Heinrich Schliemann

Narodil sa 6.1. 1822 v meklenburskej dedine Neu Buckow ako syn chudobneho pastora a ako jedno z 10tich deti. V roku 1829 dostal na Vianoce knihu Dejiny Sveta pre deti a na obrazku videl obraz Ainea utekajuceho z horiacej Troje s otcom a synom. Na otazku kde lezi Troja mu otec odpovedal, ze nikdy neexistovala ale Heinrich v detskej nevinnosti neuveril a vyhlasil prorocke “Ja Troju najdem”. Potom mu zomrela matka a otec casom prepil faru a stratil postavenie a knazsku dostojnost. Heinrich putoval z gymnazia na ucnovku a potom pracoval ako namedzny robotnik az sa stal krcmarovym pomocnikom niekde na nemeckom vidieku. Jeden z tunajsich stamgastov byvaly ziak gymnazia zahlasil homerovu vetu “O hneve Achilla Peleovca mi bohyna spievaj”, tento zazitok pripomenul Heinrichovi byvaly sen a tak sa rozhodol odcestovat do ameriky (juznej) lod stroskotala pri Holandskom pobrezi a tak sa Heinrch dostal do Amsterdamu, kde iba nahoda, ktora mu pripietla do cesty bohateho znameho, ho zachranila pred velmi tazkou situaciou. Znamy mu vybavil pracovny post v obchodnom dome Schroder a Heinrich popri tom sa naucil po anglicky, taliansky, francuzsky, spanielsky, portugalsku a latisnsky vedel uz predtym. Jeho system spocival v citani, koncerzacii s lektorom a omsiach v danom jazyku. Po uspechoch vo firme v Holandsku bol vyslany do Ruska, aby tam zalozil filialku. Obchodoval vsak aj na vlastny ucet a velmi uspesne. V ruslu sa ozenil a mal 3 deti, avsak svoj vztah ukoncil a odisiel do anglicka, kde zistil, ze jeho financie nestacia na rozsiahli archeologicky vyskum.Podnikol uspesnu cestu do ameriky na divoky zapad, kde s obrovskym sebazaprenim aj ako chori udrzoval svoj podnik, ktory mal pri zlatokopeckej horucke obrovsky zisk, v roku 1852 sa s velkym ziskom vratil do Ruska kde podnikal s potrebamy pre armadu za Krymskeho konfliktu. Aj ked s velkym stastim, lebo jeho sklad do ktoreho vlozil vsetky financie len zazrakom usiel poziaru. 1858 absolvoval cestu okolo sveta a naucil sa po grecky. Usadil sa v Parizi “hlavnom meste vzdelanosti” a venoval sa studiu archeologie. Na jar 1868 prvykrat nastevuje Grecko, navstivil Itaku, Ateny a Smyrnu. Aby bolo vsetko formalne v poriadku odovzdal univerzite v Rostocku po starogrecky napisanu dizertacnu pracu Ithaka, Peloponnez a Troja. Ziskal doktorsky titul a stal sa rovnakograduovanym odbornikom ako jeho uceni kolegovia, ktori ho tak casto nazivali diletantom... V roku 1870 preplaval Bospor a prvy raz hladal Troju, vylucil pahorok Balidag ako potencialne miesto, kde stala Troja ako sa dovtedy predpokladalo. Rok trvalo, kym dostal prislusne povolenie od Vysokej porty, muselo sa tomu napomoct hojnymi baksismi, intervenciami dvoch velvyslancov a osobnym listom britskeho premiera Gladstona sultanovi. 1871 11.10 12.00 zacali vykopavky na pahorku Hisarlik, ktory urcil ako miesto Troje podla Iliady, ako si poznacil do dennika. Sedem rokov kopal Schliemann na tomto kopci, po 4-6 mesiacoch v rokoch 1871-72-73-78-79, 1882, 1890. Zamestnaval 100 az 160 robotnikov, premiestnil 350 000 kubickych metrov zeme, na mzdy a naradie vydal 750 000 mariek. Objavil 8 vrstiev Troje (Homerova Troja bola podla vedcov 7. vrstva VII. A), objavil Trojsky “poklad krala Priama” az po jeho smrti sa zistilo, ze patril kralovi o 1000 rokov pred Priamom tak ako aj Agamemnonova maska, ktoru objavil roku 1876 v Mykenach. Zobral si mladu grekynu Sofiu Engastromenovu, ktoru ozdobil “diademom Heleny z Argu. Vysledky svojej prace zhrnul v knihe na 880 stranach velkeho formatu s 1170 kresbami, ktora vysla roku 1881 v Lipsku pod nazvom Ilios, mesto a krajina Trojanov. Jeho pokusy najst Odyseov palac na Itake skoncili neuspesne tak ako ja pokusy objavit slavny Orchomedos. Na Krete chcel objavit Knossos uz sa vsak k tomu nedostal, ale odhadoval miesta kde ju neskor naozaj objavil Sir Arthur Evans.V novembri 1890 sa Schliemann podrobil v Halle usnej operacii, potom odisiel cez Berlin do pariza a stadial cez Taliansko do Athen. Zastavil sa v Neapole, aby si pozrel nove pompejske vykopavky, ale ostry vietor mu ublizil, cestou k lekarovi padol na zem a stratil rec i sluch. Ludia ho odniesli do nemocnice, vznikol vsak problem, kto to zaplati, lebo podla oblecenia vyzeral na chudaka. V nemocnici ho prijali az ked zistili kto to je. Vo svojom hoteli sa potom este trapil celu noc a rano dna 26.12 1890 zomrel. Jeho telesne pozostatky dopravili do Athen a Grecko mu usporiadalo narodny pohreb. Na jeho nahrobku stoji: Heroi Slimano. Takto teda odisiel priekopnik archeologie a objavitel bajnej Troje, ktorej objavenie presiahlo ramec archeologie, stalo sa svetovou senzaciou. Tak sa po boku Champoliona a Hrozneho zaradil medzi najvyznamnejsich objavitelov ludskych dejin.