Jaroslav Hašek (1883-1923)
- pre jeho dielo je charakteristické, že podáva pohľad na vojnu očami obyčajného človeka
- začal
písať už pred 1WW, napísal knihu krátkych humorných poviedok Můj obchod
se psy a jiné humoresky
- skutočnú
slávu mu priniesla až kniha Osudy dobrého vojáka Švejka za světové
války
Osudy dobrého vojáka
Švejka za světové
války
- hlavnou postavou je ľudový hrdina, ktorý sa
bráni diktátu moci tým, že presne vykonáva aj tie najnezmyselnejšie
príkazy
- je to netypický román o prvej svetovej
vojne, pretože autor využíva humor a satiru
- vypuknutie vojny, odchod na front
a život v regimente sledujeme očami človeka, ktorý bol úradne
vyhlásený za notorického blba a v tomto momente sa Hašek
pridržiava Cervantesovej zásady, že pravdu hovorí len dieťa alebo blázon
- jednoduchý občan Rakúsko-Uhorska prejavuje
nefalšovanú lásku k monarchii, verí slovám panovníka, verí vo
víťazstvo, čím privádza do zúfalstva svojich nadriadených
- je to heroikomický román z obdobia vojny
– kompozícia románu – román mozaika
- má štyri časti: V zázemí, Na fronte,
Slavný výprask, Pokračování slavného výprasku
- súvislá dejová línia románu neexistuje, je to
množstvo samostatných príbehov, ktoré spája postava Jozefa Švejka
- typické pre román je, že vystupuje
v každom jednom obraze
- najucelenejší je prvý diel, v treťom
a štvrtom je menej dialógov
- prostredia románu sú pestré: Švejkova domácnosť, nemocnica, blázinec, väzenie, verejný dom, byty dôstojníkov, krčmy, vlaky
- román je zaľudnený množstvom postavičiek z pražskej ulice, vojakov, veliteľov, zajatcov, Čechov, Maďarov, Nemcov
- najzaujímavejšia je postava Švejka, ktorý hoci je úradne vyhlásený za blázna, má viac rozumu ako všetci jeho nadriadený dohromady
- je typom heroikomickej postavy, jeho úmysly sú čisté, ale v zdeformovanom svete sa každému javí ako blázon (Don Quijote)
- Švejk bol 50-ročný muž, ktorý sa živí predajom čistokrvných psov, ktoré sú ukradnuté
- trpí lamkou, bolievajú ho kolená a je často nepohyblivý
- v takomto stave ho zastihne správa o atentáte na následníka trónu („Tak nám zabili Ferdinanta.)
- chodieva na často do hostinca U kalicha, kde sa dá vyprovokovať tajným rečiam o vojne, hoci vie, že na každého striehnu
- dostane sa najskôr do väzenia a potom do blázinca, odkiaľ ho vyhodia
- vyhlásenie vojny ho zastihne chorého, ale hlási sa na pomoc panovníkovi na požičanom invalidnom vozíku
- hovorí o láske k vlasti tak úprimne, že každý pochybuje o jeho zdravom rozume
- dokonca o ňom píšu aj v novinách, kde ho striedavo označujú za hrdinu a za provokatéra
- po čase sa stane vojenských sluhom u poľného kuráta Ota Katza, najväčšieho ožrana, ktorý ho predá v kartách s nadporučíkom Lukášom
- ten si nemôže zvyknúť na blbosť svojho sluhu a chce sa ho zbaviť, ale nepodarí sa mu to, lebo Švejk sa vždy vráti
- aj keď zmešká vlak a zatknú ho ako ruského zajatca, vždy nájde cestu
- Švejk je človek, ktorý prežije všetko, lebo je silný tým, že sa prispôsobí podmienkam a hlavne ľuďom
- najzvláštnejšou časťou diela je jazyk, pretože tu zaznieva jazyk pražskej ulice, mnoho nemeckých a maďarských zvratov a často využíva aj vulgarizmy