Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová
Biologické faktory súvisia so stratou vývojovej plasticity, výskytom pandémií, zánikom vhodnej potravy, s medzidruhovými vzťahmi a podobne.
Medzidruhové vzťahy urýchlili vymieranie niektorých organizmov. Pri nich novovzniknuté druhy konkurovali v získavaní koristi, životného priestoru a podobne. Kaprovité ryby vznikli v juhovýchodnej Ázii. Odtiaľ sa šírili do celej Ázie, Európy, do Afriky. Toto šírenie im umožňovala prítomnosť Weberovho aparátu. Slúži na lepšiu orientáciu vo vodnom prostredí. Kaprovitým rybám umožňuje efektívnejšie vyhľadávať korisť a rýchlejšie uniknúť nepriateľovi. Weberov aparát bol obrovskou výhodou v porovnaní so starobylými rybami, ktoré ho nemali a preto pôvodné druhy rýb začali vymierať.
Človek . . .
Za vymieraním niektorých druhov živočíchov a rastlín stojí človek. Jeho pôsobenie je buď neúmyselné alebo cielene zamerané vo vlastný prospech. Pôsobí na okolité organizmy takým spôsobom, že nemajú šancu sa s dejúcimi zmenami vyrovnať alebo sa im prispôsobiť. Príkladom je používanie pesticídov, padanie kyslých dažďov. Kyslé dažde ohrozujú rastliny a živočíchy, ale aj pôdne mikroorganizmy, ktoré sa významne podieľajú na pôdotvorných procesoch.
Ďalším príkladom škodlivého vplyvu kyslých dažďov je napríklad život vstavačovej rastliny s mikroskopickými vláknami podhubia špeciálnej huby. Kyslé dažde spôsobujú uhynutie huby, vstavač bez nej nedokáže žiť a následne aj on uhynie. Pesticídy sa z polí odplavujú do vodných tokov a ničia vodné druhy kôrovcov. Od kôrovcov sú závislé bahniakotvaré vtáky. Podobne aj vytváranie monokultúr neprospieva druhovej skladbe rastlín a dochádza k úhynu pôvodných rastlinných druhov, ktoré na mieste monokultúry žili. Rastliny ohrozuje aj prehnaný zber liečivých rastlín, ktoré nestačia zanechať svoje semená. Mnohým druhom veľrýb, akou je aj vráskavec dlhoplutvý hrozí vyhynutie. Človek ho nekontrolovateľne loví pre tuk, mäso a kosti. V roku 1985 bolo zabíjanie veľrýb vyhlásené ako nezákonné, avšak s týmto mnoho krajín nesúhlasilo. Denne vymiera 100 druhov rastlín a živočíchov. Tiger, nosorožec, či niektoré druhy hmyzu sú na pokraji vyhynutia. V Afrike žije niekoľko posledných goríl, ich množstvo sa odhaduje len na niekoľko stovák... Ľudia sú ochotní zaplatiť za mláďa gorily, čím sa gorilie mláďa stáva predmetom záujmu pytliakov. Avšak získanie mláďatka nie je jednoduché. Najprv musí byť zabitá matka, aby sa ho pytliaci mohli zmocniť. Mláďatá hynú aj pri preprave, pretože sa pašujú tajne a veľakrát umierajú od smädu.
Nosorožce sú takmer vyhubené, kvôli nezmyselnej povere, že ich roh vracia starnúcim mužnú silu. Hrdlička sťahovavá bola vyhubená za jedno storočie, posledná zahynula cincinatskej zoologickej záhrade v roku 1914.
Vlkovec psohlavý bol spočiatku hubený ako škodca – zabíjal pasúce sa ovce. Neskôr keď bol jeho počet už v kritickom stave, začal sa loviť ako trofej, až nakoniec vyhynul.
Severoamerická dekoratívna rastlina franklínia zmizla už pred sto rokmi, pretože ľudia si ju premiestňovali do záhrad.
Na Slovensku je ohrozená krátkonôžka uhorská (plaz) – loví sa pre chovateľov. Zberateľov láka úlovok v podobe motýľa – jasoňa červenookého.
Živočíchy, ktoré k životu potrebujú chladnejšie podnebie sú ohrozované globálnym otepľovaním. Takými sú napríklad tučniaky a ľadové medvede.
Zopakujte si:
-
Vymenujte nejaké vyhynuté druhy.
-
Vymenujte nejaké druhy, ktoré sú na pokraji vyhynutia.
Použitá literatúra:
Základy ekológie pre SOŠ a SOU
http://vat.pravda.sk/zivocichy-vymieraju-prirychlo-dm9-/sk_vzem.asp?c=A061121_191826_sk_vzem_p25