Vypracovala: Mgr. Barbora Kopuncová

 

 

Prvé osady v starovekom Egypte vznikli už asi pred 7000 rokmi. Život v Egypte závisel na životodárnych vodách rieky Níl. Rieka poskytovala Egypťanom nielen zásoby pitnej vody, ale bola aj zdrojom pre zavlažovacie hospodárstvo. V Egypte je nedostatok zrážok, ale Níl sa každý rok v júni rozvodní a zaplaví pôdu vo svojom okolí vodou a vytvorí tak množstvo čierneho bahna. Toto bahno bolo veľmi úrodné a Egypťania v ňom pestovali obilie, jačmeň, ľan, ovocie a zeleninu. Egypťania sa naučili uchovávať v kanáloch dostatok vody na zavlažovanie v obdobiach sucha. Stavba a údržba zavlažovacích zariadení si však vyžadovala viac ľudí a obyvatelia dedín sa spájali do väčších územných celkov – nomov – na čele ktorých stáli nomarchovia.

 

 

Spájaním týchto územných celkov po čase vznikli dve kráľovstvá Dolný Egypt, nachádzajúci sa v delte Nílu a Horný Egypt, rozkladajúci sa v nílskom údolí. Okolo roku 3100 pred Kr. faraón Meni, vládca Horného Egypta zjednotil obe kráľovstvá a postavil si hlavné mesto Memfis.

 

Faraón bol vládcom starovekého Egypta. Jeho poddaní uctievali ako syna boha slnka Ra. V spravovaní krajiny mu pomáhali dvaja úradníci - vezírovia. Ich úlohou bolo predovšetkým vykonávať súdnu právomoc, vyberať dane, vykonávať dozor nad štátnymi prácami – stavbou chrámov, palácov, hrobov a pyramíd, spravovať zásoby obilia v sýpkach a riadiť zahraničnú politiku v súlade so zaújmami dynastie. Pôda v Egypte patrila faraónovi, ktorý ju za zásluhy udeľoval svojim blízkym, čím sa vytvorila vrstva šľachty.

 

Väčšinu obyvateľov však tvorili roľníci, ktorí obrábali pôdu, udržiavali zavlažovacie zariadenia a pracovali na kráľovských stavbách. Otroci spočiatku pochádzali z radov vojnových zajatcov, v neskorších obdobiach do otroctva často upadali ľudia, ktorí nemohli zaplatiť svoje dlžoby.

 

Významné postavenie v Egypte mali kňazi. Egyptské náboženstvo bolo polyteistické, čo znamenalo, že Egypťania uctievali mnoho bohov. Často ich zobrazovali ako ľudí so zvieracími hlavami, no i niektoré zvieratá boli považované za posvätné, napr. krokodíly, mačky, sokoly.. Starovekí Egypťania verili v posmrtný život. Podľa ich náboženstva duša človeka žila tak dlho, kým sa po smrti telo nerozpadlo, preto sa snažili telá po smrti udržiavať čo najdlhšie v neporušenom stave – mumifikovali ich. Bohatí Egypťania sa nechali pochovávať so všetkým čo mohli v posmrtnom živote potrebovať – s jedlom, šperkami, šatami i soškami sluhov.

 

Dejiny Egypta delíme na štyri hlavné obdobia: Stará ríša, Stredná ríša, Nová ríša a Neskorá ríša.

 

Stará ríša (asi 3100-2000 pred Kr.) je známa predovšetkým stavbou pyramíd. Pyramídy boli hrobkami faraónov. Stavali sa na západnom brehu Nílu, ktorý bol podľa viery Egypťanov krajinou mŕtvych. Pri stavbe pyramídy bolo zamestnaných asi 4000 remeselníkov a tisícky robotníkov, väčšinou prostých roľníkov, ktorí si takto zarábali na zaplatenie dane. Obrovské kamenné kvádre sa opracovávali v kameňolomoch a v čase záplav sa dopravovali na nákladných lodiach na stavenisko. Najväčšou pyramídou je Chufevova (Cheopsova) pyramída, ktorá je vysoká 137 metrov a tvorí ju 2 250 000 kamenných kvádrov.

 

Stredná ríša ( 2000-1750 pred Kr.)sa najprv vytvorila na juhu. Hlavným mestom Egypta sa stal Véset (Téby). Egypťania dobyli Núbiu, krajinu bohatú na zlato. Egypt sa však dostal do ohrozenia zo strany ázijských kočovných kmeňov, ktoré podnikali lúpežné vpády na jeho územie. Nepomohla ani stavba siete pevností na Sinajskom polostrove za vlády faraóna Amenheméta I. Okolo roku 1750 vpadli na územie Egypta kočovní Hyksósovia a ovládli krajinu. Stredná ríša sa rozpadla na niekoľko častí.

 

Nová ríša (1550-1050 pred Kr.). Za vlády Thutmósa I. Egypťania prenikli do Prednej Ázie a dostali sa až k Eufratu. Najvýznamnejším panovníkom Novej ríše bol Amenhotep IV, ktorý zaviedol v Egypte uctievanie jedného boha – živého slnečného kotúča – boha Atona. Sám si zmenil meno na Achnaton. Dostal sa do konfliktu s mocným kňazstvom boha Amóna a jeho vláda sa skončila krvavou občianskou vojnou. Jeho nástupca Tutanchamón zavrhol reformy svojho predchodcu. Nález Tutanchamónovej hrobky v 20. rokoch minulého storočia bol jednou z najväčších archeologických senzácií. Na rozdiel od ostatných hrobiek faraónov totiž z väčšej časti nebola vykradnutá a tak ešte aj dnes môžeme obdivovať zručnosť a umelecký dôvtip starých Egypťanov.

 

Neskorá ríša (1050-30 pred Kr.) sa vyznačovala predovšetkým vládou slabých panovníkov. Egypt postupne dobyli Asýrčania, Babylončania, Peržania a nakoniec Alexander Macedónsky, ktorého vojvoda Ptolemaios založil poslednú dynastiu egyptských faraónov (pochádzala z nej aj Kleopatra).

 

Egypťania vytvorili osobitú kultúru, ktorú obdivujeme dodnes. Preslávili sa predovšetkým monumentálnymi stavbami, ako boli pyramídy, chrámy, paláce a obrovské sochy.

 

Podľa malieb zachovaných na skalných stenách vieme, že nepoznali perspektívu. Bližšie postavy znázorňovali na dolnom okraji maľby, vzdialenejšie umiestňovali do vyšších rovín.

 

Egyptské písmo – hieroglyfy – bolo spočiatku obrázkové, neskôr sa zjednodušilo na slabičné písmo. Nápisy sa maľovali na steny, tesali do skál a na každodenné použitie slúžili papyrusové zvitky. Tie sa vyrábali z rastliny papyrusu, ktorej bol v nílskych močiaroch dostatok. Steblá papyrusu sa rozrezali, zlisovali a stočili do zvitku, na ktorý sa potom písalo. Z egyptskej literatúry sa nám zachovala predovšetkým náboženská literatúra, no i rôzne príbehy, bájky, povesti a príslovia. Egyptské písmo rozlúštil v 19. storočí francúzsky vedec Jean Francois Champollion.

 

Egypťania boli veľmi praktickí, preto sa u nich vedy rozvíjali len pokiaľ slúžili bežným potrebám. Astronómia slúžila na určovanie termínu záplav podľa polohy hviezdy Sírius. Egypťania používali slnečný kalendár. Rok delili na 365 dní. V matematike používali desiatkovú aj šesťdesiatkovú sústavu a vedeli vyrátať plochu štvorca, obdĺžnika i trojuholníka.

 

Mali veľmi rozvinuté lekárstvo, úspešne liečili rôzne choroby, predovšetkým očné, vykonávali aj zložité operácie, napr. operáciu mozgu.

 

 

 

Otázky:

  1. Akým spôsobom Egypťania zúrodňovali svoju pôdu?

  2. Ako sa volali spojené egyptské osady?

  3. Kto zjednotil Egypt?

  4. Popíš spôsob vlády v Egypte.

  5. Na aké obdobia delíme dejiny Egypta?

  6. Kto, kedy a prečo staval pyramídy?

  7. Popíš egyptské náboženstvo.

  8. Kto zničil egyptskú Strednú ríšu?

  9. Ktorý faraón Novej ríše zaviedol významnú náboženskú reformu a v čom spočívala?

  10. Ako sa volá egyptské písmo?

 

Zoznam použitej literatúry:

Kol. aut., Encyklopédie antiky, Academia, Praha 1973

Kol. aut., Dějiny evropské civilizace I, Paseka, Praha 1999

Kol. aut., Od praveku k novoveku, dejepis pre SOU a SOŠ,

A. Ganeri, H.M.Martell, B. Williams, Encyclopedia of world history, Parrogan Books Ltd, 2006