Štúrove názory
Niektoré Štúrove názory sa z neskoršieho pohľadu dajú hodnotiť ako kontroverzné. Mnohé postoje, ktoré opísal v diele Das Slawenthum und die Welt der Zukunft (Slovanstvo a svet budúcnosti) možno považovať za jeho politický testament.
Dielo napísal po nemecky a vydali ho V.I. Lamanskij v roku 1867 a T.D. Florinskij v roku 1909 po rusky pod názvom Slavjanstvo i mir buduščego .Po nemecky ho vydal český vedec a pedagóg pôsobiaci v Bratislave Dr. Jozef Jirásek v roku 1931.
Po slovensky vyšlo až v roku 1993 úsilím Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií v preklade Adama Bžochaz nemčiny. V majetku Matice Slovenskej sa údajne nachádza korektúra slovenského prekladu 2. ruského vydania od M. Gacka pripravená k tlači už od roku 1944.
Štúr v knihe navrhoval politické splynutie s cárskym Ruskom, odmietal slobodné trhové hospodárstvo a ako jeho alternatívu vyzdvihoval občinu. Odmietal parlamentnú demokraciu v prospech samoderžavia.
Zavrhoval osvietenstvo a s ním aj moderné západné demokratické politické koncepcie a aj keď bol sám protestantom, navrhoval všetkým Slovanom konvertovať na pravoslávie. Štúr je považovaný za zakladateľa spisovnej slovenčiny, ale v diele Das Slawenthum… ako spisovnú reč pre všetky slovanské kmene odporúča používať ruštinu. Schvaľoval tiež cársku protižidovskú politiku a sám v reči na sneme predniesol viacero antisemitských výrokov.