Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová

 

 

Vymieranie rastlinných a živočíšnych druhov je prirodzený jav a prirodzená súčasť života na našej planéte. Rastliny a živočíchy vymierali už aj predtým ako sa na zemi objavil človek. Hlavným dôvodom vymierania organizmov v priebehu striedania ér boli meniace sa medzidruhové vzťahy a zmeny prostredia (napríklad klimatické zmeny), ktorým sa organizmy nestihli prispôsobiť – adaptovať. Po vymretí určitého druhu alebo druhov organizmov sa uvoľňuje ekologický priestor, a to podmieňuje vznik nových druhov organizmov. Aby vznikajúca populácia mohla obsadiť uvoľnený ekologický priestor musí mať vhodné adaptívne tendencie. Rýchlosť vzniku nových druhov závisí od abiotických podmienok a biotických faktorov a aj od reprodukčných a fylogenetických vlastností rozvíjajúcich sa populácií.

 

Druhy vymierajú dvoma možnými spôsobmi:


  1. Fyletickým vymieraním – jednotlivé druhy sa vývojom menia na iné druhy

  2. Vymieraním bez potomkov


 

Abiotické faktory vymierania živočíchov a rastlín


 

Slnečné žiarenie


Slnečné žiarenie je veľmi významným prvkom na našej planéte. Bez neho by život na zemi neexistoval, avšak má aj svoje negatívne stránky. Počas vývoja planéty zem až po súčasnosť sa intenzita slnečného žiarenia, ktoré dopadlo na Zem menila. Dnes je asi o štvrtinu silnejšie.


 

Obsah skleníkových plynov

 

Medzi skleníkové plyny zaraďujeme v prvom rade oxid uhličitý - CO2. Oxid uhličitý ovplyvňuje teplotu na našej planéte. Jeho obsah sa môže v závislosti od určitých vplyvov zvyšovať (sopečnou činnosťou, antropogénnou činnosťou).


 

Zmeny výšky morskej hladiny

 

Výška morskej hladiny súvisí s procesom zaľadnenia a procesom pohybu kontinentov. V minulosti keď morská hladina významne poklesla došlo k vytváraniu pevninských mostov a pri ich vzniku dochádzalo k migrácii živočíchov z jedného kontinentu na druhý. Napríklad koncom treťohôr sa vytvoril pevninský most medzi Severnou a Južnou Amerikou. Vo štvrtohorách bola Ázia niekoľkokrát spojená so Severnou Amerikou.


 

Ozónová vrstva a kyslík

 

Pri začiatkoch vývoja života ozónová vrstva ešte nebola vyvinutá. Súš tým pádom nechránila pred slnečným žiarením žiadna vrstva a život mimo vody nebol možný. Až po vzniku dostatočne silnej ozónovej vrstvy sa vyššie rastliny mohli z vodného prostredia dostať na pevninu.

 

Kolízie kontinentov a cirkulácie oceánov

 

Povrchová vrstva Zeme je tvorená platňami, ktoré sa neustále pohybujú. Pri ich vzďaľovaní vzniká oceánske dno, pri ich zrážaní vznikajú pohoria. Keď sa vyvrásnili Himaláje mnoho živočíšnych druhov vymrelo, pretože nezvládli konkurenciu druhov z druhého kontinentu. Vplyvom pohybu kontinentov sa mení aj cirkulácia oceánov. Napríklad uzatvorenie spojenia medzi Tichým a Atlantickým oceánom na konci treťohôr vyvolalo zmenu prúdenia, ktoré mohlo byť príčinou začiatku ľadových dôb.


 

Dopady asteroidov a komét

 

V počiatkoch vývoja Zeme boli dopady meteoritov a komét veľmi časté. Pred 65. mil. rokov dopadla na Zem (v Mexiku) planétka s priemerom 10 kilometrov. Prach, ktorý stúpol do ovzdušia pri dopade zatienil slnko, klesla teplota pod bod mrazu (zima trvala aj niekoľko mesiacov), v dôsledku pádu vznikli obrovské morské vlny. Tieto všetky faktory spôsobili vyhynutia mnohých rastlín a živočíchov.

 

Intenzívna sopečná činnosť


Pravdepodobne je príčinou vymierania, ktoré nastalo na konci prvohôr. Keď bola Sibír zaplavená lávou s rozlohou asi 2,5 mil. km2, vymrelo asi 95% organizmov žijúcich na Zemi. Počas štvrtohôr ( pred 75 tisíc rokmi) sa udiala mohutná explózia, ktorá spôsobila významné klimatické zmeny – teplota klesla o 5°C na tisíc rokov. V roku 1815 vybuchla sopka Tambora v Indonézii, ktorá vyvrhla 50 km3 materiálu. Bola to najvýbušnejšia explózia za posledných 10 tisíc rokov. Na tri dni nastala úplná tma v okruhu 300 km. Nasledoval „rok bez leta“. Priemerná globálna teplota klesla o 1 °C, niekde až o 2,5 °C. V mnohých krajinách boli neprestávajúce dažde, sneh a mráz aj v letných mesiacoch. V spoločnosti ľudí nasledovali hladové búrky a nepokoje. (http://www.uski.sk/frames_files/ran/2006/ran-2006-1-07.pdf)


 

Orbitálne cykly, stopové prvky a salinita oceánov

 

Orbitálne cykly akými je napríklad zmena tvaru obežnej dráhy Zeme okolo Slnka, zmena sklonu zemskej osi sú príčinou klimatických zmien – ako napríklad vznik ľadových dôb. Čo sa týka salinity oceánov – slanosti morskej vody – tá nebola vždy rovnaká, čo mohlo viesť k vyhynutiu organizmov žijúcich v moriach a oceánoch. Stopové prvky sú dôležitou súčasťou života fytoplanktónu a ak sa jeho množstvo výrazne zmení môže dôjsť k vymieraniu, s čím súvisí aj vymretie zooplanktónu, ktorý je závislí na fytoplanktóne a podobne.


Zmeny geologických ér neprebiehali veľmi rýchlo a niektoré živočíchy sa napríklad ochladeniu v ére zaľadnenia dobre prispôsobili. Príkladom by mohlo byť husté osrstenie mamutov, nosorožcov, adaptácia magnólie oválnej. Pred 500 miliónmi rokov žilo na Zemi podstatne menej živočíšnych a rastlinných druhov ako dnes. (Vtedy existovalo len okolo 50 až 100 čeľadí živočíchov) druhy, ktoré do týchto čeľadí patrili už dnes nežijú, ale vyvinuli sa z nich iné druhy organizmov.


 

Zopakujte si

  1. Opíšte ako vplývala zmena výšky hladiny morí na vymieranie organizmov.

  2. Opíšte ako vplývali dopady asteroidov a komét na vyhynutie organizmov.

  3. Vymenujte abiotické faktory vymierania organizmov.


 

Použitá literatúra:

Základy ekológie pre SOŠ a SOU

http://www.uski.sk/frames_files/ran/2006/ran-2006-1-07.pdf