Vypracovali: Ing. Andrea Krevová, Mgr. Tomáš Godiš

 

 

 

Voľby sú pravidelne sa opakujúci proces, pomocou ktorého sa v demokratických krajinách obsadzujú verejné funkcie. Občania si vo voľbách vyberajú svojich zástupcov, ktorí ich reprezentujú určité obdobie. Voľby sú ukazovateľom rozloženia politických síl v krajine, prostriedkom na zmenu vlády, spôsobom na pridelenie legitimity parlamentu a majú vplyv na posilňovanie občianskeho sebavedomia.


Voľbám predchádza volebná kampaň, ktorá začína 30 dní pred voľbami a končí 48 hodín pred voľbami. Počas volebnej kampane sa snažia politické strany alebo jednotliví kandidáti oboznámiť voličov so svojimi programami a získať ich priazeň (hlas vo voľbách).


Voliť môže ísť každý, kto má volebné právo. Volebné právo patrí do skupiny politických práv a v Slovenskej republike môže mať občan volebné právo aktívne alebo pasívne. Aktívne volebné právo sa nadobúda plnoletosťou (dosiahnutím 18. roku života) a znamená, že občan má právo voliť. Pasívne volebné právo (právo byť zvolený) sa nadobúda v rôznom veku v závislosti od funkcie, do ktorej má byť občan zvolený – napr. do funkcie prezidenta od veku 40 rokov, za poslanca do Národnej rady SR od 21 rokov a pod.


Volebné právo je zakotvené v Ústave Slovenskej republiky v článku 30 (zdroj: http://www-8.vlada.gov.sk/8578/druha-hlava.php), ktorý znie:


(1) Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

 

(2) Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom.

 

(3) Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

 

(4) Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

 



Voľby prebiehajú vo volebných miestnostiach uspôsobených tak, aby mal každý volič možnosť slobodne upraviť hlasovací lístok bez kontroly. Voľby v Slovenskej republike môžu byť:

  1. komunálne – ide o výraz pre pomenovanie volieb do orgánov samosprávy obcí na Slovensku. Voliť môžu všetci občania aj cudzinci s trvalým pobytom na území samosprávneho kraja, ktorí dosiahli vek 18 rokov. V komunálnych voľbách sa volia poslanci obecného a mestského zastupiteľstva, starostovia a primátori. Voľby vyhlasuje predseda parlamentu. Za poslancov zastupiteľstiev sú zvolení kandidáti s najvyšším počtom platných hlasov v danom obvode, za starostu je zvolený kandidát s najvyšším počtom platných hlasov vo všetkých volebných obvodoch.

 

  1. parlamentné – jedná sa o voľby do Národnej rady Slovenskej republiky. Vyhlasuje ich predseda NR SR 90 dní pred konaním volieb. Priebeh volieb, zistenie a vyhlásenie výsledkov volieb atď. má na starosti Ústredná volebná komisia. Členmi ÚVK sú zástupcovia politických strán, ktoré kandidujú v parlamentných voľbách. Každá strana nominuje do komisie jedného člena a jedného náhradníka. Zrušiť výsledok volieb môže Ústavný súd SR, ktorý vyhlási voľby za neplatné a predseda parlamentu musí do 30 dní od uvedenia nálezu Ústavného súdu vyhlásiť nové voľby.

 

  1. prezidentské – prezident sa volí na obdobie päť rokov a za prezidenta môže byť zvolený občan SR vo veku nad 40 rokov, ktorý bol navrhnutý minimálne 15 poslancami Národnej rady SR alebo občanmi pomocou petície, pričom petícia musí obsahovať minimálne 15 000 podpisov. Ak má byť kandidát úspešný už v prvom kole volieb, musí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých oprávnených voličov (nie len tých, čo sa zúčastnili volieb, ale všetkých voličov). Ak ani jeden kandidát nemá potrebný počet hlasov, dochádza k druhému kolu volieb, do ktorého postupujú dvaja kandidáti s najvyššími počtami hlasov. V druhom kole víťazí kandidát s väčšinou hlasov. Za prezidenta môže byť v SR človek zvolený najviac na dve po sebe nasledujúce obdobia.


Volebný systém


Volebný systém predstavuje zákonom stanovený spôsob volieb do zastupiteľských orgánov – teda prostredníctvom ústavy a zákonov určuje, ako voliť a akým spôsobom preniesť volebné výsledky do zastupiteľskej sústavy. V demokratických spoločnostiach poznáme dva základné typy volebných systémov: väčšinový a pomerný.


Väčšinový volebný systém je založený na tom, že v každom volebnom obvode sa volí jeden víťaz, ktorý postúpi do zastupiteľského orgánu. Územie štátu je rozdelené na väčší počet volebných obvodov (spravidla jednomandátových) a v každom obvode spolu súperia kandidáti rôznych strán, prípadne nezávislí poslanci. Volebný zákon stanoví potrebné percento hlasov na víťazstvo kandidáta. Tento systém je relatívne prehľadný a jednoduchý. K výhodám väčšinového volebného systému patrí najmä stabilita, pomerne malá politická štruktúrovanosť, možnosť kandidatúry nezávislých kandidátov a pod. Väčšinový volebný systém umožňuje aj existenciu viac mandátových volebných obvodov. Väčšinový systém môže byť relatívny alebo absolútny. Relatívny systém je založený na princípe získania relatívnej väčšiny, napr. 42 % a je najčastejšie používaným systémom – napr. Veľká Británia, USA, Kanada, India a pod. Pri absolútnom systéme nestačí na víťazstvo byť prvým, víťaz musí získať väčšinu hlasov – nadpolovičnú. Zisk nadpolovičnej väčšiny sa dosahuje dvojkolovým hlasovaním (ako v prípade našich prezidentských volieb) alebo alternatívnym hlasovaním (volič vyznačuje na lístku preferencie do ďalšieho kola).


Pomerný volebný systém je mladší typ volebného systému ako väčšinový, je založený na vzťahu počtu získaných hlasov pre kandidačnú listinu k počtu mandátov pridelených na základe získaných hlasov. Platí tu priama úmera – čím väčší počet hlasov získa kandidačná listina, tým viac mandátov má strana. Len výnimočne tu existujú nezávislí kandidáti mimo stranícke kandidačné listiny, preto sa tento systém často nazýva straníckym volebným systémom.


Kontrolné otázky:

 

  1. Vysvetlite pojem voľby.

  2. Ako delíme volebné právo? Vysvetlite rozdiel medzi jednotlivými druhmi.

  3. Aké druhy volieb poznáme v Slovenskej republike?

  4. Čo je volebný systém?

  5. Aké druhy volebného systému poznáte?


 

Použitá literatúra

 

  1. kolektív autorov: Zmaturuj z náuky o spoločnosti. Didaktik. Brno, 2002

  2. Martinská Vavrová A.: Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti. Príroda. Bratislava, 2009

  3. Paulička I.: Všeobecný encyklopedický slovník. Ottovo nakladatelství. Praha, 2005

www.wikipedia.sk

http://www-8.vlada.gov.sk/8578/druha-hlava.php