Životopis

Narodil sa v Aldershote vo Veľkej Británii, no veľkú časť svojho detstva strávil vo východnej Ázii, Nemecku a severnej Afrike, kde bol jeho škótsky otec David McEwan, armádny dôstojník, posielaný. Študoval na Woolverstone Hall School, University of Sussex a University of East Anglia, kde ako prvý absolvoval kurz pionierskeho kreatívneho písania Malcoma Bradburyho. Bol dvakrát ženatý. Jeho druhá žena, Annalena McAfee, bola kedysi redaktorkou prílohy Review v denníku The Guardian. V roku 1999, jeho prvá žena, Penny Allen, zmizla s McEwanovým 13-ročným synom po súde v Bretónsku, Francúzsko.

V apríli 2004, iba niekoľko mesiacov po tom, čo ho britská vláda pozvala na večeru s americkou prvou dámou Laurou Bushovou, mu bol odoprený prístup do USA na bezpracovné vízum (McEwan mal asistovať na niekoľkých platených autorských čítaniach. Po pár dňoch a množstve ohlasov v britských médiách bol McEwan nakoniec do USA prijatý. Colní úradníci, ako sám uviedol, mu povedali: „Stále vás nechceme pustiť, priťahujeme takto ale množstvo nežiadanej publicity.“ Vláda USA neskôr McEwanovi poslala list s ospravedlnením.

Je členom Kráľovskej literárnej spoločnosti (Royal Society of Literature), Kráľovskej umeleckej spoločnosti (Royal Society of Arts) a Americkej akadémie umení a vied (American Academy of Arts and Sciences). V roku 1990 mu bola udelená Shakespearova cena Toepferovou nadáciou v Hamburgu. Pravdepodobne jeho najväčším ocenením je Rád britského impéria, ktorý obdržal v roku 2000.

Jeho prvým vydaným dielom bola zbierka poviedok Prvá láska, posledné pomazanie (First Love, Last Rites) z roku 1975 a už v roku 1976 vyhrala cenu Somerseta Maughama. Medzi prvé romány patrí Betónová záhrada (The Cement Garden, 1978) a Čierni psi (Black Dogs, 1992). Román z roku 1997 Nezničiteľná láska (Enduring Love), vypovedajúci o osobe s Clerambautovým syndrómom, býva obecne označovaný za jeho najlepšie dielo, hoci román Pokánie (Atonement, 2001) taktiež zaznamenal veľký pozitívny ohlas ako u čitateľov, tak kritiky. V roku 1998 mu bola udelená Bookerova cena za román Amsterdam. McEwanov zatiaľ posledný román Sobota (Saturday) popisuje mimoriadne bohatý deň na udalosti v živote jedného neurochirurga. Táto kniha vyhrala cenu James Tait Black Memorial Prize za rok 2005.

Rozbor diela

Pokánie by som na začiatok označila ako jednu z najobdivuhodnejších a najzaujímavejších diel aké som kedy čítala. Príbeh je písaný veľmi špecificky. Je rozdelený na 4 časti a najzaujímavejšie je, že jedna udalosť je tam podaná z rôznych uhľov pohľadu. Toto dáva čitateľovi možnosť vžiť sa do každej postavy osobitne a taktiež ponúka prístup do najtajnejších zákutí mysle hrdinu, čo čitateľa vedie k lepšiemu pochopeniu deja ako takého.

Príbeh sa začína v jeden teplý, letný deň roku 1935, keď mladá a ešte stále naivná, do písania zamilovaná Briony Tallisová,13 rokov, píše divadelné predstavenie na počesť príchodu jej brata Leona a jeho priateľa Paula Mrshala. Hru má v úmysle nacvičiť s jej 15 ročnou sestrenicou Lolou a jej dvoma bratrancami, dvojičkami, Jacksonom a Pierrotom, ktorí sú v Tallisovskom sídle na neurčité obdobie, následkom rozvodu ich rodičov. Tento dej tvorí úsek asi dvoch kapitol, kde su dokonale zaznamenané myšlienky mladej Briony, jej názory, postrehy a osobné pocity. Podľa mňa však v tejto časti nie ej tak ľahké zosobniť sa s postavou hlavne preto, že Briony je naozaj veľmi mladá a jej myšlienky sú ešte nevyvinuté a povedala by som že miestami máte až problém sa sústrediť na knihu. Ja osobne som s tým mala veľký problém.

Ďalej však pokračujú kapitoly, ktoré sa už odohrávajú v mysli Brioninej sestry Cecilie Tallisove. 23 ročnej absolventke Cambridgskej univerzity. Jej myšlienky sa zväčša pohybujú okolo Robbieho Turnera a jej nechuti k nemu. Robbie Turner je syn ich gazdinej, ktorý s nimi vyrastal od detstva. Na univerzite si mohol dovoliť študovať vďaka pomoci Jacka Tallisa, ktorý mu ako vlastnému synovi ochotne zaplatil všetky štúdiá. Práve na tejto univerzite sa tak strašne Cecilia a Robbie vzdialili, hlavne kôli spoločenskému postaveniu. Napriek všetkému on bol syn gazdinej. Samozrejme, že v tejto prvej časti sa rozoberajú aj jeho myšlienky a pocity a je tu opísaná jedna udalosť z troch pohľadov. Z Brioninho, Cecilinho a nakoniec Robbieho pohľadu. Je to udalosť, ktorá sa stala medzi Ceciliou a Robbiem v čase keď Briony bola hore v izbe. Cecilia zašla dať vodu do veľmi vzácnej starožitnej vázy, aby tam mohla uložiť kvety. Keď na dvore stretla zadumaného Robbieho. Začali sa pochopiteľne rozprávať, ale veľmi zdržanlivo, akoby si boli cudzí. Pri fontáne Robbie ponúkne Cecili pomoc s vázou, ktorú ona odmietne a tak sa začne doťahovačka o vázu a váza sa mierne rozbije. Táto časť je aj napriek všetkému veľmi komická, lebo postavy sa správajú naozaj detsky. A keď sa dokážete vžiť do toho, čo prežívali museli ste sa zasmiať. Všetko ich správanie bolo divné a nepochopiteľné. Aspoň zatiaľ. Jeden črep vázy spadol do fontány preto sa Cecilia rozhodla poň skočiť. Predsa to bola cenná váza. Vyzliekla sa a zostala len v spodnej bielizni. Už toto bolo nepochopiteľné. Musíte uznať, že v roku 1935 to bolo vskutku čudné. A skočila to fontány. Po tomto sa rozišla s Robbiem v zlom a vošla do domu.        Keď prichádzal Leon aj s jeho spoločníkom, po ceste stretli Robbieho poberajúceho sa domov, tak ho Leon pozval na večeru, ktorá sa mala večer konať. Keď sa to Cecili dozvedela pochopiteľne ju to rozhnevalo. Ale nemohla nič robiť. Keď už Robbie sedel doma, a pripravoval sa pomaly na večeru, rozhodol sa, že Cecili napíše ospravedlnenie, za jeho netaktné správanie. Ako sa, ale hĺbi do svojich myšlienok, zistí, že jeho správanie ej následkom hlbokého citu, ktorý k nej pociťuje. Nevedel, čo má do listu napísať. Napísal asi 5 konceptov až kým neprišlo na víťaza. List obsahoval dostatočne výstižnú vetu: “Vieš, Cee, v tvojej prítomnosti akosi strácam hlavu a cítim sa hlúpo, no ťažko to môžem zvaliť na horúčavu!“ toto bola verzia listu určená pre jej oči. No Robbie napísal absolútne spontánne ešte jeden koncept listu. Použil v ňom vulgarizmus, ktorým označil ženský pohlavný orgán a ako rád by ho bozkával. A taktiež, že v jeho myšlienkach sa s ňou miluje celý deň. Toto bol list, ktorým sa začal od základov meniť jeho život. List určený pre Ceciliu dal do obálky, obliekol sa a vyšiel. Po ceste stretol Briony tak považoal za múdrejšie aby jej ten list dala ona. Briony list vzala a bežala. Až príliš neskoro si Robbie uvedomil, že správny list nechal ležať na stole.  A do obálky dal svoj posledný koncept. Už nič nemohol urobiť. Ako sa dalo očakávať, Brionina zvedavosť bola nesmierna. List otvorila pred domom a prečítala. Prebehlo ňou zhrozenie a myšlienky, že Robbie je sexuálny maniak. Vtedy sa začala jej nenávisť k nemu. Bol to nepriateľ, ktorý bol nebezpečný. Aj napriek tomu, list Cecilii predala. Tá si ho prečítala a bola dokonale prekvapená. Toto nečakala. Ihneď spoznala, že list už Briony stihla otvoriť a nehorázne sa na ňu nahnevala, nemala žiadne právo. No list prinútil Ceciliu rozmýšľať. Vždy v jeho prítomnosti sa správala čudne, nevysvetliteľne a zrazu jej do došlo. Spôsobila to láska nič iné. Čakala na Robbieho pri dverách. Keď konečne prišiel otvorila mu a spolu sa pobrali do knižnice. Najprv viedli rozhovor, ba až hádku, keď zastali v kúte knižnice a uvedomili si, že k sebe patria. Na tom mieste prežili ich prvé milovanie. Keď v tom boli uprostred prerušení. Boli prerušení Briony, ktorá vošla nevedomky do knižnice a videla ich. Toto bol len ďalší dôkaz, aby ju upevnil v názore, že Robbie ej sexuálny maniak.  A rozhodla sa, že sestru zachráni. Všetci višli z knižnice a zasadli na večeru. Počas večere sa ale, dvojičky, ktoré boli absolútne znechutené a vystrašené bytím v Tllisovskom, rozhodli utiecť. Celá rodina sa pobrala ich hľadať. Robbie šiel sám tak ako Briony a Lola, Cecila išla s jej bratom Leonom a Paul Marshal taktiež sám. Hľadali všade no nie moc úspešne. Keď v tom Brioyn počula zvuky, to ju viedlo k tomu ísť sa pozrieť popod most, kďe zazrela Lolu v slzách a neznámeho muža, ktorého najprv nespoznala vďaka tme, ako ju znásilňuje. Muž utiekol a Briony išla utešovať sesternicu. Lola nebola schopná a ani nevedela kto to bol. Do tváre mu nevidela. No Briony okamžite prevzala velenie a s istotu v hlase prehovorila: „Bol to on. Videla som ho, Bol to Robbie. Videla som ho na vlastné oči.“ Sesternicu priviezli domov, kde okamžite zavolali políciu na vyšetrovanie. Celá rodina bola doma, teda okrem dvojičiek a Robbieho. Policajti vypočuli Briony a ostatných členov rodiny. Každý veril Brioninmu úsudku. Len Cecilia nie. Verila, že je nevinný. Na to ho moc dobre poznala. Robbie sa vrátil domov. Na chrbte mal jednu dvojičku a druhú držal za ruku. Ale ani to policajtom nebránilo v jeho okamžitom zatknutí. Robbie nechápal. Ale nemal čo robiť. Už bol uznaný za vinného. Vďaka Brioninmu svedčeniu. Pred tým než nastúpil do auta, Cecila sa k nemu pohla, zastala pri ňom a vyriekla niečo, čo ho držalo pri živote celú dobu: „Verím ti. Ľúbim ťa. Vráť sa. Vráť sa ku mne. Počkám na teba.“ Týmto sa končí prvá časť knihy. Treba však poznamenať, že celý tento dej bol v knihe opisovaný z troch perspektív. O to zaujímavejšie to bolo.

V druhej časti knihy, čitateľ pozoruje Robbieho Turnera vo Francúzku roku 1940 za operácie Dynamo, čo bola evakuácia Britských jednotiek z územia Francúzka počas druhej svetovej vojny. Čitateľ sa dozvie, že Robbie strávil 3 roky vo väzení a neskôr bol povolaný do vojny. V druhej časti sa zobrazuje on a jeho myšlienky počas evakuácie a ceste na pobrežie. Pri živote, ho stále drží len myšlienka na Ceciliu s ktorou udržoval kontakt vďaka listom. Cecilia po jeho odsúdení zavrhla rodinu a stala sa zdravotnou sestrou. S jedinú spoločnú chvíľu, okrem tej knižnice, prežili len na pol hodinu raz keď mali obaja voľno. Jediný bozk medzi nimi nastal, ale utkvel im v pamäti na najdlhšiu dobu. Druhá časť knihy sa končí Robbieho neznámym osudom.       Tu začína tretia časť knihy venujúca sa len Briony. Briony sa stala sestričkou vo vojenských nemocniciach, tak ako jej sestra. Nemusela to robiť, ale vybrala si to ako určitú formu pokánia. Hlavne preto, že dospela a začala si uvedomovať akú chybu vtedy pred rokmi urobila. Už nemala tak zahmlený rozum a začala uvažovať racionálne, čo naozaj videla. A zistila to. V ten večer to nebol Robbir, ale Paul Marshal, Leonov spoločník. Neustále to mala an mysli a nevedela sa zbaviť pocitu, že svojej sestre a Robbiemu odoprela štastie. Ale na to už etraz bolo neskoro. Aj keby chcel zmeniť výpoveď už nemohla. Lola a Paul Marshal sa zosobášili.  A na všetko, Paul Marshal bol veľmi bohatý a vplyvný muž, ktorý predával čokoládu do armády. Je tu zaznamenané ako prišla na ich svadbu. Videla to a cítila sa hrozne. Ďalej to pokračuje ako sa rozhodla ísť z kostola,  pre odpustenie a vysvetlenie, za svojou sestrou. Cecilia sju vpustí dnu a nechá j všetko vysvetliť. V to popoludnie tam je aj Robbie. Ktorý, ako náhle ju spozná, vybuchne a vykričí jej všetko, čo nevedela tak dávno pochopiť a začo mala teraz doživotné výčitky. Avšak táto časť knihy končí veľmi prekvapujúco. Podpisom Briony Tallisovej a rokom vydania. A tu sa začína posledná časť knihy, kde sú už vyjasnené všetky fakty. Briony ma 70 rokov a je úspešnou spisovateľkou ktorá umiera na Demenciu. Dopísala jej posledný román s názvom Pokánie, kde vykresľuje všetko čo sa udialo od dôb kým bola malá a pokazila šťastie a lásku dvom mladým ľuďom. Písané sú hlavne fakty, aby konečne svet vedel, čo sa vlastne stalo. Tento román považovala za vykúpenie. Za oslobodenie. Cecilii a Robbiemu dala v románe šťastný koniec aký si zaslúžili. V skutočnosti, ale nič také ako šťastie Robieho a Ceciliu nestretlo. Robbie zomrel roku 1940 na pláži na otravu krvi zo zranenia ktoré mal na hrudi. A Ceciliu zabila bomba, ktorá vybuchla na stanici metra. V skutočnosti zisťujeme, že ani tá cesta za Ceciliou nebola pravdivá. Sama Briony povedala, že nemala dosť odvahy prizerať sa trpiacej sestre a vedieť, že to spôsobila ona. Jej cesta sa v ten deň skončila v kostole, kde mala svadbu Lola s Marshalom. Cecili a Robbiemu nebolo doprané šťastie. Preto im ho Briony dala aspoň vo svojom románe. Kde bolo napísané nevyslovené.

Musím povedať, že táto kniha naozaj pohla mojími akoby iste pohla u každého. Nie len kôli nešťastnej a nenaplnenej láske dvoch ľudí, ktorí mali predurčené nezomrieť spolu, ale aj kôli iným faktom, ktoré sa tam vyskytovali. V knihe bola veľmi podrobne zachytávaná druhá svetová vojna a utrpenie, ktoré za tých čias vládlo. Hlavne to bolo poznať, keď sa príbeh odohrával v nemocnici. Množstvá mŕtvych, zranených nielen mužov ale aj detí, žien a 18 ročných chlapcov donútených bojovať. Viem, že aj napriek tak nudnému začiatku, si táto kniha absolútne získala moje srdce. Takisto ako film, natočený podľa nej v hlavnej úlohe s Kierou Kneightly a Jamesom McAvoyom.

Na záver môžem len povedať, že ešte nijaká kniha vo mne nezanechala taký dojem.