Podľa predstáv súčasnej vedy vznikla Zem približne pre 4,6 miliardami rokov spolu s ostatnými planétami slnečnej sústavy. Názory na vznik Zeme sa odlišujú.O živote v minulých obdobiach poskytujú dôkazy skameneliny.Sú to zvyšky pevných častí oragnizmov.Zriedkavo sa zachovalo zvyšky celých organizmov alebo ich častí. Ku skamenelinám patria odtlačky a kamenné jadrá. Štúdiom skamenelín a životom v geologických dobách sa zaoberá paleontológia.
Vek hornín
Pomerný vek hornín sa určuje podľa uloženia vrstiev hornín a skamenelín.V oblastiach,ktoré niesu porušené horninotvornou činnosťou a vrstvy sú uložené vodorovne,platí že spodná vrstva je staršia ako vrstva uložená nad ňou.
Pri určovaní pomerného veku hornín pomáhajú vedúce skameneliny. Napr. trilobity žili len v prvohorách, amonity v druhohorách, numility v starších treťohorách. Vrstvy, ktoré obsahujú rovnaké skameneliny,majú
rovnaký vek.
a)Trilobit
b)Amonity
c)Lastúrnik
Skutočný (celkový) vek hornín je vek, ktorý uplynul od vzniku hornín. Na jeho stanovenie sa využíva rozpad radioaktívnych prvkov.
Vývoj Zeme sa rozdeľuje do časových úsekov stanovených podľa významných zmien a v živej a neživej prírode (napr. usporiadanie pevnín a oceánov, vrásnenie, nálezy skamenelín). Hlavné obdobia sa nazývajú geologické éry - prahory, starohory, prvohory, treťohory a štvrťohory. Rozdelujú sa na kratšie časové úseky - periódy (napr. druhohory na trias, juru a kriedu).
Pripojený súbor: na projekt.jpg