Platónove písomné dialógy Timaios a Kritias, napísané v roku 360 pred Kr., sú jediným zdrojom informácií o Atlantíde. v týchto dialógoch odkazuje Platón na rozprávanie gréckeho štátnika Solóna, ktorý sa vraj všetko o Atlantíde dozvedel pri svojej ceste do Egypta.
Atlantída sa mala nachádzať vo vonkajšom oceáne za Herkulovými stĺpmi (dnešný Gibraltársky prieliv). Gréci Atlantický oceán považovali za svetový oceán obopínajúci tri kontinenty - Európu, Afriku a Áziu. Podľa tejto definície teda Atlantída mohla ležať kdekoľvek mimo Stredozemného mora, od Švédska po Indiu. Hypotéz o možnej polohe Atlantídy je teda nepreberné množstvo.
Podľa Platóna existoval 9000 rokov pred časom, v ktorom žil Solón (čiže 9600 pred Kr.), za Herkulovými stĺpmi kontinent veľký ako Ázia (čiže dnešná Malá Ázia) a Líbya (čiže severná Afrika). Podľa gréckej mytológie tejto oblasti vládne Poseidón, boh morí; názov „Atlantida“ je odvodený od mena jeho najstaršieho syna Atlanta (pozor na zámenu s rovnomenným titanom, podľa ktorého bol pomenovaný Atlantický oceán). Poseidón mal so svojou manželkou Kleitó celkovo 10 synov (päť dvojčat) a Atlantída sa preto administratívne delila na desať provincií.
Atlantída mala byť veľmi úrodná a husto zaľudnená zem. Hlavné mesto meralo po obvode 3000 krát 2000 štádií, okolo centrálneho chrámového pahorku boli postavané tri sústredné kruhové vodné kanály spojené s morom, ktoré slúžili ako prístav. Duchovným centrom Atlantídy bol Poseidonov chrám uprostred mesta.
Ako stavebný materiál slúžil prírodný kameň, ktorý sa tu vyskytoval v bielej, čiernej a červenej farbe. v Atlantíde boli dva pramene, jeden s horúcou a druhý so studenou vodou. Vďaka tomu bolo možné zriadiť pre všetky vrstvy obyvateľstva početné kúpele. Prekvital aj obchod s ďalšími vyspelými civilizáciami v zahraničí.
Vojna so Stredomorím
Platón spomína aj vojnu, ktorá vypukla medzi krajinami pred a za Herkulovými stĺpmi (čiže Atlantída bojovala proti Egyptu, pra-Aténam a ostatným štátom v Stredomorí). Pred začiatkom tejto vojny si Atlantíďania podmanili veľkú časť Stredomoria až k Egyptu. Oveľa menším ale počestnejším pra-Aténam sa podarilo Atlantíďanov poraziť a oslobodiť krajiny až k Herkulovým stĺpom. Neskôr, po mohutnom zemetrasení, sa celý atlantický kontinent potopil do mora.
Väčšina historikov sa zhoduje, že Atlantída je iba Platónova fikcia. Dôvodom pre to je, že v období 10000 rokov pred Kr. je existencia takto vyspelých civilizácií nepravdepodobná, neexistujú ani iné písomné pramene než Platónove (Atlantídu nespomína Herodotos ani žiaden iný grécky autor, hoci by im vtedy museli byť dejiny Atlantídy známe).
Platón zrejme použil príbeh Atlantídy ako demonštráciu ideálneho štátu - súžitie ľudí na kontinente líči Platón ako demokratický spoločenský ideál, formu štátu, ktorú vždy odporúčal svojim súčasníkom. Pôvodne mali Atlantíďania podľa Platóna žiť usporiadane a v súlade so zákonmi bohov. Neskôr ale začali túžiť po väčšom bohatstve a moci, stratili dôveru bohov a Zeus sa nakoniec rozhodol celý kontinent zničiť mohutným zemetrasením.
Známka : 4
Hodnotenie:
Práca o Atlantíde zhrnula len to, čo vieme najmä z diela Platóna. Autor sa spoľahol len na jeden zdroj. Preto sú informácie podané stručne, povrchne a nespomínajú sa ďalšie známe fakty k tejto téme. Napríklad:
1. Okrem Platóna sa o Atlantíde môžeme dozvedieť aj z diel gréckeho historika Diodorusa (90-21 p. K.) - v diele Bibliotheca Historica. Popisov Atlantídy je viac a ich autormi sú Aristoteles, grécky historik Ammianus Marcellinus, Timagenus, Theopompos. Zdrojom správ sú aj písomné odkazy Aztékov, či Mayov, písomnosti ako Chilam Balam, Drážďanský kódex (materiál bol nájdený v knižnici v Drážďanoch, preto ten názov), Popol Vuh, Codex Cortesianus atď.
2. Teórie, ktoré o Atlantíde prevládajú, môžeme rozdeliť na 3 skupiny: výmysel, realita alebo „bublina“, ktorá sa opiera o pád Minónskej civilizácie a zničenie gréckeho ostrova Thera (uvádzaného aj ako Thira, dnes Santorini) asi v roku 1640 p.K. explóziou vulkanického pôvodu v Egejskom mori asi 75 km juhovýchodne od hlavnej časti gréckej pevniny.
3. Neuvádzajú sa miesta, kde sa Atlantída mohla nachádzať a je ich veľa, napríklad Atlantik, Južné čínske more, Antarktída, Kréta, Trója, Malta, Cyprus a iné.
4. Neuvádzajú sa autori, ktorí sa tejto tematike venovali v neďalekej minulosti, napríklad Ignatius Donnelly, americký kongresman z Minnesoty, James Churchward, ktorý napísal niekoľko kníh, geológ William Niven, ktorý dokazuje, že vykopal identické dosky v Mexiku, antropológ Dr. George Hunt Williamson, ktorý popisuje vlastný výskum Atlantídy.
5. Nespomínajú sa „dôkazy“, teórie ako aj archeologické nálezy k existencii Atlantídy v Severnej Amerike a Južnej Amerike – Amazónii, patrí sem aj snaha o vysvetlenie konca doby ľadovej a Potopy (mohlo ísť o zničenie Atlantídy).