Deň Zeme

22. 04. 2005

Deň Zeme pripadá na 22. apríl. Prečo je potrebné si tento deň pripomínať?

Deň Zeme si pripomíname aj preto, aby sme si raz do roka (ak už nie častejšie) pripomenuli svoju závislosť na cenných daroch, ktoré sú nám prostredníctvom Zeme poskytované.

Zároveň, aby sme si čoraz hlbšie uvedomovali, že zemské zdroje nie sú nevyčerpateľné a rovnováha všetkého živého na tejto planéte je vzácna, obdivuhodná, no veľmi krehká.

Krehkejšia, než ktokoľvek z nás dokáže v plnej miere postihnúť svojím poznaním či cítením. A tak ľudstvo zatiaľ pácha na tejto svojej dojke a ochrankyni ťažko odpustiteľné, sebecké bezprávie, ktorého dosah ani tí najcitlivejší a najmúdrejší z nášho stredu nedokážu v celej jeho mnohorakosti spätného pôsobenia predvídať.

Geniálna dokonalosť nespočetných väzieb vzájomnej užitočnosti všetkého živého i zdanlivo neživého, čím je Zem obdarovaná, by nás mala napĺňať nie krátkozrakým majetníckym nutkaním ovládať a drancovať; ale naopak - nemým úžasom, obdivom a pokornou túžbou učiť sa od Zeme a chrániť jej poklady pre budúce generácie ľudí a ostatných tvorov.

Znečistenie nášho životného prostredia ohrozuje vzduch i vodu. Obmedziť to môžu len medzinárodné platné zákony a spoločné úsilie ľudí. Uvediem pár príkladov, aby bolo jasné, proti čomu máme bojovať a čoho sa strániť.
Prírastok podielu kysličníka uhličitého v atmosfére, ktorý je dôsledkom spaľovania uhlíkatých palív, by mohol spôsobiť nebezpečné otepľovanie našej planéty.
Kyslé dažde obsahujú jedovaté splodiny z tovární a áut. Môžu rýchlo poškodiť rastlinstvo. Jedným z opatrení je používanie bezolovnatého benzínu, alebo nahradenie benzínovej nádrže za nádrž na propán-bután.
Halogénne uhľovodíky (freóny), aké sa donedávna používali pri výrobe sprejov či chladničiek, poškodzujú ozónovú vrstvu atmosféry. Riešením je náhrada inými zlúčeninami.
Oceány, moria a rieky sú znečisťovanie priemyselnými odpadmi, ktoré ohrozujú ryby a znehodnocujú pitnú vodu.
K zvyšovaní kysličníka uhličitého popri spaľovaní fosílnych palív prispieva, aj vyrubovanie lesov, lebo lesy absorbujú kysličník uhličitý.
Výsledkom činností ľudí je aj ohrozenie mnohých druhov rastlín a živočíchov, ku ktorým sa správame egoisticky a hrozí im vyhynutie. Vlády a svetové organizácie bojujú proti tomuto nebezpečenstvu, ale je nevyhnutné , aby aj každý jeden z nás pomáhal zachrániť našu flóru a faunu.
Každý rok sa územie dažďových pralesov zmenšuje o plochu veľkú ako Švajčiarsko. Stromy sa rúbu nielen na drevo, ale aj v záujme ťažby nerastných surovín alebo poľnohospodárstva.
Rast veľkých miest a rozvoj priemyslu prispievajú k vyčerpávaniu svetových zdrojov uhlia, ropy a zemného plynu. Aj preto ľudia budú musieť nájsť a využívať nové zdroje energie.
Sila vetra môže poháňať vrtule veterných elektrární a vyrábať energiu.
Stále sa uskutočňujú pokusy o najlepšie využitie energie oceánov a riek.
Nové palivá možno vyrábať z rias, rastlín, liehu, dokonca aj z hnoja.
Slnečné lúče môžu slúžiť v pozemných elektrárniach.
Spájaním jadier možno získať obrovské množstvo energie bezpečnejšie a ekologickejšie ako v dnešných jadrových elektrárniach, tento postup sa nazýva jadrová fúzia.