Krajina vo vnútrozemí Strednej Ázie. Na západe sa rozprestiera Kaspická nížina, na juhozápade Turanská nížina, na severe Západosibírska nížina, v strede Kazašská plošina. Na juhovýchode a východe pohoria Altaj, Džungársky Alatau, na juhu zasahujú výbežky púšte Kyzylkum. Kaspické more, jazerá Aralské, Balchašské, Zajsan, Alakoľ a i., hlavné rieky Irtyš, Syrdarja, Ujal, Emba, Ili. V strede krajiny kozmodróm Bajkonur, na severovýchode jadrová strelnica Semipalatinsk. Podnebie mierne, k východu kontinentálne.

Najväčšie rozpätie tejto stredoázijskej krajiny v severo-južnom smere je 1575 km a v západo-východnom smere 2960 km. Najvyšším vrchom je Talgar (4973 m n. m.). Najnižší bod (–132 m) leží v Karagijskej preliačine. Na západe krajiny pri Kaspickom mori sa rozprestiera Kaspická nížina. Jej časť leží nižšie ako hladina mora. Vypĺňajú ju morské, jazerné aj riečne usadeniny, ktoré rozčleňujú vetrom formované piesočné púšte. Na severe krajiny sa tiahne pokračovanie poklesávajúceho Uralu – Mugodžary, pohorie s polopúštnym rázom. Uprostred štátu sa rozprestiera Turanská nížina s púšťami Kyzylkum, Veľké a Malé Barsuky. Na severovýchode leží Kazašská plošina, ktorú zo severu obklopuje Západosibírska nížina, zo západu Turgajská plošina, z juhu plošina Betpak-Dala, piesočná púšť Mujunkum a Balchašsko-alakoľská kotlina. Východ a juhovýchod krajiny lemujú vysoké pohoria miestami pokryté ľadovcami (Altaj, Tarbagataj, Karatau, Kirgizský chrbát a Kungej-Alatau). Bývalý nástupnícky štát ZSSR získal nezávislosť roku 1991.

Má značné nerastné bohatstvo (uhlie, ropa, zemný plyn, farebné kovy, chróm, nikel, bauxit). Baníctvo, ťažký priemysel a výroba stavebnín sú najdôležitejšie priemyselné odvetvia. Popri rozsiahlom chove zvierat (ovce) je pre poľnohospodárstvo významné pestovanie rastlín (pšenica). Príjmy štátu pochádzajú z vývozu ešte nespracovaných alebo len čiastočne opracovaných produktov (vlna, mäso, rudy, energetické suroviny). Krajina sa musí vysporiadať s početnými, zo sovietskej éry zdedenými ekologickými katastrofami. Napríklad vysychanie Aralského jazera pre zvýšené využitie do neho ústiacich riek na zavlažovanie, či rekultivácia rozsiahlych území znečistených jadrovými pokusmi.

Štátne zriadenie: republika
Administratívne usporiadanie: 15 oblastí
Rozloha: 2 717 300 km2
Počet obyv.: 15 801 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 5,8 obyv./km2
Hlavné mesto: Astana – predtým Akmola, 287 000 obyv.
Iné významnejšie sídla: Almati (predtým Alma Ata) 1 108 000 obyv., Karaganda (Karagandy) 614 000 obyv., Šimkent (Shymkent) 389 000 obyv.
Najvyšší bod: Talgar, 4973 m
Najvýznamnejšie rieky: Syrdarja, Irtyš, Ural, Išim
Úradný jazyk: kazaština, ruština
Mena: tenge (1 tenge = 100 teinov)

Štátny sviatok: 25. október (Deň republiky
Rasové a národnostné zloženie: Kazaši (44 %), Rusi (36 %), Ukrajinci (4 %), Nemci (2 %), Uzbeci (2 %), Tatári (2 %), iné (10 %)
Náboženstvo: islam (suniti 47 %), ortodoxné (44 %), iné (9 %)
Urbanizácia: 61 %
Priemerná dĺžka života: muži 69 rokov, ženy 77 rokov
Dojčenská úmrtnosť: 44 ‰
Analfabeti: 2,5 %
Nezamestnanosť: 3,7 %
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 13 %, priemysel 30 %, služby 57 %
HDP na 1 obyvateľa: 1 350 USD

Kazachstan
Horská sústava ural vytvára prirodzené rozhranie medzi európskou a ázijskou časťou Ruska. Východne od Urálu leží Sibír, rozprestierajú sa tu rozľahlé stepi, tajgy a tundry, ktoré sa tiahnú až k brehom Tichého oceánu. Územie smerom na juh až po úpätie Ťan-šanu vypĺňa Kazachstan a stredoázijské púšte. Na stepiach bývalej sovietskej republiky Kazachstan sa veľa zmenilo. Tradičný kočovný život tunajších obyvateľov nahradilo veľkoplošné poľnohospodárstvo a priemysel. Dnes majú tieto oblasti veľký ekonomický potenciál, stále však bojujú s vysokým stupňom znečistenie životného prostredia- dedičstvom minulosti.

CELINY
Sovietsky zväz sa v 50. rokoch pokúšal zvýšiť produkciu obilia. Milióny ľudí sa presťahovali do prázdnych kazašských stepí známych ako celiny. Rozobrali sa obrovské územia, ktoré bolo treba premeniť na úrodnú poľnohospodársku pôdu. Tradičný spôsob života pôvodných obyvateľov bol potlačený. V súčasnosti sa časť polí mení na step.

KAZAŠSKÝ JAZDCI
Pôvodnými obyvateľmi stepí boli kočovníci. Pohybovali sa na koňoch a živili sa chovom oviec. Bývali v prenosných obydliach- jurtách. Ich potomkovia si stále vysoko cenia kone a jazdecké umenie. Konské dostihy sú populárnym športom. Kazašským národným nápojom je kumys- kyslé kobylie mlieko.

KOZMICKÉ STREDISKO
Ruský vesmírny program má svoju základňu na Bajkumore v Kazachstane. Odtiaľto vypustili roku 1988 aj raketoplán Buran, po prvý raz bez posádky. Ruské úspechy začali roku 1957 vypustením prvej družice Sputnik. .