Martin Rázus

Martin Rázus (1888-1937)

je najznámejší vďaka svojim dvom autobiografickým dielam, no je aj pomerne známym a plodným básnikom
písal aj zbierky kázní a náboženské text
bol všestranný, nevenoval sa len próze
narodil sa vo Vrbici pri Liptovskom Mikuláši v chudobnej rodine garbiara
študoval na gymnáziu v BB, Kežmarku a neskôr na teologickej fakulte v Bratislave
rok pôsobil aj v škótskom Edinburgu
bol činný aj v politickom živote, bol predsedom SNR a poslancom v parlamente ČSR
ako kňaz pôsobil v Modre, Moravskom Lieskovom a posledné roky prežil v Brezne
jeho život nebol vždy ľahký, pretože musel čeliť obvineniam z nacionalizmu a šovinizmu (odcudzovanie iných národností)
ako národne uvedomelý evanjelický kňaz chcel dvíhať povedomie Slovákov a to aj svojou tvorbou
píše poéziu, prózu a eseje
zbierky Z tichých a búrnych chvíľ, To je vojna – do tejto zbierky patria aj balady Malý uprchlíci, Posledný pozdrav, Matka

Matka

balada – konflikt viny a trestu
sociálna balada – hlavný hrdina sa nepreviní, ale jeho tragický osud zapríčiňujú zlé sociálne pomery
balada Matka patrí k sociálnym baladám; autor tu chcel upozorniť, aké obete prináša vojna
matka dostala list od syna z vojny, aby ho prišla čakať na stanicu, pretože pôjdu cez ich dedinu vlakom a chce, aby sa aspoň videli
matka prichádza v treskúcej zime na stanicu, vlaky prichádzajú a odchádzajú, ale ani v jednom jej syn nie je
stanicu zatvárajú, ale jej túžbu vidieť syna je taká silná, že nedokáže odísť domov, ale sa schúli ku plotu a tu, keď už začína mrznúť, má halucinácie, že vidí svojho syna
ráno ju nájdu pri plote zamrznutú a ľudia, ktorí ju niesli domov, nájdu odkaz od syna, že vlak pôjde iným smerom

ďalšia zbierka Hoj, zem drahá odsudzuje prvú svetovú vojnu a zbytočné vraždenie, privítal ukončenie vojny a vznik ČSR, pretože odstránenie maďarizácie pokladal za vrcholný cieľ Slovákov

ďalšia zbierka má názov Kameň na medzi, kde vyzdvihoval lásku k vlasti a odpor ku ideológii čechoslovakizmu; práve kvôli tomu bol vyhlásený za nacionalistu)

ďalšia zbierka sa volá Šípy duše
Cestou – vyjadruje odpor voči povýšeneckému správaniu sa Čechov voči Slovákom a túžbu po rovnocennom postavení týchto dvoch národov; reaguje tu aj na sociálne pomery, biedu, vysťahovalectvo a nesvornosť politických strán
ďalšou je básnická skladba Stretnutie – fiktívne stretnutie s jeho už mŕtvymi rodičmi a príbuznými
porovnáva svoj život s ich životom

prechod medzi poéziou a prózou tvorí veršovaný román Bača Putera – vytvoril typ ideálneho Slováka – čestný, rozumný a aj telesne zdatný; odchádza do Ameriky, kde sa z neho stane boháč; majetok však získa svojim umom a šikovnosťou
nezaprel však svoj pôvod, za ženu si berie Slovenku a vracia sa s ňou na Slovensko
v tomto diele chcel zobraziť že Slováci nie sú hlúpym národom

Próza:

najznámejšie sú jeho dva autobiografické romány Maroško a Maroško študuje
vychádza v ňom z vlastného detstva, jeho otec bol garbiarom, kde nezarobil veľa, takže žili z toho, čo si vypestovali
je to román – mozaika – pospájaný z množstva zážitkov a príbehov, zobrazený očami detí a poukazuje aj na to, ako citlivo dokážu deti reagovať na nespravodlivosť
voľným pokračovaním je Maroško študuje, kde opisuje odchod z rodnej dediny na štúdiá a zobrazuje svoje roky dospievania
typickou črtou je láska Maroška k svojmu národu, aj keď mu niektorí nadávali do panslávov; je to miesto, kam sa vždy rád vracia

ďalší román je Krčmársky kráľ
reaguje tu na 1WW a zobrazuje tu rodinu krčmára, ktorý nevlastní len jednu krčmu, ale pod inými menami členov rodiny má viac krčiam
chcel poukážať hlavne na to, ako krčmári zarábajú na opitých ľuďoch
za peniaze, ktoré zarobili, otvárali nové krčmy a tým prispievali k šíreniu alkoholizmu a k ďalším tragédiám

ďalší jeho historický román Júlia, Odkaz mŕtvych, divadelná hra Hana, a zbierky náboženských textov Pred tvárou božou, Z nášho chrámu