Ako dlho by ste boli schopní milovať jedného a toho istého človeka aj za predpokladu, že s ním po krátkom romániku už nemáte nič spoločné a dokonca ho len letmo vídate na uliciach? Florentino Ariza miloval 53 rokov 7 mesiacov a jedenásť dní kým sa mu podarilo znovu vzkriesiť v sebe nádej lásky milovanej ženy.

Kniha Láska v čase cholery je románom minulosti. Románom písanom, pre nás, v minulosti a odohrávanom v nej. Napriek tomu, štýl akým je táto kniha písaná, ďaleko prevyšuje aj niektoré dnešné diela, či povrchných a neznámych alebo vážených autorov. Gabriel García Márquez vo svojom diele vyjadruje všetky možné aj nemožné životné myšlienky, ktoré nijako neodbočujú od podstaty ale sú jednoducho a prosto vyjadrené ich pravými slovami, a to bez náznaku hanby alebo strachu zo spoločnosti. Túto knihu som si istým spôsobom zamilovala od začiatku, lebo tie spomínané názory boli veľmi často stotožňované s mojimi vlastnými. Je to  jednoducho kniha o láske- nežnej aj vášnivej, vernej i záletnej, manželskej či nemanželskej, romantickej, platonickej ako aj o láske telesnej, na jednu noc a na celý život. Nepotláča prirodzenosť ľudí a ich potrebu milovať. Či iba fyzicky alebo aj s vrúcnou, nezhasínajúcou, vášnivou láskou večnosti. Je síce vzdialená od dnešnej reality, ale nie tak veľmi ako väčšina ľúbostných románov, ktoré som čítala. Je tam dokonale znázornená trpezlivosť a vytrvalosť, akú môže človek mať keď je odhodlaný ísť za svojím vytúženým cieľom, a to aj napriek dlhoročným mukám a životným prekážkam. Veď sami uznajte, že milovať niekoho skoro 54 rokov, nebyť s ním a vedieť, že zdieľa posteľ s niekým iným ako ste vy sám,  je už naozaj obdivuhodné. Myslím, že táto kniha nie je určená pre všetky typy čitateľov.  Nie je náročná na čítanie, ale pochopiť autorove myšlienky a pohľad na vec nedokážu všetci. Hlavne preto, že každý sme iný a máme rozličné názory. Ako som povedala v knihe je všetko vyjadrené bez hanby a zásterky. Ako napríklad aj telesné akty lásky, ktoré sú tam opisované v hojnom počte. Ja osobne zbožňujem takéto úprimné knihy, preto mi nerobilo problém prečítať túto knihu s chuťou.

Kniha sa začína smrťou. Smrťou Jeremiáša de Saint-Amour. Táto postava nie je v ďalšom deji vôbec podstatná. Jedine tým, že nás privádza k doktorovi Juvenalovi Urbinovi, ktorý bol jeho blízkym priateľom. Ďalej dej pokračuje iba opisovaním doktora Urbina. Jeho zvykmi a denným životom. V tomto období ma doktor 82 rokov, čo je o 10 viac ako jeho žena Fermina Dazová. Je už starý a neschopný starať sa sám o seba. Jeho žena je jeho životnou oporou ktorá mu pomáhala doteraz prežiť. Nanešťastie v tento deň smrti Jeremiáša de Saint-Amour, zomiera aj doktor Urbino. Stane sa to, keď sa stratí jeho papagáj a po dvoch dňoch ho nachádza sedieť na strome ako vykrikuje na plné hrdlo slová, ktoré ho učil sám doktor. Rozhodne sa ho chytiť na vlastnú päsť a vylieza po rebríku na najvyšší stupienok. Zdrapne papagája a na par sekúnd ho drží, až kým ho rebrík a jeho stabilita nezradí a doktor padá na zem kde si zláme väzy. Pre svoju starobu a vážnosť zranenia, nie je možné ho zachrániť a počas posledných minút svojho života k nemu rýchlo a so slzami v očiach pribieha jeho manželka Fermina Dazová a prosí boha o jeho život. Doktor Urban jej však venuje len jeden, posledný pohľad,  pohľad plný lásky a vďačnosti, ktorú jej neprejavil sa celý svoj život a následne umiera so slovami: ,,Iba Pánboh vie, ako veľmi som ťa miloval.´´

Fermina Dzová ostáva sama vo veľkom dome a musí čeliť samote, ktorá ju postihla. Celé dva dni sa venuje len pohrebu, prijíma sústrasti a snaží sa byť na verejnosti silnou a nezrútiť sa pred všetkými tými návštevami čo prijíma, nakoľko doktor Urban bol jednou z najváženejších osobností  Karibiku, vďaka všetkým veciam, ktorými prispel k rozkvetu jeho rodného mesta. Ľudia ho milovali a jeho rodina taktiež.
 Aspoň sprvu to tak vyzeralo. Toto je obsah prvej kapitoly, ktorá končí keď, v tento deň smrti doktora Urbina, k Ferminej Dazovej príde Florentino Ariza so slovami:,, Fermina, viac ako pol storočia som čakal na túto príležitosť, aby som vám znova odprisahal vernosť a lásku až naveky.´´ Fermina zostala však rozhorčená a s hnevom ho vyhodila zo svojho domu.

Táto  kniha sa skladá len z piatich kapitol v ktorých je obsiahnutých 363 strán. Nevadilo to a nebolo to rušivé hlavne preto, že autor vedel dokonale v jednej kapitole spojiť dva rôzne príbehy úplne bez povšimnutia čitateľa a stačila mu na to jedna veta.
Celá kniha bola vlastne o minulosti. Rozprávala príbeh Ferminy Dazovej, Florentina Arizu a doktora Urbana a ich životné prepojenie. Jediné dve kapitoly, ktoré poukazovali na súčasnosť bola prvá a posledná. Ostatné boli o mladosti. O krásnej mladosti, kde bol každý vystavený skúškam života, aby mohol v starobe dávať svetu najavo, že on svoj život nepremárnil, a žil ho najviac ako vládal. Napriek tomu, že kniha bola skvelá, bola trošku chaoticky písaná. Niekedy sa človek strácal, ale rýchlo sa zas navrátil do deja.

Druhá kapitola opisuje ako sa Florentino Ariza zaľúbil do Ferminy ked bol ešte len nepodstatný úradník a priniesol do jej domu telegram pre jej otca. Videl ju asi len pol minúty. Ale tento jeden pohľad mu stačil na ľúbostné vzplanutie, pripomínajúce živelnú pohromu, ktoré sa neskončilo ani o polstoročie. Zistil si o nej najviac ako sa dalo. Ale to nebolo veľa informácii. Lebo nikto o nej skoro nič nevedel. Zistil len to, že chodí na Lýceum nanebovzatej Panny Márie. A tak každý deň sedával v parku neďaleko od školy aby ju tam mohol každý deň vídať cestou domov predstierajúc, že číta básne. Fermina ho tiež postrehla a istým spôsobom ju začal veľmi zaujímať. Celou mysľou túžila vedieť kto to je a spoznať ho. Florentino Ariza jej teda napísal list. S obavami ako na neho zareaguje. Odpovedala. A tak sa začala ich vášnivá láska, ktorá vznikla na báze ľúbostných listov a nežných slov. Trvalo to dlho, až sa jej raz spýtal, či sa za neho nevydá. Jej odpoveď bola prostá ako všetko čo robila. Napísala stručný list:,, Tak teda dobre.´´ Lenže problémom bol jej otec. O ničom nevedel a ihneď ako sa to dozvedel, išiel navštíviť Florentina a chlapsky ho poprosiť aby to všetko nechal a odišiel jeho dcére zo života. Nepáčila sa mu predstava, že jeho jediná dcéra sa vydá za chlapa bez mena a postavenia. Keď Florentino odmietol, Lorenzo Darza bol nútený k drastickejším opatreniam. Na svoju dcéru sa tak nahneval, že doma prežívala peklo. Zamykal ju v izbe. A keď mu ani to nepomohlo zbalil všetky veci a rozhodol sa odísť. Vzal dcéru, posadil na mulicu ju, kufre a seba a odišiel preč. 11 dni sa teperili po horách, spávali v špinavých krčmách s ostatnými cestujúcimi. Fermina mala otlaky na stehnách, bola unavená, nevládala, ale celú cestu vytrvalo myslela na Florentina. Až napokon dorazili do malého mestečka kde sa narodila Ferminina mama, ktorá bohužiaľ umrela ešte za útleho Fermininho detstva. Tu v mestečku Valledupar  žila jej rodina. Bola to aj Ferminina rodina. Jej strýkovia, tety a haldy sesterníc. Najbližšia jej bola jej sesternica Hildebranda Sanchézová, taktiež poznamenaná nešťastnou láskou. Fermina tu prežívala muky. Chcela byť sama, aby mohla plakať nad krivdou osudu. Našťastie asi o týždeň jej sesternica priniesla telegraf. Fermine poskočilo srdce od šťastia. Bolo to od neho, od Florentina Arizu. Lorenzo Daza spravil chybu keď dal vedieť Fermininmu strýkovi, že idú za nim. Vďaka tomu si vedel Florentino nájsť cestu ako komunikovať s Ferminou cez telegraf. Celu túto dobu si písali bez vedomia jej otca a dohodli sa na sobáši hneď ako sa Fermina vráti. Pretože jej otec už nevidel nenávisť jej dcéry v jej očiach, o pol druha roka sa rozhodol vrátiť späť v domnienke, že jeho dcéra konečne zabudla. Fermina istým spôsobom u svojej sestrenice dospela. Naučila sa o seba starať a začala objavovať svoje telo. Hlavne vďaka sesterniciam, ktoré nemali nijaký ostych pri rozprávaní o ľúbostnom živote či svojom, či nejakej inej ženy v meste. Začala fajčiť v kruhu sesterníc a rozkoš si začala privodzovať rukami v kúpeľni pofajčievajúc marihuanu. Začala rozmýšľať aj ako manželka a pripravovala sa na túto úlohu manželky celou dušou.

Keď sa konečne vrátila, jej otec jej natoľko dôveroval, že jej predal oťaže a ona sa začala plnohodnotne starať o domácnosť. Nakupovala a vychádzala s peniazmi od otca, ktoré dostavala na mesiac.  V jeden deň popoludní bola a trhu a Florentino Ariza ju tam uvidel v plnej krase. Srdce mu poskočilo a  par minút rozmýšľal či sa jej ukázať na oči alebo nie. Rozhodnutie bolo zaslepené láskou. Pristúpil k nej zozadu a povedal:,, Toto nie je najvhodnejšie miesto pre korunovanú bohyňu.´´ Fermina po týchto slovách stuhla. Ale trpko si uvedomila, že to celé bola ilúzia Uvedomila si aký je Florentino Ariza chudák a rozhodla sa, že s ním svoj život nikdy nespojí. Jej odpoveď bola krátka a jasná.,, Nie, prosím vás. Zabudnite na to.´´ Florentino zostal ako obarený. Fermian jedným listom zrušila zasnúbenie, poprosila o o dary, ktoré mu kedysi darovala a poprosila ho aby jej už nepísal. Florentino sa márne snažil. Na ďalších 53 rokov sa mu nepodarilo byt s ňou v súkromí. Odmietala všetky jeho listy a snahu. Lenze Florentino bol bezhlavo zamilovaný. Panenstvo si uchovával pre ňu a jeho život sa začal rúcať. Tak konci druha kapitola.

Tretia kapitola bola už o Fermininom zoznámení s Doktorom Juvenalom Urbanom. Ten ju prvý krát videl ako pacientku keď bola chorá. Zamiloval sa do nej a začal jej dvoriť, písať listy a aj s jej otcom sa stretával. Lorenzo Drza doktora plne schvaloval. A Fermina ho zo začiatku nenávidela. Až raz jej povedal, že čaká na jej odpoveď. A ona na koniec po dlhom uvažovaní jednoducho a prosto napísala :,,Tak teda dobre, môžete sa s oteckom pozhovárať.´´
Keď sa Florentino Ariza dozvdel, že Fermina sa bude vydávať, jeho stav sa len zhoršil. Jeho matka poprosila posledného žijúceho brata jej manžela o pomoc o zamestnanie pre jej syna. Lev 12 bol ochotný , ale len v rámci úcty k pamiatke jeho brata, nakoľko Florentino bol nemanželský syn náhodného večera. Poslal ho za more robiť telegrafistu. Florentino teda sťaby mŕtvola nastúpil na loď a plavil sa nevediac kam. Na lodi mal strašné dni. Až ho raz večer vtiahla do kajuty jedna žena. Bolo to za tmy a on nevedel, kto to bol. Jednoducho ho ta vtiahla a bez okolkou ho pripravila o panenstvo. Vtedy si Florentio Ariza uvedomil, že jeho najväčšiu lásku k Fermine Dazovej, môže nahradiť fyzická rozkoš. O 50 rokov neskôr tvorilo jeho archív 25notesov so záznamami o 622 stálych ľúbostných pomeroch, do ktorých nerátalo množstvo náhodných sexuálnych stretnutí, ktoré si ani nezaslúžili záznam. Takto si zmierňoval svoju neprestajnú lásku k Fermine.
Ďalej sa dej presúva späť k Fermine a jej novom manželovi doktorovi Urbinovi. Práve sa stali manželmi a boli an svadobnej ceste na lodi smerom do Európy. Tu Fermian vedela, že ju čakajú jej manželsé povinnosti vo fyzickom živote. Doetraz bola pannou. A mala strach z toho čo muselo prísť. Lenže doktor Urbino bol nežný, chápavý a láskavý a Fermina nevediac ako prišla o panenstvo bez jediného zapochybovania, v kajute smerom do Európy. V Európe boli dva roky. Keď sa vrátili Fermina bola tehotná a čakala syna. V tom čase ju Florentino zazrel na námestí šťastnú a usmievajúcu sa. Vtedy si povedal, že na ňu počká stoj čo stoj. Vybuduje si meno a postavenie aby jej bol hoden. Ešte raz poprosil strýka o miesto aj keď to predošlé odmietol. Tentoraz mu strýko vyhovel a vďaka Florentinovej šikovosti sa vypracoval za nástupcu Leva 12 v Karibskej lodnej spoločnosti.
Ďalej sú v knihe podrobne opisované niektoré Florentinove najvýznamnejšie romániky so ženami, vdovami alebo dievčatami, ktoré náhodne stretol. Nikdy za sexuálnu rozkoš neplatil, to bolo proti jeho presvedčeniu. A takto sa snažil celé roky potláčať lásku a nahrádzať ju fyzickou rozkošou.
V tom istom čase ale Fermina prežívala krízu v manželstve. Bolo to kôli Urbinovej matke, ktorá jej neprestajne dýchala na krk a ona ju nemohla vystáť. Bola múdra a postavenie v spoločnosti si vydobyla veľmi rýchlo, ale u jeho matky nie. Tak sa s Urbinom raz vážne porozprávala a on jej vyhovel. Zas odišli do Európy ´hľadať stratenú lásku,´ ako to nazvali. A neskôr sa presťahovali a do nového domu, a Fermina bola zas tehotná, tentoraz však čakala dievčatko. Druhá veľká manželská kríza však nastala po tom, ako doktora Urbina prvý krát v živote zasiahla vášeň silnejšia ako láska a podviedol Ferminu. Fermina to zistila a doktor Urbino sa so všetkým priznal. Fermina odišla. Na dva roky zmizla z mesta ku svojej sesternici Hildebrande. Ale tam si uvedomila, ako veľmi jej chýbal jej život. A jej manžel. Ten za ňou napokon prišiel a ona mu odpustila. Spolu sa vrátili a zas žili ako pred tým.
Ďalej sa začína zas opisovať život Florentina Arizu. Stal sa riaditeľom Karibskej lodnej spoločnosti a ďalej žije ako pred tým. Iba úpenlivo čaká na okamih kedy doktor Urbino zomrie a on bude mať voľnú cestu.
Tu sa príbeh zas vracia späť do doby v akej bol na začiatku. Keď je Florentino starý ako aj Fermina. Leží jedno poludnie v posteli s jednou zo svojich dievčat a počuje smútočné zvony zvoniace na oznam smrti neikoho známeho a uznávaného. Florentino sa rýchlo dovtípi, kto to je a odchádza do domu Ferminy Dazovej. Vďaka postaveniu, ktoré si získal sa vídavali na určitých udalostiach, ale vždy len tak letmo. A teraz o 53 rokov mal konečne šancu a nechcel ju premárniť.  A tak jej v ten deň vyznal svoju 53 ročnú lásku. Fermina bola nahnevaná. Napísala mu rozhorčený list. Na ktorý Florentino odpovedal. Ona však už nie. List si prečítala a určitým spôsobom ju tešil, ale aj tak ho spálil. Bolo moc skoro. Ale Florentino sa nevzdával. Celý rok jej písal listy. Listy s úvahami o živote, ľúbostnom, fyzickom, ale aj o realite. Tieto listy si, aj keď na ne nikdy neodpovedala, si veľmi vážila. Pomáhali jej prekonať manželovu stratu a vyrovnať sa so samotou. Raz v utorok za ňou zašiel a poprosil o stretnutie. Prijala. Vždy prišiel v utorok, niekedy aj neohlásene, až sa tieto návštevy stali súčasťou ich pravidelného rytmu. Florentino jej časom začal pripomínaŤ minulosť. Ale to Fermina nechcela. Minulosť bola zotretá a ona začala vnímať terajšieho Florentina ako neodmysliteľnú časť jej života. Jednoducho mu povedala: ,,Nechaj plynúť čas, uvidíme, čo prinesie.´´ Raz ju Florentino pozval na plavbu loďou niekam do hlavného mesta. Aby zabudla na bežný a nuný život tu, v tomto malom mestečku. Ku podivu súhlasila. Jedinému komu sa to nepáčilo bola jej dcéra. On pokladala lásku samú o sebe nechutnú. Ale lásku medzi dvoma starými ľuďmi neznesiteľnú. S názorom tejto dievčiny sa nestotožňovala tak Fermina tak ja. Podľa mňa je úžasné, že aj ľudia poškvrnení vekom, dokážu znovu milovať, aj napriek tomu čo všetko prežili a čo im bolo vzaté. Na plavbu išli a nesmierne sa zblížili. Trávili spolu skoro všetok čas, postupujúc pomaly. V jeden večer v jej kajute k tomu prišlo. Ich telesná túžba sa stotožnila s psychickou a prišlo na to po čom Florentino túžil 53 rokov. Bola jeho a oddala sa mu. Aj vo veku 74 rokov a po 20 ročnom celibáte sa mu oddala. Boli živí, plní energie a milovali sa ako nikdy za celý život s nikým iným. Naplnení láskou. Do konca cesty ani nevychádzali z kajuty, len si užívali radostné chvíle blízkosti jeden druhého. Ked dorazili an miesto, vôbec to nebolo podľa ich predstáv. A na loď späť nastúpili ľudia, ktorých Fermina poznala. Bála sa, že ju uvidia a začnú ohovárať, že si užíva život tak skoro po smrti svojho manžela. Čo sa mne osobne zdá veľmi nefér. Prečo držať smútok, keď milovaný by aj tak chcel, aby znovu ožila? A tak nevychádzala z kajuty, keď tu prišiel Florentino na nápad vrátiť sa späť po žltou zástavou a nikde sa nezastavovať. Žltá zástava znamenala, že na chorobe je epidémia cholery alebo moru. Čo bývalo v tých dobách časté. Zas sa plavili po rieke. Na nič nemysliac, len vychutnávajúc si jeden druhého. Keď prišli späť pre označenie o epidémii ich chcela hliadka prehliadnuť. Tak sa jednoducho otočili a plávali ďalej. Nevedno kam iba s vedomím. Že sa môžu plaviť do konca života. A tak sa skončila celá kniha. Šťastne a s láskou, ktorá sa nikdy nekončí.

Záver

Názor na túto knihu som vyjadrila už na začiatku. Veľmi sa mi páčila. Stotožnila som sa s ňou. S jej hrdinami dejstvom. Tiež by som chcela zažiť to, že ma bude niekto vrúcne milovať tak dlhú dobu. Ale s rozdielom, že o tom chcem vedieť, prežívať to isté a túto lásku zdieľať. Nikdy nechcem dopustiť aby môj vzťah s manželom upadol ako vzťah Ferminy Dazovej a doktora Urbina. Ani po fyzickej stránke ani po psychickej. Fermina sama tvrdila, že nevie či bolo v jej manželstve viac šťastných chvíľ ako tých zlých, nezmyselných škriepok. Myslím, že jej vtedajšie rozhodnutie bolo asi správne. Ako žena, mala povinnosti sa zabezpečiť, čo jej vtedy nemohol Florentino poskytnúť. Teší ma, ako to skončilo, lebo to poukázalo a to, že aj starí ľudia môžu milovať stále vrúcne a silno presne tak ako za mlada. Autor ukázal vtedajším hanblivým ľudom, že nič, čo ľudia robia v posteli, nie je nemravné, ak im to robí radosť a obohacuje ich lásku. Preto by som túto knihu by som odporučila prečítať všetkým a hlavne tým, čo takéto názory, ešte stále zastávajú. Ja sa s autorom stotožňujem. My sme iba ľudia a fyzická rozkoš je niečo, čo nedokážeme potláčať, lebo ej to proti našej prirodzenosti. A hlavne je to niečo bez čoho by tento svet dnes neexistoval. Tak ako by neexistoval bez lásky.