Náučný jazykový
štýl
- stretávame sa s ním v odbornej literatúre, vo vedeckej a pracovnej oblasti a preto má väčšinou formu písomnú
- zriedkavejšie sa s ním stretávame aj v hovorovej forme – vo forme prednášok, referátu alebo výkladu
- využíva pomerne zložitú stavbu viet a prevažujú v nich zložené súvetia
- útvar náučného štýlu by mal byť zrozumiteľný, vecný, presný
- najčastejšie sú monologické útvary a dôraz sa kladie na odbornú stránku textu
- úlohou náučných textov je sprostredkovať určité vedomosti, poznatky, nie presviedčať
- pri tvorbe náučného štýlu sa zúčastňujú najmä objektívne štýlotvorné činitele = adresát, prostredie (súkromné/verejné/množstvo ľudí), predmet prejavu (téma), dorozumievacie prostriedky (jazykové, mimojazykové), funkcia prejavu (najsilnejší činiteľ, ktorý záleží od toho, čo chceme prejavom dosiahnuť)
- subjektívne štýlotvorné činitele – intelektuálna vyspelosť, temperament, sociálne zariadenie, osobné sklony, momentálny duševný stav
- subjektívne štýlotvorné činitele sú v náučnom štýle väčšinou potlačené
- hlavnou funkciou náučného štýlu je komunikatívna funkcia – medzi odbornou a vedeckou verejnosťou
- populárno-náučný štýl – určený širšej verejnosti