina sa cíti vinný, lebo žije, lyrizácia, pomaly plynúci dej, prevaha
vnútorných monológov .
ALFONZ BEDNÁR
Zo života autora:
Pochádzal z okolia Trenčína, pôsobil ako stredoškolský učiteľ, neskôr pracoval ako režisér, scenárista (Slnko
v sieti, Moje kone vranné).
Tvorba:
Román SKLENÝ VRCH (1954) – psychologický román (román s tajomstvom), písaný formou
denníka, zaujímavý striedaním časových rovín (minulosť s prítomnosťou), nevystupuje tu hrdina
s kolektívnym osudom, ale indivíduum s vlastným vnútorným svetom.
Denník si píše Ema Klasová-Solanová. Dozvedáme sa o jej vzťahu k trom mužom: Milanovi Kališovi
– partizánovi, ktorého spoznala v Tichej doline (symbol čistoty, pokoja), kam odišla, keď ju
prenasledovali gardisti. Milan Kališ bol umučený fašistami a o jeho konci sa Ema dozvedá, keď
prichádza po vojne opäť do Tichej doliny. Mala sem ísť so svojím snúbencom Zoltánom Balom, ktorý
jej po vojne veľmi pomohol. Mali odlišné životné postoje. Keď je v Tichej doline, prichádzajú sem
mladí lyžiari a ona sa zoznamuje so svojím manželom Ing. Jožom Solanom. Dozvedáme sa aj
o Eminej prítomnosti, o stavbe priehrady, na ktorej pracuje jej manžel. Po rokoch sa spoločne chystajú
na dovolenku do Tichej doliny, Emu však zasiahne elektrický prúd. Jožo sa z denníka všetko dozvie,
dozvie sa o jej tajomstve, prečo nemajú deti: čakala dieťa s Kališom, ale prišla oň.
– Sklený vrch – symbol čistoty, niečoho, čo vyrastie medzi dvoma ľuďmi iba raz ,
– nové spracovanie témy o SNP, SNP zobrazené skôr ako skúšobný kameň ľudských charakterov,
nezameriava sa na vonkajší opis udalostí Povstania ,
– kritickejší pohľad na budovateľské obdobie 50-tych rokov ,
– v románe sa nachádzajú aj rôzne rozprávky, povesti – lyrizácia, lyrické opisy prírody .
Román HROMOVÝ ZUB – rodinná kronika o slovenskej dedine 20. storočia. V 2. polovici 60. rokov
sa Bednár vzdáva realistického zobrazenia skutočnosti.
Román BALKÓN BOL PRIVYSOKO – realita má podobu sna, hrdina sa postupne mení na zvieratá
a je nútený žiť v ich podobách.
Román OSAMELÝ HAVRAN – starý človek vedie fiktívne rozhovory s blízkymi, ktorí už nežijú, ale
ocitajú sa v jeho vedomí.
Zbierka noviel HODINY A MINÚTY – téma SNP (väčšinou) .
Novela KOLÍSKA – nový pohľad na SNP, opäť prelínanie časových rovín (minulosť, prítomnosť),
kriticky sa vyjadruje o politických procesoch v 50. rokoch.
Zita Červenková počúva rádio, v ktorom je proces s Majerským (je označený ako ,,kulak“, rozvracač
JRD), proti Majerskému svedčí aj jej muž Miško. Počúvanie v nej vyvolá spomienky na udalosti zo
SNP, ale dozvedáme sa aj o Zitinej minulosti. Zita spolu s matkou odišli za prácou do Čiech, začali
pracovať na majeri, tu sa Zita stretáva s Majerským, s ktorým neskôr otehotnela. Neskôr o dieťa príde
a zomiera aj jej manžel (násilník, alkoholik), ktorý si ju zobral kvôli stávke s Majerským. Počas SNP
sa opäť stretne s Majerským, ten sa pridal k partizánom, lebo vedel, že by z toho mohol mať prospech.
Ochorel (zapálené oči – reakcia na sneh) a zbehol do dediny, ohroziac pri tom jednotku aj dedinčanov.
V dome nachádza Zitu spolu s malým dieťaťom, prídu k nej nemeckí vojaci, ktorí neustále zvyšujú
psychický nátlak, nútia ju kolísať kolísku, volá na pomoc Majerského, ten už nie je vo vedľajšej izbe,
ušiel, strieľal na Nemcov. Zita po procese vyčítala mužovi, že svedčil, dozvedáme sa však, že proces
bol vykonštruovaný.
DOMINIK TATARKA
Zo života autora:
Narodil sa v Plevníku-Drienovom. Študoval slovenčinu, francúzštinu na Karlovej univerzite i Sorboni. Pôsobil
ako stredoškolský učiteľ v Žiline a Martine. Zapojil sa do SNP. Nesúhlasil so vstupom vojsk v 1968, mal zákaz
tvoriť, odsťahoval sa do Prahy, tu kontakty s disidentským hnutím, zomrel v Bratislave. Patrí k samizdatovej
literatúre.
Tvorba:
I. etapa tvorby (moderné prvky):
- zbierka noviel V ÚZKOSTI HĽADANIA (autorov debut) – vplyv existencializmu a surrealizmu,
analýza človeka, problematika lásky ,
- román PANNA ZÁZRAČNICA – prvky surrealizmu – hlavná hrdinka Anabela, dej sústredený do
prostredia bratislavskej bohémy, sen sa prevyšuje nad skutočnosť ,
román FARSKÁ REPUBLIKA – v tomto diele už prvky realistické - reakcia na obdobie Slovenského
štátu, všíma si spoločensko-politické pomery v krajine, hlavný hrdina Tomáš Menkina -
autobiografické črty .
II. etapa tvorby (obdobie metódy socialistického realizmu):
Autor píše v duchu socialistického realizmu, jeho diela sa stávajú vzorovými: romány DRUŽNÉ
LETÁ, RADOSTNÍK, PRVÝ A DRUHÝ ÚDER.
III. etapa tvorby (prelomové obdobie):
Prelomová próza – kniha reportáží ČLOVEK NA CESTÁCH – reportáže z európskych miest, krajín.
Politický pamflet DĒMON SÚHLASU – hlavný hrdina Bartolomej Boleráz pracuje v rade, ktorá
schvaľuje vydávanie kníh, povoľuje autorom tvorbu. Jedného dňa si Bartolomej dovolí povedať
vlastný názor (na súčasnú schematickú literatúru, manipuláciu s ľuďmi), ktorý nekorešponduje
s oficiálnym názorom. Je vyhlásený za zradcu, no o chvíľu je za svoj názor vyzdvihovaný, pretože
padol kult osobnosti. Na spiatočnej ceste havaruje vrtuľník a jemu sa premieša mozog s mozgom
jeho nadriadeného Mataja – reakcia na vymývanie mozgov a na dobu, v ktorej človek nemôže vyjadriť
vlastný názor. Lži nad pozostatkami ho prinútia vstať a porozprávať pravdu. Na záver pamfletu autor
vsunul krátku satiru na kult osobnosti s názvom O VLÁDCOVI FIGUROVI.
IV. etapa tvorby (reflexívno-filozofická próza):
- prvé náznaky postmoderny - úvahy, reflexie, nový štýl a nové témy ,
- kniha ROZHOVORY BEZ KONCA - otázky smrti, zmyslu života .
Román PRÚTENÉ KRESLÁ – dej sa začína v Poľsku, kde Bartolomej Slzička na dovolenke
rozpráva pani Jarmile svoj príbeh z mladosti. Bartolomej pracuje ako kolportér vydavateľstva,
považuje sa za znalca žien a za každú novú čitateľku získava prémie. Bartolomej sa ako študent
dostáva do Paríža tesne po rozbití republiky (1938). Ubytuje sa v penzióne, ktorom žijú mladí ľudia
rôznych národností (penzión – symbol vzájomného spolužitia národov). Po Bartolomejovom príchode
sa zväčša rozprávajú o situácií v Československu. Bartolomeja po Paríži sprevádza francúzska
študentka Daniela, s ktorou sa často rozpráva v prútených kreslách na bulvári Saint Michael. Ich vzťah
je platonický, lásku chápe ako súzvuk duší.
– spracovaný podobný námet ako v novele Peter a Lucia, láska nemohla byť naplnená kvôli
spoločenským pomerom ,
– dej doplnený úvahami o priateľstve, láske, pocitoch človeka v cudzej krajine .
IV. etapa tvorby (disidentské obdobie):
PÍSAČKY – voľný denník, v ktorom sa vyjadruje k politickým, spoločenským, kultúrnym
problémom. Tri časti vyšli v Prahe, Mníchove, Toronte.
NAVRÁVAČKY – vznikli ako rozhovory s Evou Štolbovou , a potom boli zaznamenané do písomnej
podoby.
LADISLAV MŇAČKO
Zo života autora:
Autor exilovej literatúry. Spisovateľ, prozaik, publicista a reportér. Mladosť prežil v Martine. Po vyhlásení štátu
sa pokúsil o útek do Sovietskeho zväzu. Za pokus o prekročenie Nemecko- holandskej hranice internovaný
v koncentračnom tábore, odtiaľ odoslaný na nútené práce do baní. Po úteku v 1944 členom partizánskej skupiny,
neskôr členom brigády J. Žitku. Práca v redakciách Rudého práva, Pravdy, šéfredaktor Kultúrneho života – bol
proti dogmatizmu a kultu osobnosti. Po obsadení republiky vojskami Varšavskej zmluvy emigroval do Rakúska.
Po 1989 znova kontakty so Slovenskom, zomrel v Bratislave.
Tvorba:
Román SMRŤ SA VOLÁ ENGELCHEN – dej sa začína jednou akciou na konci vojny , pri ktorej je
ranený hlavný hrdina partizán Voloďa. Dostáva sa do nemocnice, hrozí mu, že sa už nikdy nepostaví
na nohy. Tu sa o neho stará sestrička Eliška, s ktorou sa postupne zbližuje a rozpráva jej svoje zážitky
z vojny. Dozvedáme sa , ako sa dostal k partizánom, spomína si na rôzne zážitky, vojenské akcie,
dozvedáme sa o postupe frontu, o živote v partizánskej skupine. Tragickou postavou je postava
židovky Marty, ktorá je považovaná za pobehlicu, prostitútku pre nemeckých dôstojníkov, ona je však
špiónkou a prináša správy partizánom. Nakoniec neunesie svoj údel a po vojne spácha samovraždu.
Marta oznámi v nemocnici Voloďovi meno muža, ktorý je zodpovedný za vypálenie kopanice
Ploštiny. Táto kopanica poskytla partizánom úkryt. Celým románom sa tiahne motív viny, v závere
románu sa Voloďa rozhodne, že vyhľadá Engelchena a pomstí obyvateľov kopanice.
Ukážka z čítanky:
- autobiografický charakter, pravdivý obraz Povstania a jeho účastníkov, hrdinovia nie sú
idealizovaní (pocity strachu, zúfalstva) ,
- pútavý, živý štýl .
Novela NOČNÝ ROZHOVOR – dej v povojnovom Nemecku, hľadanie vzťahu medzi dobrom
a zlom.
ONESKORENÉ REPORTÁŽE – otrasné svedectvo zo zákulisia politických procesov v 50. rokoch
(súbor 11 umeleckých reportážnych portrétov ľudí ) .
Exilová tvorba:
- politické eseje AGRESORI, SIEDMA NOC (s podtitulom SKÚSENOSTI A OBŽALOBA) –
atmosféra posledného augustového týždňa roku 1968, keď ľudia vzrušene očakávali s čím sa vráti
vládna a stranícka delegácia z Moskvy.
- satirický román SÚDRUH MÜNCHHAUSEN – dejový základ : zatknutie potomka baróna Prášila
,,Münchhausena“, ktorý sa pokúša objektívne spoznať život v našej krajine, spomienky na pobyt u nás.
Münschhausenovým sprievodcom je súdruh Hnida, bývalý novinár, teraz politik, frázista a dogmatik.
Využitie tzv. kľúčového princípu = pod menami Husér, Gotles ... skutočné historické osoby.
- román AKO CHUTÍ MOC – politický pamflet zaobalený do románovej formy, rozprávajúci
o nových Stalinových pokračovateľoch.
JAROSLAVA BLAŽKOVÁ
Zo života autora:
narodila sa na Morave, žila v Bratislave, novinárka, spisovateľka. V 1968 emigrovala do Kanady, vylúčená zo
Zväzu slovenských spisovateľov.
Tvorba:
Novela NYLONOVÝ MESIAC (autorkin debut) – dej sa začína na cintoríne, kde si hlavný
hrdina, mladý architekt Andrej, všimne Vandu, zamiluje sa do nej a kvôli nej opustí svoju priateľku
Drahu. Pred Vandou Andreja varuje jeho kamarát Peter, hovorí mu, že je príliš exotická, že bude kvôli
nej nešťastný. Andrej tomu nevenuje pozornosť, ide s ňou na lyžovačku do Smokovca, Vanda je zrazu
nespokojná, hoci vie, že Andrej je ideálny partner. Neskôr mu povie, že ho až pridobre pozná a je
načase rozísť sa. Andrej jej i napriek tomu navrhne manželstvo. Na jar sa s ním Vanda rozíde, pretože
túži po neočakávanosti, dobrodružstve, bojí sa štandardnej nudy.
- svieži, bezprostredný štýl, otvorene zobrazuje pocity vtedajšej mladej generácie
Súbor poviedok a noviel JAHNIATKO A GRANDI – problematika životného štýlu mladých ľudí,
zmyslový život hrdinov, využíva i humor a satiru .
Chlapčenský román MÔJ SKVELÝ BRAT ROBINZON .
ANTON HYKISH
Tvorba:
-novela SEN VCHÁDZA DO STANICE (autorov debut) – počas jednej noci sa na železničnej stanici
postupne odhaľujú charaktery mladých ľudí, snažiacich sa odvrátiť hroziace železničné nešťastie.
- novela NAĎA – ľúbostný príbeh vysokoškoláčky Nadi a čudácky pôsobiaceho knihovníka .
- román NÁMESTIE V MÄHRINGU odráža autorovu osobnú skúsenosť, v postave gymnazistu
Milana Hegera, ktorému sa so spolužiakmi začiatkom 50. rokoch nepodarilo emigrovať do západného
Nemecka, porovnáva svet romantických predstáv so skutočnosťami už zrelého, dospelého muža,
inžiniera Hegera.
Historická tematika:
- historický román ČAS MAJSTROV – dej v
Šebastián chce byť svojím dielom prospešný všetkým ľuďom. Autor sa zaoberá aj spoločenskými
a historickými otázkami.
- historická románová freska MILUJTE KRÁĽOVNÚ – život cisárovnej Márie Terézie .
LADISLAV BALLEK
Zo života autora:
pracoval ako učiteľ, rozhlasový redaktor, pôsobil vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, na ministerstve kultúry,
ako vedúci tajomník Zväzu slovenských spisovateľov, poslanec NR SR.
Tvorba:
- spočiatku diela ovply