Pavol Országh Hviezdoslav

Pavol Országh Hviezdoslav

- pseudonym Hviezdoslav

-narodil sa vo Vyšnom Kubíne / súťaž Hviezdoslavov Kubín

- študoval právo, celý život prežil na Orave

- staral sa o dve bratove siroty, ktoré obidve prežil, sám zomiera bezdetný

- patrí k najväčším básnikom a spisovateľom v našej literatúre

- predstaviteľ prvej vlny slovenského realizmu

- písal lyriku, epiku i drámu, prekladal / napr. W. Shakespeare : Hamlet, Goethe: Faust 

Lyrika:

- napísal 8 cyklov / cyklicky sa opakujú motívy – národný, osobný, všeľudský, prírodný a sociálny 

1, Sonety – prevláda úvahová reflexívna lyrika, otázky o vesmíre, spoločnosti, o

ľudských dejinách, o mieste človeka v spoločnosti, o schopnosti jeho umu, tvrdí, že nesmrteľnosť ľudskej bytosti sa môže zachovať iba tvorivou činnosťouje to také „lyrické filozofovanie“, pomerne náročná poézia

- prvý väčší znelkový celok v modernej slovenčine v sylabotonickom veršovom systéme

2, Letorosty I. , II. , III.

I. hovorí aká by mala byť poézia / hľadá jej poslanie /, má odhodlanie písať pravdivo, načrtáva realistický obraz vlastnej poézie

II. „čierny rok“ , v ktorom mu zomrela matka, otec i brat– najintímnejšie lyrické pocity, smútok, pocit osamotenosti, spomienky na detstvo, rodičov a východisko z toho smútku vidí v tvorivej práci pre národ

III. kritizuje sociálne krivdy páchané na ľuďoch, nastoľuje problémy života slovenského národa, hľadá oddych v prírode, obracia sa k mládeži, hľadá súvislosť medzi jarou v prírode a mládežou

- Letorosty ako celok – umelecky najcennejšia zbierka slovenskej poézie s veršovou pestrosťou a strofickou rozmanitosťou

3, Prechádzky jarom –príroda ako bohatý inšpiračný zdroj, na pozadí vzťahu k prírode rieši problémy myšlienkového a citového života

4, Prechádzky letom – úcta k práci roľníka, nadchýna sa vôňou lúk, spevom žencov a žníc

5, Stesky –rozmýšľa o svojom živote, práci, o blížiacej sa smrti, dáva odkazy mládeži, trápi ho osud Slovenska

6, Žalmy a hymny – vyznievajú ako výraz svetonázorovej rozpornosti slovenského človeka 19. storočia, biblické motívy, forma biblických žalmov

7, Dozvuky – nastoľuje motív staroby, myšlienky lúčenia sa s prácou i životom

8, Krvavé sonety – skladba

- je vyvrcholením básnickej i ľudskej drámy

- reakcia na vypuknutie prvej svetovej vojny

- podáva obraz vojny a jej ničivých dôsledkov

- pýta sa , kto je za tú hrôzu zodpovedný

- odpovedá si, že je to egoizmus jednotlivcov, skupín i národov, ktorý je založený na prospechárstve

- obžalúva buržoáznu spoločnosť, jej kultúru i farizejstvo kresťanstva

- trápi ho osud slovenského národa

- túži po mieri

- verí v ľudskejšie usporiadanie spoločnosti

- je to najostrejší protivojnový protest v slovenských pomeroch

- dielo silného emocionálneho pôsobenia

- je to kompozične uzavretá skladba, má 32 sonetov / skladá sa zo 4, 4 a 6 veršov / - časté veršové presahy, používal jambické stopy 

Epika : 

Hájnikova žena

-epicko – lyrická skladba

- zobrazil rozpor medzi šľachtou a obyčajným ľudom

- zachytáva protiklad týchto dvoch prostredí

- šľachtu predstavujú Villániovci / žijú v kaštieli, sú bezohľadní, zhýralí,  preferujú záhaľku / a ľud Čajkovci  / žijú v chalupe, sú pracovití, statoční, čestní a mravne čistí / - majú protikladné charaktery

- príbeh sa odohráva v hájovni na Podvrší, doň sú vložené lyrické pasáže , úvahy o vzťahu medzi prostým ľudom, opis prírody

- opis prírody dokresľuje dej – keď sa schyľuje k zlej udalosti, tak prichádza búrka

- úvahové časti / chalupa sa nemusí báť – má čisté svedomie, kaštieľ je postavený na brale, aby bol chránený, boja sa odplaty, keďže boli krutí /   - prehlbujú dej z myšlienkovej stránky

- napr. úvaha, že národ je v biede a pomôcť by mu mala šľachta

- do skladby sú vložené aj piesňové vložky – spev Miška a Hanky / šťastie/, spev maliniarok, poľovníkov

- nositeľmi deja sú pokorný Miško Čajka, statočná a verná Hanka Čajková a sebecký a panovačný Artuš Villáni

- kompozične sa skladba skladá z prológu Pozdrav, 15 spevov a záveru Zbohom

D: po otcovej smrti prichádza do hájovne Miško s manželkou Hankou, sú spolu šťastní, mladý pán Artuš sa zaľúbi do Hanky, zorganizuje poľovačku, na ktorej sa Miško ako hájnik musí zúčastniť a on sa zatiaľ snaží zviesť Hanku, tá ho v sebaobrane zabíja, prichádza Miško tušiac nebezpečenstvo a vinu za smrť mladého pána berie na seba, Hanka odchádza do rodičovského domu, jej mama utrápená zomiera, Hanka zošalie, nad Miškom súd vyriekol ortieľ – má byť obesený, šialená Hanka vtrháva do súdnej siene, k činu sa priznáva , Miško je oslobodený a chorá Hanka tiež, po čase Miško zachráni koč so starým Villánim a jeho dcérou rútiaci sa do rieky, ktorá odniesla most a Villáni mu odpúšťa synovu smrť, Hanke sa narodí syn, dieťa a Miškova láska pomôžu Hanke vyzdravieť

- jazykové prostriedky – z hovorovej reči / skydnúť, dneska /, poetizmy často i novotvary / schrana, komoňa, mrk / , inverzia - obrátený slovosled, veršový presah , kumulácia, pleonazmus / hromadenie slov rovnakého alebo blízkeho významu často bez spojok alebo ich nadmerným opakovaním /, metafory, epitetá 

Ežo Vlkolinský – lyricko – epická skladba

- opisuje zemiansku problematiku, navrhuje splynutie zemianstva s ľudom

D : matka zemanovi Ežovi vyčíta sedliačku Žofku – nezemanku, on na nej trvá, mama Estera ho vyhodí z domu, svadbu mu vystrojí strýko, lebo nemal rád jeho mamu, tak jej spravil natruc, na svadbe svadobní hostia vyjadrujú svoje myšlienky, názory na zemianstvo, v závere sa matka so synom prostredníctvom vnúčika Benka zmierujú 

Gábor Vlkolinský – lyricko – epická skladba

- Gábor – Ežov bratranec je zemanom na hospodárskom i mravnom úpadku, chce spáchať samovraždu, ežo ho zachráni, napokon sa Gábor Prižení do bohatej sedliackej rodiny

- zobrazil tu príčinu úpadku zemianstva, jeho hynutie, tvrdí, že zemianstvo je prežitkom minulosti 

Dráma: 

Herodes a Herodias – tragédia s biblickým námetom

- inšpiroval sa starovekými dejinami židovského národa a bibliou

- kráľ Herodes vyháňa manželku Tamaru, ožení sa s Herodiadou, ktorá k nemu prichádza aj s dcérou Salome