Vietnam

Štátne zriadenie: socialistická republika
Hlava štátu: Tran duc Luong

Rozloha: 331 033 km2
Počet obyv. + hust.: 79,175 mil. (SP 13); 239,1 ob./km2
Hlavné mesto: Hanoj – 2,2 mil. obyv.

Členstvo: ASEAN, OSN, AsDB, IBRD, IMF, NAM, UNCTAD, WHO
HDP/obyvat.: 370 USD
Mena: 1 dong = 10 hao = 100 xu
Nezamestnanosť: 6,4%
Jazyk: vietnamčina(úradný), čínština
Náboženstvo: budhisti(55,3%), katolíci(7%), ostatní(37,3%)

Povrch
75% územia tvoria hory, ktorých vrcholom je hora Phan Si Pan (3142m) na vietnamskom severe. Stredným Vietnamom sa tiahnu Annamské hory, ktoré delia dve najhustejšie osídlené nížiny – v okolí ústia Červenej rieky na severe a Mekongu na juhu. Pri pobreží Annamské pohorie prudko klesá do úzkych pobrežných nížin.

Podnebie
Vietnam je pretiahnutý v poludníkovom smere, čo svedčí o jeho klimatickej rozdielnosti. Zatiaľ čo sú na severe rozdiely medzi teplým a daždivým letom a suchšou a chladnejšou „zimou“ pozorovateľné, v Ho Či Minovom meste na juhu sú tieto teploty takmer vyrovnané. Zrážky prináša letný a zimný monzún. Na jeseň je celá krajina ohrozovaná tajfúnmi. Zrážky a teplotý stúpajú smerom na juh.

Nekonečné boje
Krajina bola sužovaná bojmi takmer pol storočia. V roku 1940, keď bol Vietnam ešte francuzskou kolóniou, vtrhli do zeme Japonci. V roku 1945 boli porazený a nacionalisti pod vedením Ho Či Mina sa vzbúrili, aby sa k moci znova nedostali Francúzi. Francúzi najprv uznali nezávislosť Vietnamu ale vzápätí sa pokúsili znova celú Indočínu kolonizovať. Tak vypukla v roku 1946 vojna, ktorá skončila až porážkou Francúzov pri Dien Bien Phu. Francúzi sa museli stiahnuť a Vietnam bol podľa medzinárodných dohôd rozdelený demarkačnou 17. rovnobežkou na Vietnamskú demokratickú republiku (sev.) a Vietnamskú republiku (juh). Zatiaľ čo vo VDR sa chopili moci komunisti, na juhu vznikla antikomunistická vláda podporovaná USA. Neutíchajúce nezhody a roztržky prerástli v roku 1964 v otvorený vojenský konflikt. Po porážke prozápadnej Vietnamskej republiky a po zjednotení Vietnamu začali vyvíjať komunisti agresívnu zahraničnú politiku. V roku 1979 obsadili vienamské vojská Kambodžu, zosadili komunistického vodcu Červených Khmérov Pol Pota a vytvorili novú vlastnú vládu. Koncom 70. rokov zaútočila na sever Vietnamu Čína za podpory Červených Khmérov, ale utrpeli značné straty.
Všadeprítomnosť armády, ktorá zasahuje do všetkých oblastí každodenného života a neuveriteľná húževnatosť generácie ľudí, ktorí nepoznajú slovo „mier“ sú charakteristickými črtami dnešného Vietnamu.

Vojna vo Vietname (1964-1975)
Po rozdelení Vietnamu na komunistický sever podporovaný ZSSR a prozápadný juh podporovaný USA vznikali mnohé roztržky medzi týmito krajinami. Neschopnosť stabilizovať hospodárstvo Južného Vietnamu a neutíchajúci vojenský tlak severu viedli až k začiatku Vietnamskej vojny v roku 1964. Do vojny sa zapojili aj Američania a po 8 rokoch bojov po prvý raz v histórii prehrali vojnu. Na zem zvrhli viac ako 7 miliónov ton bômb, postriekali chemickými jedmi 16 200 km2 uzemia a obetovali 56 000 z celkovo 2,8 mil. vlastných vojakov, ktorí sa zúčastnili Vietnamskej vojny. Chceli chrániť Vietnamskú republiku pred komunistami, aby sa komunizmus nerozšíril aj po ostatných krajinách JV Ázie. Vo vojne zomrelo viac ako milión Vietnamcov na oboch stranách. Po dočasnom prímerí a dva roky po stiahnutí amerických vojsk z Vietnamu 30. apríla 1975 kapitulovala Vietnamská republika. Po nastúpení komunistov k moci nastala najmä v rokoch 1978 a 1979 masová emigrácia do okolitých krajín, pri ktorej mnohí emigranti prišli o svoje životy.

Hospodárstvo
Vietnam patrí k najchudobnejším štátom sveta. Väčšina obyvateľstva musí každý deň bojovať o holú existenciu – mnohí trpia podvýživou. Dlhodobá prítomnosť vietnamských vojsk v Kambodži vyčerpala posledné hospodárske zdroje. Značnú časť ľahkého aj ťažkého priemyslu zničilo americké bombardovanie počas Vietnamskej vojny. Poľnohospodárstvo bolo ochromené – veľká časť pôdy je otrávená chemickými defoliantmi.
Červená rieka zaplavuje severnú tonkinskú nižinu a prináša so sebou naplaveniny. Na týchto miestach sa potom pestuje ryža, ktorá prináša vďaka kvalitnej pôde úrodu dva-tri krát do roka. Ďalšie ryžové polia sa nachádzajú v močiaristej delte Mekongu na juhu krajiny. Výhodnejšie predpoklady pre rozvoj priemyslu má sever Vietnamu, lebo sa tam nachádzajú bohaté ložiská uhlia a rúd železa. Ťaží sa tiež chróm, titán, mangán, fosfáty, atď. Významnými priemyselnými odvetviami sú dnes textilný a drevospracujúci priemysel.
Aj keď je Vietnam komunistický, vláda sa rozhodla liberalizovať hospodárstvo a zmierniť centrálne riadenie. V roku 1994 zrušili USA hospodárske embargo, ktoré trvalo 19 rokov a začali s Vietnamom nadväzovať diplomatické styky. Postupný rozvoj priemyslu v posledných rokoch priviedol do krajiny aj investorov, najmä z Tajwanu, Japonska, Nemecka, z USA či z Francúzska. Dôsledkom toho sa hospodársky rast Vietnamu pohybuje okolo 10%, čo ho radí medzi „tigre“ JV Ázie.