Vypracovala: Mgr. Hana Oreničová


Prídavné meno pomenúva statický príznak substancie, t.j. relatívne stálu, časovo nevymedzenú vlastnosť, ktorej nositeľom je vec pomenovaná podstatným menom. Vec a jej vlastnosti sú nerozlučne spojené. Prídavné meno a podstatné meno sú na seba významovo i tvarovo navzájom odkázané. Táto odkázanosť sa prejavuje:


  1. Prídavné meno obohacuje významový obsah a zužuje významový rozsah rozvíjaného podstatného mena: dom - poschodový dom, biely poschodový dom.

  2. Význam prídavného mena je všeobecný a rozplývavý, ohraničuje sa až v spojení s podstatným menom v súlade s jeho významovou štruktúrou a jej konkretizáciou v danom kontexte: slepý človek - nevidiaci, slepá ulička - bez východu.


Táto významová zladenosť prídavného mena a podstatného mena môže mať dva osobitné prejavy:


  1. Spojenie podstatného a prídavného mena môže vystupovať ako dvojslovné pomenovanie:

a) ako združené pomenovanie: životné prostredie, kyselina sírová,

b) ako frazeologizmus: zlatá mládež, mastný hrniec.


2. V spojení podstatného a prídavného mena pôvodné pomenovanie vlastnosti môže na seba prebrať funkciu pomenovania samej veci - substantívum sa nevyjadruje, adjektívum sa osamostatňuje - substantivizuje - hlavný (čašník), nočná (služba).

Gramatické katergórie, gramatická forma

Gramaticky sa spätosť adjektíva so substantívom a zároveň podradenosť adjektíva substantívu vyjadruje kategóriou zhody (kongruencie).


Zhoda - je formálny reflex gramatických kategórií rodu, čísla a pádu nadradeného substantíva na tvare prídavného mena: dobr-ý chlapec, ku krásn-ej žen-e. Základným konštituentom zhody je gramatická kategória rodu.


Kategória zhody jestvuje nielen na adjektívach, ale aj na väčších - menších množinách slov z iných slovných druhov: na adjektívnych zámenách (môj, taký, aký, niečí), na slovesných príčastiach (spievajúci, písaný), na radových, druhových a sčasti násobných číslovkách (tretí, ôsmy, trojaký). Pre túto spoločnú črtu s adjektívami sa tieto slová nazývajú adjektiváliá.


Viaceré adjektíva môžu vystupovať ako slová nadradené podstatným menám a podmieňujúce ich pádovú formu: plný vody, chorý na chrípku, tenký v páse. Je to jav analogický väzbe slovies ako súčasti slovesnej intencie. Väzbu má iba malá časť prídavných mien sémanticky a slovotvorne súvisiacich so slovesami. (dlhovať susedovi - dlžný susedovi, podobať sa rodičom - podobný rodičom).


Význam i gramatické vlastnosti adjektív sú podmienené ich slovotvornými vzťahmi. Z tohto hľadiska je dôležité rozoznávať:

  1. slovotvorne nemotivované adjektíva - nemožno ich pokladať za odvodené alebo zložené: biely, červený, malý...

     2. odvodené adjektíva:

  • od slovies - deverbatíva: hrací, hravý, zúrivý, ...

  • od podstatných mien - desubstantíva: zlatý, stolový, stolný, ...

  • od prídavných mien - deadjektíva: kyslastý, červenkastý, belavý, ...

  • od prísloviek: včerajší, dnešný, domáci, ...

  • od iných slovných druhov - zámen, častíc, citosloviec.

  1. zložené adjektíva: hluchonemý, bledozelený, svojhlavý, ...


Klasifikácia prídavných mien:

Prídavné mená:

  1. Privlastňovacie:

    1. Individuálne privlastňovacie: Janov, Katkin, otcov a i.

    2. Druhové privlastňovacie: ovčí, teľací, človečí a i.

  2. Vlastnostné:

    1. Vzťahové:

      1. Klasifikačné: jadrový, včerajší, spací a i.

      2. Vzťahovo-akostné: železný, svetový, ženský a i.

    2. Akostné:

      1. Akostno-vzťahové: srdečný, farebný, výživný a i.

      2. Kvalifikačné:

        1. Čisto kvalitatívne: bosý, slepý, žltý a i.

        2. Kvalitatívno-hodnotiace: dobrý, veľký, veselý a i.



Kontrolné otázky:

  1. Čo sú prídavné mená?

  2. Aké prejavy môže mať významová zladenosť prídavného a podstatného mena?

  3. Čo je zhoda?

  4. Od akých slovných druhov môžu byť odvodené adjektíva? Uveď príklad.

  5. Klasifikuj adjektíva.


Použitá literatúra:

Oravec J. a kol.: Súčasný slovenský spisovný jazyk. Bratislava, SPN, 1988, str.78-81.

Pauliny E.: Slovenská gramatika. Bratislava, SPN, 1981, str.121.