Ján Smrek

Ján Smrek (1898-1982)

vlastným menom Ján Čietek, narodil sa v Zemianskom Lieskovom v roľníckej rodine
skoro osirel a bol vychovávaný na evanjelickej fare v Modre
učil sa za obchodníka, šiel bojovať do druhej svetovej vojny
po vojne študoval na učiteľskom ústave v Modre, neskôr začal študovať na Bohosloveckej fakulte, no nedokončil ju
pôsobil v Prahe v Mazáčovom - založil Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA) a okrem nej aj kultúrny týždenník Elán
Ján Smrek nie je dôležitá osobnosť len z básnickej strany, ale pomáhal slovenským autorom
Ján Smrek je pochovaný na Národnom cintoríne v Martine

Tvorba:

bol tzv. „poeta natus“ – básnik prirodzený
okrem toho bol extrovertný básnik, venoval pozornosť okolitému svetu, prežíval krásu života, radosť zo života, život bral ako dobrodružstvo a tvrdil, že keď človek chce, môže veľa vedieť aj veľa vidieť
cesta k tomuto smeru však nebola priamočiara – na začiatku sa snažil podobať Kraskovmu symbolizmu, ktorý bol v tom čase módny
Odsúdený k věčitej žízni – v závere už vidieť optimizmus a radosť zo života, najmä v básni Dnes milujem svoj deň

„Dnes milujem svoj deň,

ale najmä svoje ráno.

Ono dnes mlčí,

ale zajtra zľúba ma

a povie svoje áno.“

v ďalších zbierkach sa už prejavil jeho prirodzený vitalizmus
vitalizmus – jeho zakladateľom bol francúzsky básnik Henry Bergson a je založený na snahe prekonávať všetky životné prekážky a na chuti do života
hlavnými témami Smrekovej poézie boli témy ženy, lásky, mladosti, krásy a občas tieto témy spájal do balád
Balady noci májovej
Balada o cynickom milovaní
Smrek vo svojich básniach zobraoval rôzne podoby lásky, opisoval mladé dievčiny, a aj staré dámy (Žena so sladkým úsmevom, Dievča v rozkvete, Dievča od tlačiarenského stroja)
Iba oči – posilňuje surrealistické zmyslové vnímanie, sú tu témy ľúbostné, prírodné, sociálne a cestovateľské (báseň Z mora do sklenice – lyrický opis básnikovej cesty po viacerých európskych štátoch, kde si všíma aj život námorníkov, ktorí odchádzajú poznávať iný svet – akoby ich hnala túžba po poznaní a všetky pocity, ktoré na cestách zažijú, ako keby nalievali z mora do sklenice)
Božské uzly
lyrický cyklus Básnik a žena – vznikal dlhší čas a je pokusom o básnickú poviedku

BÁSNIK A ŽENA

pokladá sa spolu so Sládkovičovou Marínou a Kostrovou Ave-Evou za tri najkrajšie ľúbostné básne
odohráva sa v jednotlivých ročných obdobiach – podľa toho majú aj časti názvy (V zasneženom parku, Pokračovanie jarné, Letná noc na vode, Padajú listy, Po desiatich rokoch)
autor tu sám vystupuje ako básnik, ktorý sa stretáva v parku s mladou ženou a zbližuje sa s ňou
vedú rozhovory o živote, o láske, poézii
pre neho je poézia prostriedkom na vyjadrenie svojho vzťahu k životu
na jeseň sa ich príbeh uzatvára, rozchádzajú sa a záverečnou časťou je stretnutie po desiatich rokoch – spomínajú na minulosť, on sa jej pýta, prečo ho vtedy opustila a ona mu vysvetľuje, že básnik má mať rozlet a nemá sa viazať na jedno miesto a k jednej žene

v ďalších zbierkach vyjadruje protifašistické názory, ich názvy sú Hostina a Studňa
mnohé z týchto básní vznikli na hudobné a výtvarné podnety (Smetanove a Beethowenove symfónie)
aj keď vznikli na základe umeleckých podnetov, obsahovo boli protestom proti vojne (Bacardi) – vyslovuje želanie

„Nech tečú nápoje!

Nech miesto hromobitia kanónov

znie krotký cengot čiaš.“

„Lež daromné je horliť,

mdlí sme a neveriaci

a sputnaní sú orli,

Prometeovský vtáci.

v zbierke Zrno vyslovuje potrebu návratu istoty domova, verše sa vyznačujú piesňovou formou a sú presiaknuté nehou a láskou k domovu
Smrek po 2WW nepodľahol tlakom a nepodrobil sa jednotnej tvorivej metóde socialistického realizmu a ďalej píše „knihy slnečné“
Obraz sveta, Struny, Nerušte moje kruhy (objavujú sa motívy starnutia, predtucha smrti (báseň Všetko biele – zo zbierky Obraz sveta))
výber zo svojej poézie – Moje najmilšie
memoáre – Poézia, moja láska
prekladal najmä Villona, Petofiho a Puškina