Slovenský nadrealizmus
- vyvíjal sa z francúzskeho surrealizmu
- ako prvý tento smer definoval André Breton v Surrealistickom manifeste
- surrealisti nadviazali na diela Baudelairea, Verlainea, Rimbauda
- prechovávali k týmto autorom až posvätnú úctu a snažili sa vydávať ich zabudnuté a nepublikované diela
- pre surrealistov je typické, že píšu automatické texty – zistili totiž, že na prahu spánku v podvedomí sa skrýva kľúč k inšpirácii (éra spánku)
- surrealisti usporadúvali rôzne seansy, na ktorých sa pod vplyvom alkoholu a drog dostávali do tranzu a v tomto stave sa medzi nimi viedol dialóg
- na najjednoduchšie otázky dávali nezmyselné otázky
- André Breton definoval surrealizmus: „Čistý psychický automatizmus, diktát myslenia, bez akejkoľvek kontroly vykonávanej rozumom.“
- nadrealisti odmietali tradičné hodnoty, chceli šokovať meštiactvo a jeho vkus, využívali podnety z psychológie Sigmunda Freuda
- kládli dôraz na tzv. kŕčovitú krásu, ktorá bola založená na šokujúcom obraze a tvorila protiklad k tradičnému ideálu krásy
ZNAKY BÁSNÍ:
- texty sú polytematické, často využívali apollinareovske pásmo
- písali voľných veršom, interpunkcia sa neoznačovala
- využívali najmä genetívnu metaforu
Nadrealizmus na Slovensku
- na Slovensku autori neprešli až do takej fázy automatického písania, začali písať až v druhej polovici 30.tych rokov a sformovala sa nadrealistická skupina autorov (nadrealistická sedmička – Rudolf Fábry, Štefan Žáry, Pavol Bunčák, Ján Brezina, Ján Rak, Július Lenko a Vladimír Reisel)
- literárnym kritikom nadrealistov bol Michal Považan a neskôr Mikuláš Bakoš
- naši nadrealisti čerpali najmä z českej literatúry – z poetizmu Vítěslava Nezvala a z francúzskej lit. – Appolinare, Bretón, Tristan Tzara
- nadväzovali aj na diela Janka Kráľa, Ivana Kraska a Laca Novomeského
- nadrealizmus bol úzko prepojený s maliarskym umením – Cyprián Majerník a Vincent Hožník
- oficiálny začiatok nadrealizmu bol 28.februára 1939, kedy sa konal večierok nadrealistickej poézie, aj keď diela nadrealistov vyšli už skôr (Uťaté ruky (Fábry) – 1935)
- vydávali svoje diela v zborníkoch – prvý vyšiel v roku 1938 pod názvom Áno a nie, druhý v 1940 – Sen a skutočnosť, 1941 – Vo dne a v noci, 1942 – Pozdrav
- počas 2WW nadrealisti vyjadrovali svoj odpor k vojne zašifrovaný do zložitých metafor, ale po 2WW sa od nadrealizmu odklonili