Literárny a kultúrny vývoj v Európe
a na Slovensku medzi dvoma
svetovými vojnami
(1918-1945)
Pokračuje búrlivý rozvoj vedy a techniky a vznikajú avangardné smery. Dochádza k novému geograficko-politickému rozdeleniu Európy, ktorá sa rozdelila na dva tábory – na socialistický a kapitalistický. V roku 1919 sa konala mierová konferencia v Paríži, kde bola založená Spoločnosť národov – organizácia pre medzinárodnú spoluprácu a jej hlavnou úlohou bolo zabrániť novým vojnám.
Dôkazom, že sa im to nepodarilo bolo, že už v roku 1919 zakladá v Miláne Benitto Mussolini prvé fašistické skupiny a v sovietskom Rusku sa začína občianska vojna. Po jej skončení sovieti zakladajú gulagy – pracovné tábory. Vojnové skúsenosti privádzajú autorov k potrebe medzinárodnej spolupráce. V roku 1921 vzniká v Anglicku PENklub – medzinárodné združenie spisovateľov a ich zásluhou si získava aj väčšiu vážnosť udeľovanie Nobelovej ceny. Dochádza k rozvoju ďalších druhov umenia – filmovej tvorby, rozhlasové vysielanie (správy, próza, poézia, dráma). Vzniká rozhlasová hra.
Vznikajú avangardy – expresionizmus, dadaizmus, surrealizmus, konštruktivizmus. Aj popri skupinách sa objavili výnimočné zjavy, napríklad Franz Kafka, James Joyce, Marcel Proust, Antoine de Saint-Exupéry. Po vzniku sovietskeho Ruska a hitlerovského Nemecka mnohí autori odmietajú písať v týchto krajinách a podmienkach a tvoria v emigrácií. Napríklad bratia Thomas a Heinrich Mann, Erich Maria Remarque.
Po vzniku Československa, po roku 1918, dochádza k priaznivejším podmienkam pre rozvoj Slovenska aj keď medzi Českom a Slovenskom bola výrazná asymetrickosť. Preto Slovenská národná strana už v roku 1918 preložila Slovenskému národnému zhromaždeniu v Martine návrh na úpravu autonómneho postavenia Slovenska v rámci ČSR. Jej iniciatíva však nebola naplnená. To ešte netušili, že k osamostatneniu dojde až po Mníchovskom diktáte, keď južné časti Slovenska pripadnú Maďarsku.
V rokoch 1919 až 1922 vznikali nové kultúrne inštitúcie – Univerzita Komenského, SND. Bola obnovená činnosť Matice slovenskej, vydávanie Slovenských pohľadov a časopisov Prúdy a Živena. Po vzniku ČSR umelci viac experimentujú. Z tejto tvorby vydal v roku 1924 Ján Smrek Zborník mladej slovenskej literatúry (edícia EMSA – Edícia mladých slovenských autorov). Súčasne s mladými autormi tvoria aj predstavitelia kritického realizmu a symbolizmu – Kukučín, Tajovský, Timrava, Jégé, Krčméry, Rázus. Do popredia sa však dostávajú mladší autori – Ján Smrek, Emil Boleslav Lukáč, Laco Novomeský, Valentín Beniak, Jozef Cíger Hronský, Milo Urban. Tvoria predstavitelia naturizmu – Švantner, Chrobák, Figuli, Ondrejov.
V literatúre sa do popredia dostáva program „otvárania okien do Európy.“ Predstaviť slovenskú literatúru svetu a svetovú literatúru priblížiť Slovensku. Svedčia o tom i názvy niektorých diel (L.Novomeský: Otvorené okná; Ivan Horváth: Vízum do Európy). V roku 1936 sa konal v Trenčianskych Tepliciach kongres slovenských spisovateľov, kde sa zhodli na potrebe bojovať proti fašizmu, obraňovať kultúru.