Slovenská medzivojnová próza

 

  •  nastáva kultúrny a spoločenský rozvoj Slovenska
  •  dochádza k rozvoju školstva, vznikajú vedecké a osvetové inštitúcie
  •  vydávajú sa časopisy, knihy
  •  v roku 1919 bola po vyše 50 rokoch obnovená činnosť Matice slovenskej
  •  rozvíja sa aj demokracia, čo umožňuje tvorivý rozlet autorov
  •  začína sa spolupráca s českou literatúrou, autori z nej preberajú podnety a tak sa do našej literatúry dostávajú moderné umelecké smery
  •  Znaky s.m.prózy:
    1. tematika – vojnové zážitky, povojnové skúsenosti, súčastná spoločenská, kultúrna a politická problematika, česť, priateľstvo, príroda, detstvo a spomienky na mladé roky, - bol to čas hľadania nových foriem a výrazových prostriedkov, aby sa slovenská literatúra otvorila svetu
    2. pluralita literatúra – dovtedy bola pre literatúru char. rovnorodosť, s jedným alebo dvoma vrcholovými predstaviteľmi, po 1WW nastáva zvrat - viac autorov, ktorí píšu rôznymi smermi a štýlmi, viac orientácií. Názory na človeka: Tido J. Gašpar -  modernistický pohľad, Jozef Cíger Hronský – človek milión, Milo Urban – človek ako súčasť živelnej vzbury, Peter Jilemnický – človek cez víťazné pády dospeje k svojmu uvedomeniu

 

  •  predstaviteľov možno rozdeliť do troch generácií:

o    staršia generácia – autori, ktorí písali ešte pred vojnou (Kukučín, Timrava, Tajovský, Šoltésová, Podjavorinská, Jesenský) – tvorili realistickou metódou

o    stredná (prechodná) generácia – autori, ktorí začali tvoriť počas vojny (Rázus, Krčméry, Hronský) – začínajú v niektorých dielach experimentovať

o    generácia mladých autorov – vytvorili niekoľko skupín, napríklad okolo časopisu Mladé Slovensko alebo Svojeť, ich tvorba bola rôznorodá (Gejza Vámoš, Ivan Horváth)

o    

o    Pravda chudoby a Spartakus – združovali sa tu autori so sociálnym cítením

o    Dav- ľavicovo orientovaní autori

o    časopis Vatra – katolícky orientovaní autori

o    výrazné stúpla románová tvorba

 

 

  •  Adam Šangala – má zmysel pre spravodlivosť, je ochotný vložiť ruku do ohňa aj za cudzieho človeka, je čestný
  •  Praskovský – je hrdý na veľmožstvo, záleží mu na mene veľmožov a preto ich ochraňuje aj napriek tomu, že robí zlé veci, zobrazuje ešte stále úpadok šľachty a dokonca aj sám predpokladá, že raz budú vládnuť , alkoholik, bol dôležitý, vyjadroval sa s pátosom,
  •  žena – pohŕda nižšou vrstvou,