Vypracovala: Mgr. Barbora Kopuncová
Na rozhraní 14. a 15. storočia sa sa české zeme ocitli v hlboke spoločenskej kríze. Morová epidémia, tzv. čierna smrť, ktorá si vyžiadala v celej Európe milióny životov, priniesla nedostatok pracovných síl. Statky pustli, feudáli, ktorí strácali výnosy pre nedostatok poddaných sa uchyľovali k zvyšovaniu poddanských povinností, životná úroveň klesala, rozmohlo sa zbojníctvo. Zmenila sa aj národnostná situácia v krajine. Epidémiou trpelo hlavne nemecké obyvateľstvo, ktoré žilo prevažne v mestách. Hlavnú vinu za rozvrat a úpadok prisudzovali učenci aj verejná mienka cirkvi, ktorá opustila svoje pôvodné učenie, prestala sa starať o spásu duší veriacich a dávala prednosť hmotným záujmom. Českých učencov hlboko zasiahlo učenie Johna Wycliffa, anglického teológa, ktorý hlásal, že cirkev nesmie mať pozemské statky, jediným prameňom viery je Biblia, usporiadanie cirkvi na čele s pápežom je scestné a krížové výpravy sú len obyčajným vraždením a lúpením. Wycliffove učenie prijal za svoje aj majster Ján Hus, rektor pražskej univerzity. Hus bol znekľudnený pápežskou schizmou, keď intrigujúce strany vo Avignone – sídle pápeža, zvolili dvoch, neskôr dokonca troch pápežov, ktorí sa vzájomne dávali do kliatby. Vo svojich kázňach v Betlehemskej kaplnke v Prahe hlásal Wycliffove myšlienky a čoskoro si získal podporu širokých vrstiev obyvateľstva, aj z radov šľachty. Z hľadiska katolíckej cirkvi však bolo Husom vedené hnutie podozrivé z kacírstva a proti Husovi bol zahájený inkvizičný proces. V roku 1412 bol Hus prehlásený českou inkvizíciou za kacíra a bola naňho uvalená kliatba. Hus, ktorý chcel obhájiť svoje názory odišiel v roku 1414 na cirkevný koncil v Kostnici, ktorý mal ukončiť neúnosný stav rozkolu cirkvi a cirkev zreformovať a odstrániť všetky chybné učenia. Hus obdržal od kráľa Žigmunda na cestu ochranný glejt, aby ho nemohli ako kacíra zadržať. Ten ho však nemohol ochrániť pred rozhodnutím koncilu, ktorý Husa vyhlásil za kacíra a dňa 6.7.1415 po tom, čo odmietol odvolať svoje názory, bol Ján Hus upálený.
Upálenie Jána Husa malo však opačný účinok ako účastníci koncilu predpokladali: Namiesto toho, aby kacírske učenie zaniklo, začalo sa v českých zemiach rýchlo šíriť a Hus bol uctievaný ako mučeník. Symbolom hnutia sa stal kalich, ktorý symbolizoval jednu z požiadaviek husitov, prijímanie pod obojím (prijímanie nielen hostie, ale aj vína pri sv. prijímaní). Vlna odporu v Čechách prerástla do otvoreného boja nielen o obnovu cirkvi, ale aj o zmenu spoločenského poriadku a vytvorenie spravodlivejšej spoločnosti. Revolúcia prepukla v roku 1419, keď sa po kázni radikálneho kazateľa Jána Želivského vydal ozbrojený dav na pražskú radnicu a tam vyhodil z okna členov mestskej rady (tzv. prvá pražská defenestrácia), ktorá bránila husitským kňazom pôsobiť v pražských farnostiach. Václav IV. v strachu zo vzbúrencov uznal novú mestskú radu a krátko nato zomrel. Kráľova smrť vyvolala v radoch husitov zmätok. Mnohí z nich očakávali, že sa blíži koniec sveta a konali púte na hory, ktorých sa účastnilo davy obyvateľov vidieka. Husitské oddiely v Prahe aj na vidieku drancovali a podpaľovali kláštory. V roku 1420 radikálni stúpenci husitstva v južných Čechách založili nové mesto, zvané Obec hory Tábor. V Tábore sa husiti najprv pokúsili podľa praxe raného kresťanstva vytvoriť spoločnosť rovných „bratov a sestier“. Každý, kto chcel v meste žiť, musel pri vstupe odovzdať svoj majetok do veľkého suda. Obec viedli kňazi a štyria hajtmani. Ideály o rovnosti však v Tábore dlho neprežili. Mesto začalo čoskoro od okolitých sedliakov vyberať dávky a rozvinula sa v ňom remeselná výroba. Zostalo však strediskom radikálnych kňazov, ktorí slúžili české omše a nenosili kňažský odev. Jedným z hajtmanov v Tábore bol Jan Žižka z Trocnova, ktorý pochádzal z nižšej českej šľachty a býval žoldnierom.
Nový český kráľ Žigmund bol najprv ochotný sa s husitmi dohodnúť, no žiadal potlačenie radikálnych prúdov. Keď neuspel, zakročil násilím a proti Čechám bola vyhlásená prvá krížová výprava, tá však bola v júli 1420 rozprášená v bitke pri Vítkoviciach Žižkovým vojskom. Žigmunda uznala za kráľa česká a moravská katolícka šľachta, husiti však nie a domáca vojna pokračovala. Husitská časť českej šľachty v roku 1421 na sneme v Čáslavi vytvorila 20 člennú vládu zeme a zahájila jednanie s poľským kráľovským rodom Jagellovcov o ponuke kráľovskej koruny. Bol prijaté požiadavky husitov, tzv. štyri pražské artikuly: zrušenie svetskej moci cirkvi, trestanie činov odporujúcich písmu, slobodné kázanie, prijímanie pod obojím. Žigmund odpovedal druhou krížovou výpravou v decembri 1421, jeho vojsko bolo porazené v bitke pri Kutnej Hore. Vodca husitov Ján Žižka dobýval jedno katolícke mesto za druhým, pričom jednal veľmi tvrdým spôsobom. Dával vraždiť zajatých kňazov a vojakov, dokonca vyvražďoval obyvateľov celých miest. Nakoniec sa dostal do sporu s umiernenou husitskou šľachtou v Prahe, ktorej vojsko porazil a donútil ju uznať nadvládu svojho radikálneho hnutia. V roku 1424, pri výprave na Moravu, však zahynul. V roku 1426 bol zvolený na čelo táborského bratstva Prokop Holý, ktorý bol kňazom. Za jeho vedenia rozšírili husiti svoje pôsobenie aj na Moravu, Sliezsko a na územie dnešného Slovenska. Stálu posádku mali v Trnave. Dlhotrvajúca vojna a obchodná blokáda zo strany katolíckej Európy spôsobili, že v zemi bol hlad a prepukali epidémie. Husiti situáciu riešili koristnými výpravami do susedných zemí, ktoré nazývali spanilé jazdy. Husitským útočníkom sa pre ich úspešnú taktiku boja nikto nedokázal dlho brániť a pri svojich výpravách sa dostali až k Baltu. Husitskí kňazi posielali zároveň do okolitých zemí manifesty, v ktorých vysvetľovali ciele svojho boja. Po dlhých rokoch boja však bolo jasné, že so zbraňou v ruke nie je schpná zvíťaziť ani jedna strana. Katolícka cirkev ponúkla husitom jednanie na bazilejskom koncile v roku 1433. Koncilu sa zúčastnili zástupcovia hlavných husitských strán na čele s Prokopom Holým. Medzi členmi husitskej delegácie vznikli rozpory a napokon sa cirkev dohodla len s umierneným krídlom a uzavrela s nimi dohodu, tzv. bazilejské kompaktáta, ktoré povoľovali prijímanie pod obojím v českých zemiach. Radikálne jednotky táboritov a skupín okolo nich sa však so situáciou nezmierili a vydali sa do boja proti umierneným, ktorí sa spojili s katolíkmi. V bitke pri Lipanoch v máji 1434 boli však na hlavu porazení a zahynul aj ich vodca Prokop Holý. Zvyšok radikálov sa podrobil zemskému snemu.
Výsledkom revolúcie v Čechách bolo uznanie časti husitských požiadaviek (kompaktáta), a zmena vlastníckych a spoločenských pomerov . Katolícka cirkev prišla o 90% svojho majetku, české mestá sa osamostatnili spod nadvlády panovníckych úradníkov a získali zastúpenie na smene. Vzrástla moc českej šľachty. Zem však bola po rokoch vojen zničená, Čechy prišli odhadom o štvrtinu obyvateľstva.
Otázky:
- Čo spôsobilo spoločenkú krízu v Čechách na prelome 14. a 15. storočia?
- Popíš učenie Joha Wycliffa.
- Kedy a kde bol upálený Ján Hus?
- Čo to bola prvá pražská defenestrácia?
- Čo je to prijímanie pod obojím?
- Opíš život v meste Tábor.
- Ako sa volal vodca radikálnych husitov, ktorý zomrel v roku 1424?
- Čo žiadali štyri pražské artikuly?
- Čo to boli spanilé jazdy?
- Čo to boli bazilejské kompaktáta?
Zoznam použitej literatúry:
Kol. aut., Dějiny zemí koruny české I., Paseka, Praha, 1992
Kol. aut.: Historie, středověk 2, Scientia, Praha, 1995