ARTHUR SCHOPENHAUER

( 1788 – 1860 )

- narodil sa v Gdansku, otec-bankár

- cestoval po Európe

- ovplyvnený Platónom, Kantom a Heglom

- duch hegelovstva v Nemecku spôsobil, S pesimistická filozofia sa ocitla bez odozvy celé 3 desaťročia

- v starobe sa dožil potvrdenia svoje viery v trvalú hodnotu toho, čo vytvoril

Ako osobnosť sa vyznačoval 2 protirečivými stránkami, a to výraznou pudovosťou a neskrotnou vôľou a bystrým intelektom so zmyslom pre prírodnú krásu i pre utrpenie tvorstva. Boj týchto 2 protikladov poznačil celú jeho filozofickú tvorbu. Celý život viedla jedna polovica S bytosti zápas proti zmyslovosti, z čoho vzišla náuka o popieraní vôle i o pesimistickom postoji k pozemskému šťastiu a pôžitku.

Svet ani človek nemajú nijakú hodnotu, všetko je aj tak ničotou.

Svet je podľa S jednak – vôľa, slepý pud, jednak – predstava (nazeranie a poznanie)

S bol prvým predstaviteľom voluntarizmu a filozofie života v 19. storočí

Svet , ktorý vnímame na javovej úrovni, je svet ako predstava poznávajúceho subjektu, a tieto predstavy sú usporiadané podľa princípu kauzality. Podstata sveta je podľa S metafyzická, vymyká sa oblasti rozumovosti a chápania rozumom – je iracionálna. Je to vôľa, čiže bytie je vôľa.

Vôľa ako svetový princíp sa nach. mimo priestoru a času, je úplne slepá, iracionálna, temná, živelná, bez cieľa a dôvodu. Je slobodná, pretože okrem nej nič nie je, čo by ju obmedzovalo.. Vo svete javov sa prejavuje ako nerozumné chcenie, pudenie k aktivite, k životu.

Všetko dianie v prírode je len rozmanitým prejavom svetovej vôle – sú to stupne jej objektivizácie. V neživej prírode sa vôľa skrýva ako sila pohybujúca planétami.

V ríši života je najsilnejším prejavom vôle k životu rozmnožovací pud. To, čo k sebe veľkou silou priťahuje 2 jedincov rôzneho pohlavia, je vôľa zachovania rodu.

Človek zmietaný pudmi a túžbami nikdy nenájde trvalé šťastie ani pokoj. Z každého uspokojenia žiadosti vyrastie nová žiadosť. (podobne je to aj s bolesťou).

Vôľa určuje to, čo my nazývame charakterom. Život sa tak stáva bludiskom živelne pôsobiacich síl, ustráchaných bytostí, ktoré sa úporne snažia prežiť. Z toho vyplýva S pesimizmus - ako východisko z tejto situácie S ukazuje 3 cesty:

1. estetická cesta vykúpenia, ktorá prináša prechodné vykúpenie (vnímaním umenia sa načas vytrháme z otrockej služby vôle, napr. počúvanie hudby, ktorá je len útechou v našom živote)
2. etická cesta vykúpenia, ktorá prináša trvalé vykúpenie popretím vôle (askéza ako zámerné prekonávanie vôle, cieľom je stav extázy – rozplynutie Ja v Bohu, resp. v budhistickej nirváne, čiže v askéze kresťanského svätca.
3. filozofia – stanovisko génia, ktorý pochopil podstatu sveta a vyvodil dôsledky, ktoré z tohto pochopenia plynú.

Svet ako predstava – Výrok : ,,Svet je moja predstava.....“, je základným tvrdením Shopenhauerovej noetiky. Všetko, čo je poznateľné, je takým, resp. je objektom iba vo vzťahu k subjektu, k tomu, kto poznáva, k tomu, kto formuluje ľubovoľný výrok o skutočnosti. Súvisí to s tým, že ,,všetko, čo nejako patrí alebo môže patriť k svetu, je nevyhnutne podmienené subjektom a je to iba pre subjekt, svet je predstava“. Všetko, čomu nás učí empirická veda, je iba fenoménom mozgu, celý svet visí na jednej nitke , a tým je vedomie, v ktorom trvá. Svet sa tak nelíši od sna, je práve tak neskutočný a hypotetický, aspoň v oblasti epistemologického zdôvodnenia. Epistemologicky je svet len našou predstavou, nakoľko jeho percepcia je možná len prostredníctvom receptorálnej sústavy, ktorá patrí človeku, je jeho súčasťou.