Karol IV bol českým a nemeckým kráľom. Synom Ján Luxemburského a Elišky Přemyslovny. PO roztržke medzi rodičmi ho mathe vzali, držali ho na hrade Loket a Křyvoklát a nakoniec ho poslali na výchovu na francúzsky kráľovský dvor. Vo Fráncuzsku strávil sedem rokov, študoval na univerzite v Paríži, naučil sa niekoľko jazykov a pripravval sa na kariéru panovníka. Pôvodne  sa volal Václav, pri birmovke však prijal meno KArol, podľa sojho kmotra, francúzskeho kráľa Karola IV. Pekného. Už v detskom veku bola dohodnutá jeho svadba s Blankou z Valois. V rokoch 1334-46 bol KArol moravským markgrófom. Dňa 11.7.1346 ho zvolili za enmeckého kráľa, krátko nato po smrti Jána Luxemburského v bitke pri Kreščaku (26.8.1346), sa stal českým kráľom. KArol IV bol najväčším stredovekým českým panovníkom. posilnil kráľovskú moc, ktorá bola počas vlády jeho otca výrazne oslabená. Upevnenie medzinárodného postavenia českého štátu znamenalo vydanie Zlatej buly, ríšského zákonníka (1356) , ktorým Karol presne vymedzil výnimočné postavenie českého kráľa i českého štátu v rámci ríše. Počas Karolovej vlády dosiahli české krajiny najväčší územný rozsah. Získal Svidnícko, Javorsko, sliezske kniežatstvá, dŕžavy v Bavorsku, Falcku a Meisene. Väčšinu nových území získal diplomatickými rokovaniami, kúpou alebo sobášnou politikou. Karolova vláda bola aj obdobím kultúrneho rozkvetu. Panovník viedol korešpondenciu s veľkým talianskym humanistom Petrarcom a vplyv pôsobenia talianskeho humanizmu v čechách bol zrejmý už počas jeho vlády. POdporovl písanie kroník, ktoré mali zdôrazňovať nadväznosť luxemburského panovania na obdobie Přemyslovcov a v priaznivom svetle prezentovať jeho vládu.