Politický systém SR
§
každá spoločnosť sa delí na tri základné subsystémy:
1. ekonomický subsystém
2. duchovný (právo, náboženstvo, morálka)
3. politický subsystém
Politický systém – jeden zo subsystémov spoločnosti, prostredníctvom ktorého sa realizuje politická moc v konkrétnej spoločnosti
§ politický systém rozoznávame:
1. demokratický – systém, kde všetky zložky politického systému (štátne orgány, politické strany, politické zruženia a iné nátlakové združenia) pracujú na princípe politickej plurality a konkurencie – ani jedna zložka PoSy nie je zvýhodňovaná
2. nedemokratický – je taký systém, kde jedna zložka má také významné a výsostné postavenie, že všetky ostatné zložky sú podriadené vládnucej zložke (jedna politická strana, armáda, náboženstvo
§ zložky politického systému: štátne orgány (vláda, parlament, súdy,); politické strany, nátlakové združenia
Politický systém SR
§ je demokratický
§ SR je parlamentná demokracia
§ politické
strany – sú organizácie, ktoré združujú ľudí so zámerom podstatne ovplyvňovať
politickú moc – ich hlavným cieľom je získať rozhodujúci podiel na štátnej
moci – získať právo zostaviť vládu a prostredníctvom zákonov usmerňovať
vývoj spoločnosti
§ politické
strany vznikajú od 19.storočia – emancipácia pol. strán) – ich vznik súvisí s emancipáciou
najnižších spoločenských skupín – hlavne robotníkov
§ v súčasnosti
vznikajú politické strany aj v súvislosti so vznikom nových spoločenských
problémov (ekologické problémy, rasizmus, vojna a mier)
§
význam politických strán
– umožňujú
realizovať zastupiteľský princíp (politici zastupujú občanov a občania
volia politikov)
– stabilizujú politickú moc
–
vyjadrujú pluralitu
–
vytvárajú priestor pre politickú konkurenciu
Klasifikácia politických strán:
1. najznámejšie
–
pravica
–
ľavica
2. podľa spôsobu výberu
a počtu členov
- masové (tie, ktoré chcú mať vplyv na veľké množstvo občanov)
- výberové (strana určí kritérium pre vstup občana do strany)
3. podľa základnej politickej
orientácie
- konzervatívne (preferujú tradície a základným pol. programom je ekonomika) – KDH, SMK, SNS
- liberálne (preferujú kompromis, slobodu, slobodu jednotlivca, ochrana občana) – SDKÚ, ANO,
- sociálne (reprezentujú záujmy širokých vrstiev občanov, orientujú sa na pracujúce vrstvy, zvýrazňujú zodpovednosť štátu za jednotlivca, preferujú dôstojný život pre každého človeka) –SMER, KSS,
4. podľa politického vplyvu
- parlamentné (majú mandát
v parlamente) – SMER, HZDS, SNS (vládne strany),
SMK, KDH, SDKÚ (opozičné strany)
- neparlamentné (nie sú v parlamente) – ANO, SF, KSS
Rozdiel medzi pravicovými
a ľavicovými stranami
Pravica – vyššie vrstvy spoločnosti, konzervatívne, liberálne a kresťansko-demokratické strany; - individualizmus, nezasahuje do spoločnosti, ekonomický program sústreďuje na podnikanie, minimalizuje zásahy štátu do ekonomiky, zdôrazňuje rovnosť šancí, presadzuje súkromné vlastníctvo; v politickom kontakte využíva kompromis
Ľavica – široké vrstvy, najmä stredná a nižšia vrstva (robotníci, zamestnanci) – sociálnodemokratické, komunistické, socialistické strany; zdôrazňuje zodpovednosť štátu za občana, sústreďuje sa sociálnu stránku spoločnosti (dôstojný život človeka) vyššia miera zásahu štátu do ekonomiky; preferuje rozširovanie priamej demokracie (KSS, SMER)
§ nátlakové združenia – sú skupiny, ktoré nechcú priamo vstupovať do politiky, nemajú záujem získať politickú moc a vzniknú na základe spoločných záujmov – ekonomické n.z. (participujú na ekonomickom živote v štáte
Ekonomické n.z.:
1. výrobné združenia = výrobcovia sa združujú podľa druhu produkcie, výroby (Výrobné združenie hutníkov, oceliarov; ekonomické potreby prenášajú do politiky cez politický lobbing
2. pracovné organizácie = presadzujú záujmy zamestnancov alebo zamestnávateľov (odborové hnutie)
3. obchodné komory = združujú podnikateľov a manažérov v obchodnej sfére
4. politikum profesijných združení = Komora lekárov, Sudcovská komora,
Neekonomické združenia: (dôvod na integráciu majú mimo sféry ekonomiky, vznikajú na základe spoločných záujmov)
1. ekologické združenia, mládežnícke, ženské, mierové, etnické, ľudských práv... = Ľudia proti rasizmu, Greenpeace, ZMOS
2. pracovné organizácie = presadzujú záujmy zamestnancov alebo zamestnávateľov (odborové hnutie)
3. obchodné komory = združujú podnikateľov a manažérov v obchodnej sfére
4. politikum profesijných združení = Komora lekárov, Sudcovská komora,
Voľby a volebný systém
§ volebný systém je zákonom alebo ústavou upravený spôsob volieb do zastupiteľskej sústavy (parlament, prezident, komunálne voľby)
§ volebný systém určuje ako voliť a akým spôsobom preniesť výsledky volieb do zastupiteľských orgánov
§ rozoznávame tieto typy volebných systémov:
a) väčšinový (majoritný)
b) pomerný volebný systém
c) kombinovaný volebný systém
Parlamentné voľby - NRSR
Prezidentské voľby – úrad prezidenta
VÚC – predseda VÚC, župan + poslanci VÚC
Komunálne (obce, mestá) – mestské zastupiteľstvo, primátor/starosta
voľby europoslancov – Európsky parlament
§ Parlamentné voľby
§ vyhlasuje ich predseda NRSR 90 dní pred ich konaním
§ organizátorom parlamentných volieb je ústredná volebná komisia
§ volebná komisia po voľbách prideľuje politickým subjektom mandáty v parlamente
§ voľby sa konajú každé štyri roky, konajú sa jeden deň a pasívne volebné právo je 21 rokov
§ zúčastniť sa volieb aj mimo trvalého bydliska (18 rokov, štátna príslušnosť)
§ Prezidentské voľby
§ prezident je volený v priamych voľbách občanmi
§ vyhlasuje ich predseda NRSR
§ pasívne volebné právo je 40 rokov
§ voľby sa konajú každých päť rokov
§ prezident môže funkciu vykonávať najviac 2 volebné obdobia
§ prezidentské voľby sú dvojkolové, druhé kolo sa koná do 14-tich dní po prvom kole
§ v prvom kole musí kandidát získať nadpolovičnú väčšinu všetkých oprávnených voličov
§ druhé kolo sa koná medzi dvoma kandidátmi, ktorí v prvom kole získali najviac hlasov
§ v druhom kole víťazí ten, kto získa väčšinu hlasov zúčastnených voličov
Voľby do VÚC
§ VÚC boli zriadené zákonom z roku 2001
§ územie štátu je rozdelené na 8 VÚC, každý územný celok má vlastné orgány samosprávy = predseda, zastupiteľstvo VÚC – poslanci, ktorí sú volení a zastupujú určité územie (okres), spadajúce do VÚC, počet poslancov je určovaný počtom obyvateľom
§ voľby sú priame = volia sa konkrétne osoby
§ aktívne volebné právo – 18 rokov, pasívne – 25 rokov (na župana)
§ voľby do samosprávy obcí – vznikajú orgány primátor/starosta; mestské/obecné zastupiteľstvo
§ za primátora je zvolený ten, ktorý zo všetkých kandidátov získava najviac hlasov
§ kandidátom môže byť aj nezávislý poslanec
Komunálne voľby