- vo Veľkomoravskej ríši, založenej spojením Nitrianskeho a Moravského kráľovstva kniežaťom Mojmírom vládol v druhej polovici 9. storočia knieža Rastislav, ktorý sa potreboval zbaviť nadvlády franských kňazov, a tak na Veľkú Moravu pozýva vierozvestcov Konštantína a Metoda, aby medzi ľudom šírili kresťanstvo v slovanskom jazyku, ktorému by ľud rozumel
- Konštantín a Metod prichádzajú v roku 863 z Byzantskej ríše z oblasti Solúna
- pred príchodom na VM Konštantín zostavil prvé slovanské písmo z malých písmen gréckej abecedy – hlaholiku a prvý slovanský spisovný jazyk – staroslovienčinu
- do tohto jazyka Konštantín poprekladal potrebné bohoslužobné knihy
- založili učilište, v ktorom vyučovali kňazov ovládajúcich reč ľudu
- v roku 867 obaja odchádzajú do Ríma obhajovať staroslovienčinu ako bohoslužobný jazyk pred pápeža Hadriána II. proti trojjazyčným kňazom, ktorí hlásali, že bohoslužby sa môžu vykonávať len v troch jazykoch – latinčine, hebrejčine a gréčtine
- pápež im bohoslužobné preklady kníh schválil a povolil vykonávať obrady v staroslovienčine, zároveň Metoda vymenoval za arcibiskupa, čo bolo dôležité, aby mohol svojich žiakov na VM vysviacať za kňazov
- Konštantín sa na VM nevrátil, v Ríme vstúpil do kláštora, prijal meno Cyril a onedlho tam zomrel
- Metod sa po rôznych útrapách dostal späť na VM, po jeho smrti pápež Štefan V. staroslovienčinu zakázal a žiaci K a M sa rozpŕchli z VM preč, najmä do Bulharska
- žiaci vytvorili nové písmo
z veľkých písmen gréckej abecedy – cyriliku
- literatúra tohto obdobia
sa delí na prekladovú a pôvodnú
Prekladová literatúra:
- najmä bohoslužobné knihy ako napr. misál – omšová kniha, štyri evanjeliá – Nový zákon, breviár – modlitebná kniha pre kňazov, žaltár – zbierka žalmov / to sú najmä Konštantínove preklady
- Metod preložil Starý zákon
a Zakon sudnyj ljudem / Súdny zákonník pre svetských ľudí – byzantský
zákonník – tzv. Ekloga
Pôvodná
literatúra:
- Proglas – predhovor, predslov k prekladu svätého evanjelia
- pro – pred, glas – hlas, hovorenie
- prvá slovanská veršovaná báseň
- autorom je Konštantín
- báseň je oslavou slovanského prekladu písma
- vyzdvihuje domáci jazyk
ako základ knižnej vzdelanosti / vzdelanosť sa má šíriť v jazyku,
ktorému rozumie ľud
- Moravsko – panónske legendy – dve legendy o živote Konštantína a Metoda
- 1, Život svätého Konštantína a 2, Život svätého Metoda – napísané ich žiakmi a nasledovníkmi
1, Život svätého Konštantína
- napísanie sa pripisuje žiakovi Klimentovi
- opisuje detstvo, štúdium, životopisné údaje o Konštantínovi pred príchodom na VM
- zachytáva spor s trojjazyčníkmi formou polemiky / dialóg s dvoma rozličnými názormi
- obsahuje typické znaky stredoveku – vznešený rétorický štýl, básnické otázky, prirovnania, dialógy, biblické citáty
2, Život svätého Metoda
- napísanie sa pripisuje žiakovi Gorazdovi
- je to dielo kratšie, epickejšie, vecnejšie, nemá prvky zázračnosti
- mladosť je zachytená stručne, podrobne je opísaný život na VM
- spor s franskými kňazmi, väznenie Metoda
- veľký priestor je venovaný opisu Metodovho pohrebu
- dielo má veľký historický
a kultúrny význam, objasňuje nám spoločenskú situáciu, kto vládol,
dáva nám obraz vyspelosti obyvateľov VM
Pochvala Cyrilovi Filozofovi
Pochvalné
slovo na Cyrila a Metoda – básne napísané pravdepodobne žiakom
Klimentom na oslavu K a M
- nasledovníci K a M napísali aj
- O písmenách – autorom mních Chrabr / asi žiak Naum
- je to obrana hlaholského písma a staroslovienskeho jazyka
-
Život Naumov – autor neznámy, obsahuje biografické údaje o Metodovi,
o Naumovi
- po rozpŕchnutí sa žiakov
K a M sa na našom území začína používať jazyk latinský, keďže
používanie jazyka súvisí so šírením kresťanstva a cirkevné i kláštorné
školy používali tento jazyk
- Kyjevské listy –preklady zachované v odpisoch
- najstarší hlaholský rukopis
- 38 základných omšových
modlitieb s moravskými jazykovými prvkami
- Pražské zlomky – 11. storočie, omšová modlitba podľa východného obradu
- odpis s moravskými jazykovými
prvkami
Ján Hollý
- predstaviteľ klasicistickej poézie
- študoval teológiu, bol katolíckym kňazom
- písal bernolákovčinou,
podporil štúrovskú generáciu v úsilí uzákoniť spisovný jazyk
- prekladal Homéra a Ovídia
- vzorom pre kompozícii i formu eposov mu boli ako Homér, tak i Vergílius
- napísal prvé eposy v slovenskej
literatúre Svätopluk, Cirillo-Metodiada
/ príchod Cyrila a Metoda na územie Veľkej Moravy, ich život a účinkovanie
/, v nich sa vracal do veľkomoravského obdobia – chcel pozdvihnúť
národné povedomie Slovákov a historický epos Sláv
- bol prvým slovenským prírodným lyrikom Selanky – idyly, menšie epické skladby tvoriace prechod medzi lyrikou a epikou, obsahujú 21 selaniek, v ktorých ospevuje život na dedine, porovnáva ho s mestom, ale pozerá sa cez ružové okuliare, poukazuje len na bezstarostný život a neuvádza sociálne problémy / nadväzuje na Vergíliove Bukoliky a Georgiky
- poukazuje na pokojný život
pastierov, ktorí sa venujú práci, hrám, zábave
- najvýznamnejší a zároveň typický epos Svätopluk
- má 12 spevov
- je napísaný časomerným hexametrom
- hrdinský, národný epos, oslava „kráľovstva Slovákov“
- bol dôkazom životaschopnosti samostatnej slovenskej literatúry, popudom k riešeniu jednotnosti spisovného jazyka
- z hľadiska formy je prvé štvorveršie propozícia / v krátkosti povedaný celý príbeh
- 5-ty až 12-ty verš je invokácia / vzývanie múzy
- v nasledujúcich veršoch
sa obracia k Jurajovi Palkovičovi a venuje mu tento epos / Juraj Palkovič
– vydavateľ kalendárov, novín, učiteľ na evanjelickom lýceu
v Bratislave, tam bol predchodcom Ľudovíta Štúra
D: Svätopluk zradil Rastislava
Nemcom, mal sľúbenú vládu na VM, báli sa však, že môže zradiť
aj ich, tak ho uväznili, Karolmanovi Svätopluk sľúbi, že bude bojovať
proti Slovákom, je prepustený, avšak slovo nedodrží, Slováci pod
jeho vedením víťazia a volia si ho za kráľa
- idea slobody, vlastenectva
- rozpráva o pôvode Slovákov a Slovanov, pripisuje im : štedrosť, pohostinnosť, pracovitosť, dobrotu, mierumilovnosť
- využíva históriu na pretlmočenie problémov svojej doby – hovorí o Nemcoch, ale myslí na boj proti maďarskému útlaku
- návrat k antickým postupom
– v epose použil propozíciu aj invokáciu, už menej do deja zasahujú
božstvá, Svätopluka neovplyvňujú v jeho konaní
- časomerný prozodický systém – založený na striedaní dlhých a krátkych slabík – čím vzniká rytmus
- stopy: trochej -u
jamb u-
daktyl –uu
spondej --