Vypracovala: Mgr. Barbora Kopuncová

 

Vypuknutie druhej svetovej vojny má príčinu predovšetkým v usporiadaní Európy po prvej svetovej vojne, ktoré viedlo k vzniku napätia medzi jednotlivými štátmi, v hospodárskej kríze z konca 20. rokov 20. storočia, ktorá spôsobila krach národných ekonomík, obrovskú nezamestnanosť a sklamanie ľudí z demokracie a v šírení totalitných myšlienok a vo vzostupe totalitných režimov fašizmu, nacizmu a komunizmu.

 

Vojna vypukla 1.9. 1939 po prepadnutí Poľska Nemeckom. Francúzsko a Británia žiadali od Nemecka okamžité stiahnutie vojsk a keď neuspeli, vstúpili 3.9. na strane Poľska do vojny. Nemecká technická prevaha však rozhodla vojnu o Poľsko skôr, než Británia a Francúzsko stačili pripraviť svoje armády a po vpadnutí sovietskych vojsk do tylu poľskej armády Poľsko 6.10. kapitulovalo. Jeho východná časť bola pripojená k ZSSR, zo zvyšku Nemci vytvorili tzv. Gubernát. Zatiaľ čo Nemecko presúvalo svoje sily na západ, ZSSR pokračoval v expanzii a postupne ovládol pobaltské štáty a zaútočil na Fínsko. V Európe medzitým Nemecko ovládlo Dánsko a Nórsko a získalo tak prístup k zásobám železnej rudy zo Švédska. V máji 1940 zahájili nemecké tanky bleskový útok na Belgicko a Holandsko. Hoci sa im britské jednotky ponáhľali na pomoc, nemecké vojská ich zatlačili k prístavu Dunkerque, odkiaľ sa akoby zázrakom podarilo evakuovať do Británie asi 350 tisíc vojakov.Po ovládnutí Belgicka a Holandska nasledovalo Francúzsko. Júnová bitka o Francúzsko skončila kapituláciou Francúzov. Nemecké vojská obsadili celý sever Francúzska aj jeho západné pobrežie, kde budovali základne proti Británii. Na neokupovanom území pôsobil Hitlerovi poslušný bábkový režim maršala Pétaina so sídlom vo Vichy. Veľká Británia sa tak stala posledným ostrovom demokracie vzdorujúcim nacizmu. Našli v nej útočisko exilové vlády z Hitlerom okupovaných území, ktoré udržiavali styk s domácim odbojom a poskytovali spojencom cenné informácie. Od júla 1940 sa začala tzv. letecká bitka o Anglicko, keď sa Luftwaffe Hermana Göringa snažila zlikvidovať britské letectvo, aby sa Nemci mohli vylodiť na anglickom pobreží. Ani do konca roku 1940 sa jej to nepodarilo a bol to prvý vážny neúspech Hitlerovej snahy o ovládnutie sveta.

 

Na východe medzitým Moskva anektovala pobaltské štáty Estónsko, Litvu a Lotyšsko a donútila Rumunsko odstúpiť jej územie Besarábie (dnešné Moldavsko). Vojna sa medzitým presunula na juh Európy, kde behom prvej polovice roku 1941 padla do Hitlerových rúk Juhoslávia a Grécko (v Bulharsku vládol fašistický režim a Albánsko patrilo od roku k 1939 Taliansku).

 

V Afrike prebiehali boje medzi talianskou armádou, ktorá ovládala Etiópiu a Líbiu a zaútočila na britské jednotky v Egypte. Hitler vyslal na pomoc Talianom svoje jednotky Afrika-Korps, pod velením Erwina Rommela, tie však boli nakoniec Briti s pomocou amerických jednotiek generála Montgomeryho porazili.

 

Už od jari 1941 sa Nemecko pripravovalo na útok proti ZSSR. K útoku napokon došlo 22.6.1941. Sovietska armáda bola rýchlym útokom prekvapená a rýchlo zdecimovaná. Veľká Británia sa prehlásila za spojenca ZSSR a od jesene 1941 putovali do ZSSR z Británie aj USA dodávky zbraní, munície, potravín a technológií na obnovu vojnovej výroby. Sovietske vojská šli spočiatku od porážky k porážke, no hoci bola sovietska armáda po čistkách v 30. rokoch, keď Stalin vyvraždil takmer všetkých schopných veliteľov a na ich miesto dosadil svojich nohsledov, paralyzovaná, zahraničná pomoc, obrovské ľudské nasadenie a v neposlednom rade krutá ruská zima, ktorá dovtedy vždy vyradila dobyvateľov Ruska z boja, spôsobili, že v bitke pri Stalingrade na prelome rokov 1942 a 1943 sa karta obrátila v prospech ZSSR.

 

To už však vo vojne takmer rok bojovalo Japonsko, ktoré 7.12.1941 prekvapivým útokom na americkú námornú základňu Pearl Harbour vstúpilo do vojny na strane Nemecka. Spojené štáty však rýchlo zmobilizovali svoj vojenský potenciál a v lietadlovej bitke pri Midway v júni 1942 zastavili japonský postup a od jesene 1942 prešli v oblasti k protiútokom. V lete 1943 sa vojská USA a veľkej Británie vylodili v Taliansku a spôsobili rýchly pád Mussoliniho režimu.

 

Dlhotrvajúce nepriateľstvo a z neho vyplývajúca vzájomná nedôvera medzi USA a Veľkou Britániou na jednej strane a ZSSR na strane druhej spôsobili, že plánovanie spoločnej vojenskej stratégie terajších spojencov začalo až na stretnutí najvyššich predstaviteľov USA, prezidenta Roosevelta, Británie Winstona Churchilla a ZSSSR J.V. Stalina v Teheráne v novembri 1943. Na nej boli dohodnuté hlavné zásady povojnového usporiadania sveta a naplánované otvorenie druhého frontu v západnej Európe, čo bolo predovšetkým záujmom Stalina, ktorý nechcel niesť celé bremeno boja proti Hitlerovi v Európe. Operácia Overlord, ako sa nazývalo vylodenie spojencov v Normandii v severnom Francúzsku, sa začala 6. júna 1944 a bola najväčšou vyloďovacou operáciou v dejinách sveta. Behom dvoch mesiacoch sa Spojencom podarilo v krvavých bojoch zlomiť nemecký odpor a 25. augusta 1944 oslobodili Paríž. Postup spojeneckých vojsk z východu i zo západu odhalil krutosť nemeckého nacizmu voči iným národom. Oslobodenie zajatcov z vyhladzovacích táborov v Poľsku (Chelmno, Osvienčim, Majdanek, Belžec, Sobibor, Treblinka) ukázalo svetu pravú tvár Hitlerovho režimu, ktorý spôsobil vyvraždenie 6 miliónov Židov z celej Európy nepredstaviteľne krutým spôsobom.

 

Koncom roku 1944 sa nemecké velenie pokúsilo tankovým útokom v belgických Ardenách donútiť spojencov k separátnemu mieru. Po jeho stroskotaní však už nemecká armáda nemala žiadne zálohy a nebola schopná sa brániť tlaku ZSSR v Poľsku ani tlaku USA a Veľkej Británie, ktorých vojská sa v marci 1945 dostali až k Rýnu. Vo februári 1945 sa na Jalte opäť konalo stretnutie hlavných predstaviteľov USA, Veľkej Británie a ZSSR, kde sa Stalinovi nátlakom na smrteľne chorého prezidenta Roosevelta podarilo presadiť čiaru vojenského postupu Spojencov v Európe tak, aby do jeho moci padla väčšina štátov strednej a východnej Európy, čo poznamenalo osud našej krajiny na viac než 40 rokov. V bezvýchodiskovej situácii spáchal Adolf Hitler 30.4.1945 samovraždu a 8.5.1945 sa druhá svetová vojna skončila.

 

 

Otázky:

  1. Ktorú krajinu napadlo Nemecko ako prvú a kedy?
  2. Čo je to Dunkerque?
  3. Opíš leteckú bitku o Anglicko.
  4. Ako sa volali nemecké jednotky v Afrike a kto im velil?
  5. Kedy zaútočil Hitler na ZSSR?
  6. Ktorou bitkou v ZSSR sa situácia obrátila v neprospech Nemecka?
  7. Čo sa stalo 7.12.1941 v Pearl Harbour?
  8. Kto sa stretol v Teheráne v roku 1943 a o čom sa rokovalo?
  9. Kde sa nachádzali vyhladzovacie koncentračné tábory?
  10. Čo bolo dôsledkom Jaltskej konferencie?

 

Zoznam použitej literatúry:

Müller, H.: Dějiny Německa, Nakladatelství Lidové noviny, Praha 1995

Charvát, J.: Svetové dejiny, SPN Bratislava, 1970

A. Ganeri, H.M.Martell, B. Williams, Encyclopedia of world history, Paragon Books Ltd., 2006