Symbolizmus

- literárna moderna 2. polovica 19. storočia – začiatok 20. storočia

- rozvoj vedy a techniky

- rýchlejšie tempo v spoločenskom živote – rýchlejšie striedanie umeleckých prúdov

- potreba intelektu – potreba silného múdreho jedinca

- filozofia – individualizmus

- pesimizmus – znechutenie

- silný zážitok – intelektuálne spracovaný – vyjadrený pomocou metafory

- literárna moderna – súhrn prúdov a smerov / symbolizmus, dekadencia, impresionizmus /, ktoré odrážajú protirečivosť doby a sú výrazom individuálneho vyjadrenia skutočnosti  / navzájom sa podnecovali , ovplyvňovali a striedali sa pri svojom takmer súbežnom existovaní

- básnici sa ponárajú do vlastnej psychiky, hrdinovia sú precitlivení, osamotení, cinickí, neschopní nadviazať kontakt, hoci po ňom túžia

- strata ideálov, spoločenskej perspektívy, blížiaci sa vojnový konflikt – nová vrstva zbohatlíkov opúšťajúcich hodnoty a mravné istoty – klesá záujem o umenie 

-symbolizmus – literárny smer / aj u nás sa presadil /, ktorý vznikol koncom 189. storočia vo Francúzsku - umelci nepomenúvajú skutočnosť priamo, vyjadrujú o skutočnosti nálady a dojmy, pomocou symbolov- najčastejšie prírodných

- symbol je základným prostriedkom poznania výrazu, je využívaný na vyvolanie novej skutočnosti, zameriava sa na oblasť iracionálna, chce preniknúť do tajuplnej podstaty bytia / napr. srdce = láska, holubica = mier, lev = sila .../

- umelci sa snažia zachytiť rýchle sa meniace duševné stavy a najrozličnejšie vízie i fantázie – rozvíjajú metaforickú stránku básne, dôraz kladú na asociácie predstáv, obrazov, na zvukovú stránku slova

- symbolizmus súvisí so zrodom modernej poézie 

Charles Baudelaire

- Francúz

- poézia plná citovosti a zmyselnosti, nevšedné obrazy a symboly z vnútra búrliváka a cynika, no neobyčajne citovo vnímajúceho a zúfalého človeka, ktorý sa utápa v biede i zlobe a hľadá krásu, radosť, harmóniu hoci aj v škaredosti / báseň Zdochlina / 

- jeho poézia vrcholí v básnickej zbierke Kvety zla – mala veľký negatívny ohlas pre otvorenosť, úprimnosť / láska, intímne prostredie /, niektoré básne boli dokonca zakázané

- má 6 častí / Splín a ideál, Parížske obrazy, Víno, Kvety zla, Vzbura, Smrť / – je výpoveďou básnikovho životného pocitu z paralelnej prítomnosti opojenia a hrôzy

- do kontrastu spojil telo a ducha, večnosť a dôveru, vôľu a harmóniu

- bohatá obrazotvornosť

- sústredil sa na vlastné vnútro

- vyhlasuje, že človek nemôže dosiahnuť šťastie

- zaoberá sa otázkami povahy a podstaty človeka

- motívy prekonávania samého seba a častejšie neúspech v tomto prekonávaní, výsledkom sú obrazy smútku, bolesti, beznádeje 

- básnická zbierka Malé básne v próze – zostali torzom zamýšľaného pokračovania Kvetov zla 

- zároveň je prvým dekadentným básnikom – pociťujú odpor voči hodnotám spoločnosti, odvracajú sa od vonkajšieho sveta, sústreďujú sa na analýzu vlastného nepokojného vnútra, unikajú do sveta fantázie, sna , halucinácie, šialenstva, blúznenia, „ umelých rajov“ 

- k ďalším autorom patril napr. Jean Arthur Rimbaud - napr. básne v zbierkach Iluminácie I., II.

/ jeden z prekliatych básnikov, , okrem neho ešte Tristan Corbiér, Stéphan Mallarmé ako aj Charles Baudelaire, Edgar Allan Poe.../ 

Guillaume Apollinaire

- Francúz

- zúčastnil sa prvej svetovej vojny

- všestranný, obrazotvorný, originálny 

- básnická zbierka Alkoholy – úvodná báseň Pásmo

- pásmo = polytematickosť , voľná montáž obrazov, pôsobí nesúrodo, spája ju iba lyrický hrdina a združený rým, nemá interpunkciu, verše sa začínajú veľkým písmenom, nemá oddelené strofy, polytematickosť – prelínanie tém – predstavy minulosti, prítomnosti a budúcnosti, voľné radenie zdanlivo nesúvislých tematických celkov, ktoré zjednocuje iba ústredná téma

- využitie farieb / modrá = nebeská klenba, dym stúpajúci z ohníka, pocit ticha.../ a farebnosti v Pásme má významové poslanie, vzbudzuje emócie, predstavy, lyrické nálady

- ústredná téma sa rozvíja do vedľajších tém a tie sa postupne osamostatňujú do nových celkov

- kompozícia Pásma vyvoláva predstavu „filmovej montáže“

- veľké časové rozpätie medzi vznikom jednotlivých básní vysvetľuje ich rôznorodosť

- základnou črtou Alkoholov je obmieňanie prírodných a civilizačných motívov

- v zbierke je veľa obrazov neskorého leta, jesene, bývalých lások, opustených rúk, plynutia času, blúdení, tieňov, znovuzrodenia

- slovník je bohatý – hovorový jazyk, ľudové výrazy, technické termíny, topografické názvy, neologizmy, archaizmy

- zbierka vznikla ako reťazec rozličných dojmov, videní, postrehov, nálad 
 

- básnická zbierka Kaligramy – kaskadovité verše- autor sa necháva inšpirovať architektúrou – verše sú písané do obrazcov – obrazec v náznaku vyjadruje obsah / je to báseň s názvom kaligram / = báseň – rozhovor, báseň – obraz

- báseň – rozhovor = sú to akoby útržky rozhovorov zachytených náhodne, niekde na ulici, v kaviarni, vytrhnuté z kontextu, ktorý je typograficky upravený do určitého tvaru – napr. Eiffelovej veže, holubice, srdca, kvetiny, kravaty, okuliarov , texty sú tvorené akoby hrou fantázie, voľným tokom asociácií, texty sú plné hovorového jazyka

- automatický verš – predchodca surrealizmu

- zhustenosť výrazu sa dosahuje vynechaním prídavných mien a nahromadením podstatných mien 

Znaky poézie písanej autormi obdobia literárnej moderny:

- sústreďujú sa na vykreslenie atmosféry básne

- zobrazujú ponuré nálady smútiac za starým svetom

- základným životným pocitom je nenaplnenie a citové zlyhanie, intelektuálna kríza

- verš je stopovo organizovaný sylabotonický, začínajú sa zárodky voľného verša

- žiadny rým, rytmicko – syntaktický paralelizmus

- často používaný čistý daktyl alebo daktylotrochejský verš / dominovalo trojslabičné slová s prízvukom na prvej slabike 

- vplyv literárnej moderny bolo cítiť aj na Slovensku, najsilnejšie sa prejavuje vplyv symbolizmu

Ivan Krasko

- vlastným menom Ing. Ján Botto, písal aj pod pseudonymom Janko Cigáň / do Slovenských pohľadov /

- chemický inžinier, odišiel do Čiech za prácou

- bol veľmi citlivý, naviazaný na matku – trpel samotou

- básnické zbierky plné pochmúrnosti, melanchólie Nox et solitudo / Noc a samota/ , Verše 

Nox et solitudo / Noc a samota/ - symbolistická zbierka

- prináša ľúbostnú poéziu nasýtenú osobným smútkom / motív ženy je vznešený/

- lyrický subjekt – hrdina – v dramatickej rovine prežíva skutočnosť, chce porozumieť prítomnosti, vnútorne prežíva citové a mravné sklamanie

- jeho báseň tvorí celok, ktorému sa podriaďujú epické i dramatické prvky

- lyrický hrdina sa v tejto zbierke nevie vyrovnať s pocitom vlastnej viny a s nenaplnením osobnej túžby po harmónii

- často prechádza od všeobecného vyjadrenia k individuálneho pocitu

- dôležité motívy prírody, osobitne večera, tmy, súmraku, noci

- symboly – havran, noc a samota

- báseň Už je pozde – melodickosť, osobný smútok z rozchodu, z nenaplnenej lásky, symboly z prírody

- báseň Topole – melanchólia, symbol samoty

- porovnáva človeka  a prírodu, v kontraste negatívne pocity človeka a majestátnosť topoľov

- z básne sa postupne vytráca napätie, ktoré plynulo z neznámeho , neurčitosť lyrického subjektu sa premieňa do konkrétneho pocitu autora, od všeobecnosti prechádza k individuálnemu

- báseň Vesper dominice – spomienka na matku, túžba byť blízko nej

- báseň Jehovah – napísaná na spôsob starozákonného zaklínacieho žalmu, symboly využíva na zvýšenie účinku postihnutia, pomsty nečinných ľudí, kritika pasivity je tu výzvou k aktivite 

Verše – celá zbierka pôsobí vyrovnanejším dojmom, vyrovnáva sa s citovým životom

- v tejto zbierke rozšíril svoje motívy o také, ktoré alegorizujú / démon, pustovník, otrok.../ a symbolizujú / zrada, sloboda, odriekanie, obeta / jeho výpoveď

- trápia ho výčitky svedomia

- svetlo = zosobnené v žene

- tma = zosobnená v duši subjektu

- svetlo a tma majú aj náboženský význam / svetlo – viera, tma – neviera /

- báseň Otcova roľa – postupné narastanie individuálnej revolty / vzbury /

- báseň Otrok – autor používa hrdinu a prostredníctvom neho naznačuje odplatu a pomstu za národ