Vypracovala: Mgr. Barbora Kopuncová

 

 

Prvé slovanské kmene prišli na naše územie v 6. storočí. Dlho žili v susedstve kočovného kmeňa Avarov, ktorí ich oberali o majetky, úrodu i o ženy. Slovania sa pod vedením franského kupca Sama, ktorého si zvolili za kráľa, vzbúrili proti Avarom a v rokoch 623-624 ich niekoľkokrát porazili a vymanili sa spod ich nadvlády. Samo sa čoskoro dostal do roztržky s franským kráľom Dagobertom I., no porazil ho v bitke pri Vogastisburgu v roku 631. Samove kráľovstvo bolo len obranným zväzom Slovanov, ktorí pociťovali hrozbu zo strany Avarov a Frankov a po smrti kráľa sa rozpadlo. Dodnes sa presne nevie, kde vlastne bolo, pravdepodobne však na pomedzí Slovenska, Česka a Rakúska.

 

Avarský tlak spôsobil, že Slovania sa prestávali organizovať na kmeňovom základe, ale uprednostňovali spájanie sa na základe územnom, čo urýchlilo vytvorenie väčších celkov, kniežatstiev. Už od konca 8. storočia si slovanskí veľmoži na našom území stavali opevnené centrá – hradiská, v ktorých sa sústredila výroba, obchod, spoločenský aj náboženský život ( napr. v Nitre, Majcichove, Pobedime). Definitívna porážka Avarov franským kráľom Karolom Veľkým vytvorila podmienky na vznik dvoch kniežatstiev naddunajských Slovanov: Moravského v povodí rieky Moravy a Nitrianskeho, ktoré sa rozkladalo na väčšej časti nášho územia. Obe kniežatstvá sa nachádzali na hranici mocnej Franskej ríše, z ktorej na slovanské územie už niekoľko rokov prúdili kresťanskí misionári. Nitrianske knieža Pribina (hoci sám ešte nebol kresťanom) dal na svojom panstve v Nitre v roku 828 postaviť kresťanský kostol, ktorý vysvätil salzburský biskup Adalrám.

 

V roku 833 moravské knieža Mojmír I. (833-846) napadol susedné Nitrianske kniežatstvo, dobyl ho a pripojil ku svojmu vlastnému územiu. Pribina s rodinou a časťou vojenskej družiny Nitru opustil a utiekol do Korutánska, neskôr do Bulharska, Chorvátska a Kranska, až napokon okolo roku 840 dostal od franského kráľa Ľudovíta Nemca do správy územie, ktoré nazývame Panónske kniežatstvo (pri Blatenskom jazere v Maďarsku), kde sa Pribina a po ňom aj jeho syn Koceľ stali šíriteľmi kresťanstva.

 

Medzitým Mojmír I. zasadol na trón v spojených kniežatstvách, ktoré neskôr dostali pomenovanie Veľká Morava (nazval ju tak byzantský cisár Konštantín Porfyrogenetos). V novom štáte plnilo Nitrianske kniežatstvo úlohu údelného kniežatstva, ktoré spravoval jeden z členov rodu Mojmírovcov. Mojmír I. mal sprvu dobré vzťahy so susednou Východofranskou ríšou a dovolili, aby na jeho územie prichádzali východofranskí misionári (ktorí zrejme kvôli jazykovej bariére veľký úspech nemali). V roku 846 však kráľ Ľudovít Nemec vtrhol na Veľkú Moravu, Mojmíra zosadil a dosadil za knieža jeho synovca Rastislava (846-870). Ten spočiatku vystupoval voči Frankom loajálnejšie ako jeho strýko, no po upevnení svojej moci začal s budovaním pevností a hľadaním spojencov proti Frankom. Od roku 855 Frankovia začali proti Veľkej Morave sériu vojenských výprav, Rastislav sa však ubránil ich útokom. Keď v roku 861 povstal proti Ľudovítovi Nemcovi jeho syn Karolman, Rastislav sa s ním spojil, spolu vyhnali z Východnej marky a Korutánska grófov verných kráľovi. V boji s Rastislavom a jeho synovcom Svätoplukom zahynul aj kráľov verný poddaný, knieža Pribina. Keď sa v roku 863 Karolman zmieril s otcom a franský tlak na Veľkú Moravu neprestával, rozhodol sa Rastislav, že požiada pápeža o vyslanie misionárov, ktorí by neboli Frankovia a neprinášali by tak franský kultúrny a politický vplyv. Už predtým pápeža žiadal o vytvorenie samostatnej cirkevnej provincie (čo by bolo svojím spôsobom potvrdenie samostatnosti Veľkej Moravy). Pápež však nereagoval, a tak Rastislav poslal žiadosť o vyslanie misionárov, ktorí by ľud učili kresťanstvu v jeho jazyku ku byzantskému cisárovi Michalovi III.

 

Ten poslal na Veľkú Moravu dvoch bratov Konštantína a Metoda, ktorí pochádzali z mesta Solún, kde žilo veľa slovanských obyvateľov v roku 863. Konštantín (neskôr prijal meno Cyril) osobitne pre túto misiu vyvinul prvú slovanskú abecedu – hlaholiku a priniesol so sebou prvé preklady Biblie a liturgických kníh do staroslovienčiny. Konštantín po príchode na Veľkú Moravu založil tzv. veľkomoravské učilište, v ktorom sa vychovávali budúci slovanskí kňazi a úradníci. V roku 867 sa bratia vydali do Ríma, kde ich misiu, ako aj používanie staroslovienčiny ako liturgického jazyka schválil pápež. V roku 869 v Ríme Konštantín zomrel. Medzitým došlo na Veľkej Morave znovu k bojom medzi Ľudovítom Nemcom a Rastislavom, ktorého franský kráľ v roku 864 obkľúčil v jeho pevnosti Devín. Rastislav sa Ľudovítovi podvolil, no túto dohodu rešpektoval len potiaľ, že na Ľudovítove územie neútočil. V roku 870 však Svätopluk, Rastislavov synovec, prešiel na stranu Frankov, zajal Rastislava, vydal ho Frankom a uznal franskú zvrchovanosť. Svätopluk dúfal, že Frankovia ho dosadia na trón, no oni namiesto toho poslali na Veľkú Moravu regentov Engelšalka a Viliama a Svätopluka s Metodom, ktorý stál na jeho strane uvrhli do väzenia. O rok neskôr vypuklo proti franským regentom povstanie vedené kňazom Slavomírom. Frankovia Svätopluka prepustili pod podmienkou, že povstanie potlačí. On sa však na slobode obrátil proti Frankom, porazil ich a vymanil Veľkú Moravu spod franskej nadvlády. Svätopluk (870-894) vládol na Veľkej Morave ako kráľ (rex) a nechal sa tak titulovať. Požiadal pápeža Jána VIII., aby sa prihovoril za prepustenie Metoda z väzenia, čo dosiahol v roku 873. Metod sa stal moravsko-panónskym arcibiskupom.V roku 880 ho v tejto hodnosti potvrdil bulou Industriae tue pápež Ján VIII.Pápež v Nitre ustanovil biskupstvo. Za biskupa bol menovaný Wiching, benediktínsky mních. Wiching spolu s franským duchovenstvom, ktoré sa okolo neho sústredilo, neustále proti Metodovi intrigoval, až nakoniec dosiahol, že tesne pred Metodovou smrťou v roku 885 pápež Štefan V. slovanskú liturgiu zakázal. Wiching sa stal Metodovým nástupcom a vyhnal z Veľkej Moravy okolo 200 jeho žiakov, ktorí sa mu odmietli podvoliť. Svätopluk viedol mnoho dobyvačných vojen a k Veľkej Morave pripojil kniežatstvo Vislanov, smerom na východ zabral horné Potisie a postupne ovládol celé Podunajsko. Nakrátko obsadil aj územie Čiech, skadiaľ pochádzala jeho manželka Svätožizna. S Východofranským kráľom Arnulfom uzavrel v roku 890 mierovú dohodu. Po Svätoplukovej smrti na jeho trón nastúpil jeho syn Mojmír II, nitrianskym údelným kniežaťom sa stal jeho brat Svätopluk II. Čoskoro medzi nimi vypukol ozbrojený konflikt. Oslabená Veľká Morava postupne prišla o všetky územia, ktoré k nej pripojil Svätopluk.V roku 896 sa v Podunajsku objavili Maďari, ktorí dobyli veľkomoravské územie horného Potisia. Mojmírovci sa s nimi síce najprv spájali v bojoch proti Bavorom, no už o niekoľko rokov sa spolu s Bavormi museli brániť proti maďarským vpádom. V roku 907, v bitke pri Bratislave, Bavori utrpeli od starých Maďarov drvivú porážku. To je aj poslednýkrát, čo sa Veľká Morava spomína v historických prameňoch.

 

 

Otázky:

  1. Ako sa volal franský kupec, ktorý viedol Slovanov do vzbury proti Avarom?

  2. Kto to bol Dagobert I ?

  3. Ako sa volali kniežatstvá naddunajských Slovanov, ktoré vznikli po porážke Avarov Karolom Veľkým?

  4. Ako sa volalo prvé známe nitrianske knieža?

  5. Ako sa skončila vláda Mojmíra I.?

  6. V ktorej pevnosti obliehali Frankovia Rastislava?

  7. Čo priniesli na naše územie Cyril a Metod?

  8. V akom jazyku sa slávila liturgia za arcibiskupa Metoda?

  9. Aké územia dobyl Svätopluk?

  10. V ktorom roku sa poslednýkrát spomína Veľká Morava ako existujúci štát?

 

Zoznam použitej literatúry:

Kol. aut.: Dejiny Slovenska, AEP, Bratislava 2000

Kol. aut.: Dejiny Slovenska, VEDA, Bratislava 1985

Kol. aut. Od praveku k novoveku, Orbic Pictus Istropolitana, Bratislava, 1997