Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová

 

 

Pod pojmom prostredie rozumieme všetko, čo človeka obklopuje a vytvára mu podmienky pre život a jeho existenciu. Prostredie tvorí základ predpokladu ďalšieho vývoja človeka. Zložkami prostredia je vzduch, pôda, voda, horniny i ostatné živé organizmy. Z toho vyplýva, že okolité prostredie je hmotné a človek ho môže vnímať svojimi zmyslami – môže ho vidieť, počuť aj cítiť. Prostredie môžeme rozdeliť na:


  1. Prirodzené prostredie – je to prostredie, ktoré vzniklo bez pričinenia človeka, teda vzniklo bez ľudskej aktivity.

  2. Umelé prostredie – na jeho tvorbe sa aktívne podieľa človek.


 

V modernej dobre je veľmi aktuálna otázka ekologizácie hospodárstva a spoločenského vedomia. Ekologizácia hospodárstva a spoločenského vedomia je pojem, ktorý v sebe zahŕňa aplikáciu ekologických poznatkov do ekonomického a spoločenského života človeka a ľudskej spoločnosti. Má jednoduchý cieľ, ktorý je zameraný na zlepšenie podmienok životného prostredia, a to nie len pre človeka, ale aj pre ostatné živé organizmy. Ekologizáciou chceme dosiahnuť rovnováhu v biosfére a zabezpečiť tak trvalo udržateľný rozvoj života v nej.


Ekológia človeka je vedný odbor, ktorý skúma vzťah človeka k prostrediu, teda vlastne vzťah človeka k zložkám prostredia (k biotickým - živým a k abiotickým – neživým zložkám prostredia). Ekológia človeka kladie do popredia vysvetlenie vzťahov medzi ľudskou populáciou a rôznymi ekosystémami, pretože človek je v podstate jednou z foriem existencie života na našej planéte.

 

Ekológia človeka zahŕňa biologickú, sociálnu aj environmentálnu hladinu. Napríklad riešenie globálnych problémov, ktoré sa týkajú každého z nás, je možné len ak komplexne pochopíme vzájomné vzťahy medzi biologickou a sociálnou úrovňou človeka a porozumieme im. Medzi prostredím a človekom sú vzájomné vzťahy, ktoré treba chápať ako celok. Z toho vyplýva, že človek pôsobí na prostredie – mení ho, prispôsobuje ho svojim požiadavkám a potrebám, a naopak prostredie vplýva na človeka. Negatívne vplyvy človeka sa odzrkadľujú a odrážajú na kvalite životného prostredia. Môžeme to vidieť napríklad na tom, že v dnešnej modernej dobe sú rozšírené mnohé civilizačné choroby, ďalej to môžeme vidieť na zlej kvalite vôd, ovzdušia, pôdy alebo na zlom zdravotnom stave lesov.


 

Vzťahy človeka k prostrediu


 

Človek počas svojho pôsobenia na Zemi realizoval a držal sa hlavne dvoch filozofických prístupov k prírode, ktorá ho obklopovala a k životnému prostrediu. Jedným z týchto dvoch smerov bol antropocentrizmus. Antropocentrizmus je smer, ktorý je zameraný na človeka. Teda človek je kladený a opisovaný ako cieľový bod. Do popredia vytláča hlavne potreby a záujmy človeka. Tento egoistický prístup mal za následok a v podstate aj v dnešnej dobe má za následok globálne environmentálne problémy.

 

Naopak smer, ktorý nazývame biocentrizmus kladie do popredia biotické – živé spoločenstvo. Jeho hlavnou myšlienkou je rovnováha medzi ľuďmi, živočíchmi, rastlinami a pôdou. Preferuje partnerský a „férový“ vzťah človeka k ostatným živým organizmom a aj k neživej zložke prostredia.


 

Zopakujte si:

  1. Opíšte biocentrizmus.

  2. Opíšte antropocentrizmus.

  3. Charakterizujte vedný odbor – ekológia človeka.


 

Použitá literatúra:

Základy ekológie pre stredné školy