Nemecko

Národné motto: Einigkeit und Recht und Freiheit (Jednota a právo a sloboda)

Nemecko, dlhý tvar Nemecká spolková republika, skr. NSR, (po nemecky: Bundesrepublik Deutschland, BRD) je spolkový štát v strednej Európe, zo slovenského pohľadu v západnej Európe. Na výslovnú žiadosť nemeckej strany sa v medzinárodných dohodách, zmluvách a podobných dokumentoch medzi Nemeckou spolkovou republikou a Slovenskou republikou používa podoba Spolková republika Nemecko, v ostatných prípadoch podoba Nemecká spolková republika. Toto je záväzný predpis Úradu geodézie a kartografie a Pravidiel slovenského jazyka (SAV).

Hlavným mestom a sídlom vlády je Berlín, niektoré ministerstvá sa nachádzajú aj v Bonne. Politický systém je federálny a organizovaný ako parlamentná demokracia: Podľa definície v ústave (v Nemecku označovanou ako Základný zákon) je Nemecko demokratický a sociálny spolkový štát. Tento štát pozostáva zo 16, čiastočne suverénnych krajín. Nemecká spolková republika je okrem iného aj členom Spojených národov, Európskej únie, NATO a G8.

Krátka história
Najstaršie pamiatky sú z doby kamennej. V 5. storočí sa na území dnešného Nemecka usadili Kelti. Počas trvania Rímskej ríše boli dve germánske provincie jej súčasťou. Zaujímavým dátumom je rok 962, v ktorom sa Oto I. Veľký nechal korunovať za cisára a založil Svätú ríšu národa nemeckého. Významným cisárom bol Karol V. Za jeho vlády sa v Nemecku šírilo reformačné hnutie. Náboženské spory viedli k mnohým bojom. Najhorší dopad mala tridsaťročná vojna. Nemecko odolávalo tlakom Napoleóna a samo viedlo viaceré vojny. Po troch víťazných vojnách, proti Dánsku, Rakúsku a Francúzsku bola vyhlásená v r. 1871 nemecká ríša. Po abdikácii cisára Viliama II. sa Nemecko stalo republikou. Sociálne nepokoje viedli k hospodárskej kríze. V r. 1933 sa A. Hitler stal ríšskym kancelárom. Demokratické princípy boli potlačené a v r. 1939 Nemecko rozpútalo II. svetovú vojnu, najhoršiu v dejinách ľudstva. Po jej skončení v r. 1945 sa Nemecko v r. 1949 rozdelilo na dva štáty, ktoré oddeľoval od r. 1961 známy Berlínsky múr. K opätovnému spojeniu Nemecka došlo až v r. 1990.

Vysoké Alpy
Alpy sú jedinými veľhorami, ktorých časť leží v Nemecku. Nachádza sa tu aj Zugspitze, ktorý je s 2962 m najvyšším štítom Nemecka. Stredohorie sa stáva častejším a vyšším smerom zo severu na juh. Najvyšším vrchom stredohoria je Feldberg v Čiernom lese s 1493 m, nasledovaný Großer Arberom v Bavorskom lese s 1453 m. Štíty dosahujúce viac ako 1000 m majú okrem toho aj Krušné hory (Erzgebirge), Smrčiny (Fichtelgebirge) a výnimočne aj Harz, ktoré sú najsevernejšie stredohorie Nemecka s 1141 m vysokým štítom Brocken. Severnejšie od prahu stredohoria sa týčia iba ojedinelé formácie s výškou väčšou ako 100 m, z ktorých je Hagelberg vo Flämingu s 200 metrami najvyšší.
Nemecké jazerá vznikli z veľkej časti vplyvom doby ľadovej, po skončení ktorej sa ľadovcové doliny naplnili vodou. Preto sa väčšina veľkých jazier nachádza na územiach pôvodne pokrytých vnútrozemským ľadom alebo na ich predhorí, najmä v Mecklenbursku a alpskom predhorí. Najväčším jazerom s nemeckou časťou je Bodamské jazero, ktoré hraničí aj s Rakúskom a Švajčiarskom. Najväčšie jazero, ktoré leží úplne na nemeckom území je Müritz, ktorého časť leží v Mecklenburskej jazernej oblasti.

Ostrovy
Vzhľadom na dĺžku pobrežnej línie je v Nemecku pozoruhodný počet ostrovov. Tieto sú v Severnom mori najčastejšie vo forme z pevniny predĺženej reťaze ostrovov a predstavujú zbytky pevniny, ktorá sa klesaním a následným zatopením oddelila od pobrežia. Rozdeľujú sa na severofrízske a východofrízske ostrovy, ktoré sú súčasťou pri odlive objavujúcich sa plytčín. Severofrízske ostrovy patria k Šlezvicko - Holštajnsku a pozostávajú z väčších ostrovov ako Sylt, Amrum a Föhr ako aj oveľa menších ako je Hallig. Dolnosaské východofrízske ostrovy sú si stavbou a veľkosťou podobné. Najväčším z nich je Borkum. Jedinou výnimkou je Helgoland, ktorý je jediným nemeckým ostrovom na šírom mori.
Ostrovy Baltického mora pri nemeckom pobreží sú väčšie a majú členitejší reliéf. Najväčším z týchto ostrovov a zároveň aj najväčším nemeckým ostrovom je Rügen, nasledovaný Usedomom, ktorého východný cíp patrí Poľsku.

Podobne ako severomorské ostrovy, sú aj ostrovy Baltického mora obľúbeným turistickým cieľom a sú lemované mnohými rekreačnými strediskami. Okrem toho sú v Nemecku aj ostrovy vnútrozemského vodstva, z ktorých najznámejšími sú Mainau a Reichenau v Bodamskom jazere a Herrenchiemsee v Chiemsee (nazývané aj Bavorským morom).