Rudolf Fábry (1915-1982)

  •  pokladá sa za zakladateľa nadrealizmu
  •  narodil sa v Budmericiach, študoval na gymnáziu v Trnave, na Vysokej škole technickej v Prahe, kde vyštudoval zemepis a výtvarnú výchovu
  •  dostal sa do styku s literatúrou a výtvarnou avangardou
  •  väčšinu kníh si sám ilustroval
  •  Uťaté ruky – boli na tú dobu netradičnou a provokačnou zbierkou – začínajú prológom, ktorý je však preškrtnutý a tým akoby zdôraznil odmietanie zaužívaných postupov
  •  nasledujú dva zaujímavé verše: Za cenu umenia, vzdávame sa umenia.
  •  v ďalšej časti tejto zbierky sa pokúša o automatické písanie, pásma aj o neveršovaný text (Zo strateného zápisnika)
  •  zaujímavým textom je báseň s názvom Pokazený písací stroj
  •  ďalšou zbierkou sú Vodné hodiny hodiny piesočné – experimentuje a strieda verše s prózou, zameranie zbierky úzko súvisí s rokom, kedy vyšla – 1938 – potláča hravosť nadrealizmu a vyzdvihuje spoločenské otázky
  •  Ja je niekto iný – dve pásma – Prvé stretnutie s Féneom, Druhé stretnutie s Féneom
  •  Féneo je diabol metafory, ktorý autora zvádza; na napísanie zbierky mal vplyv nástup fašizmu a tak sa stretávame aj s obrazmi skazy a apokalypsy a na záver sa autor stotožňuje s Féneom
  •  písal to v dobe, kedy súdne uvažujúci človek dospieva k schizofrénií

 

 

 

Nad nami len bledé súmraky, sme tu sami, len ja a ty

skvelá cigánka predáva zrkadlá, v nich  podobáme sa,

za hrsť kokainu a hneď sme bledší než nebesá

jej srdce, záhradky...si moja droga, ďalšie záhradky do vašich túžob,

zober to do zubov, nadýchni sa, nech vidíš sny, či bižutériu v mliekarni,

nech úplne ťa opantá, aj keď to občas bolí

 

 

Na zemi rozbité čriepky zrkadla, v nich náš odraz

črepiny vraj prinášajú šťastie aj nešťastie

teraz neviem

rozbité túžby, rozbité sny, rozbité srdce