Veľká francúzska revolúcia

(1789-1799)

 

1.     Francúzsko v 18.storočí

o    Francúzsko bolo najvýznamnejšou európskou mocnosťou

o    centrum Európy (centrom obchodu, kultúry, etikety, módy, centrum myslenia)

o    v politickej oblasti bol štátom centralizovaným – s formou vlády absolutizmus (moc sústredená v rukách kráľa – rex-lex – kráľ-zákon / štát som ja

o    tvrdý francúzsky absolutizmus sa začína vo Francúzsku počnúc Ľudovítom XIII. cez kráľa slnko Ľudovíta XIV. až po Ľudovíta XVI.

o    Ľudovít XVI. sa musel absolutistickej moci vzdať, kvôli revolúcii

o    v ekonomickej oblasti Francúzsko viedlo politiku zvanú merkantilizmus = štát zakladá a podporuje manufaktúrnu výrobu, prevažuje vývoz nad dovozom, výroba sa orientuje na luxusné výrobky

o    v ideovej oblasti vzniká vo francúzsku nový filozofický a myšlienkový prúd – osvietenstvo (Sloboda, rovnosť, bratstvo) a trojdelenie moci (J.J.Rouseau, E.M.A.Voltaire, Dennis Diderot, Helvétius)

o    v spoločenskej oblasti sa francúzska spoločnosť delila na tri stavy: šľachta, duchovenstvo a tretí stav(mešťania, chudoba, roľníci)

o    podľa stupňa stavu boli dávané privilégiá; šľachta a duchovenstvo neboli zdanený

o    v osemnástom storočí prežívalo FR hlbokú hospodársku krízu = finančná kríza (nedostatok štátnych finančných prostriedkov, znehodnocovanie meny a štátne dlhy)

o    finančná kríza bola vyvolaná nákladným životom kráľa a dobyvačnou politikou

o    hospodárska kríza sa prejavila nie len ako finančná, ale aj daňová kríza –nedostatok prostriedkov v štáte sa nedal riešiť už len zvyšovaním daní pre tretí stav – východiskom bolo zdaniť prvý a druhý stav

Príčiny:

1.      hospodárska kríza

2.      politická kríza – kríza absolutistického systému vlády, kríza stavovského systému

3.      ideová/myšlienková expanzia – myšlienky osvietenstva (ľudské práva – Sloboda, rovnosť, bratstvo)

 

 

Cieľ revolúcie:

  •  odstrániť feudalizmus a vytvoriť priestor pre nový politický systém

 

 

2.     Priebeh revolúcie

a)      1.obdobie revolúcie (14.7.1789-1792)

–        východiskom z hospodárskej krízy bolo zdanenie prvého a druhého stavu; 5.mája 1789 kráľ zvoláva zasadnutie generálnych stavov; cieľom bolo zdaniť prvý a druhý stav; zo zasadnutia predstavitelia tretieho stavu na protest odišli a samostatné zasadnutie pomenovali Národné zhromaždenie – neskôr Ústavodarné národné zhromaždenie; 14.júl 1789 – útok na Bastilu – začiatok francúzskej revolúcie

–        v prvom období revolúcie získava moc veľkoburžoázia – predstavitelia pravice

–        najvýznamnejším politickým krokom bolo vydanie dvoch zákonov v auguste 1789 – zákon o zrušení feudalizmu (feudálne privilégiá, poddanské povinnosti a cirkevný desiatok boli zrušené) = pád feudálneho systému; bola prijatá deklarácia ľudských a občianskych práv -  položila základy ľudských práv a trojdelenia moci

–        vydanie ústavy = ústava bola vydaná 13.9.1791 – ústava menila moc v štáte = Francúzsko prechádza od absolutizmu ku konštitučnej monarchii

–        rozhodujúcim politickým orgánom sa stáva parlament (Ústavodarné národné zhromaždenie)

–        v septembri 1791 sa konali voľby do Národného zhromaždenia, ktoré sa premenovalo na konvent

–        v konvente postupne nadobúdajú prevahu predstavitelia umiernenej pravice, predstavitelia strednej buržoázie (girondisti)

(uč. str 82)

 

                                                  b) 2. obodbie revolúcie (august 1792 – jún 1793)

 

  •  obdobie vládnutia girondistov, ktorých politické ciele boli odlišné od buržoázie
  •  v septembri 1792 Francúzsko prechádza od konštitučnej monarchie k republike
  •  zosadenie kráľa, rozhodujúcim orgánom bolo národné zhromaždenie
  •  od roku 1792 začal platiť nový kalendár, a rok bol vyhlásený za rok rovnosti
  •  prvá francúzska republika
  •  v konvente sa prejavila nejednotnosť medzi predstaviteľmi girondistov a jakobínov (predstavitelia ľavice) – reprezentovali záujmy najširšej skupiny tretieho stavu – ľudu
  •  spor girondistov a jakobínov o moc, skončil víťazstvom jakobínov
  •  druhého júna 1973 bola zvrhnutá vláda girondistov a k moci sa dostávajú jakobíni

 

c)       3.obdobie revolúcie (1793-94)

  •  vláda jakobínov
  •  bola prijatá druhá ústava, ktorá bola dôsledne demokratickou ústavou, stala sa vzorom európskych ústav – konkretizované
  •  účasť všetkých na moci, právo na prácu, príspevok k chudobe, právo na vzdelanie, zrušenie všetkých feudálnych výsad a všetkých povinností, právo vzbury (demokratickými právami táto ústava predstavovala najradikálnejšie zmeny
  •  v ďalšom období jakobíni nastolili vládu „veľkého teroru“ = jakobínska diktatúra (hľadanie vnútorných a vonkajších nepriateľov, prenasledovanie, súdenie a fyzickú likvidáciu všetkých, ktorí prejavili nesúhlas s jakobínmi)
  •  vrcholom jakobínskeho teroru bola poprava vodcu jakobínov Maximiliána Robbespier alebo Jeana Marat (27.jún 1794)
  •  popravou Robbespiera končí tretie obdobie revolúcie

 

d)     4.obdobie revolúcie (1794-1795)

  •  termidorské obdobie
  •  k moci sa dostávajú girondisti
  •  22.augusta 1795 bola prijatá tretia ústava, ktorá potvrdila občianske a ľudské práva
  •  v októbri 1795 výkonnú moc preberá 5-členné direktórium (vláda piatich najdôležitejších mužov)
  •  zákonodarnú moc mal v rukách Zákonodarný zbor, ktorý bol komorový

 

  •  obdobie direktoriátu končí v novembri 1799 štátnym prevratom (osemnásty brumaire)

 

  •  realizátorom štátneho prevratu bol Napoleon Bonaparte

 

VÝZNAM REVOLÚCIE:

    1. revolúcia znamenala likvidáciu feudálneho systému
    2. vytvorila nový ideál spoločnosti (demokracia, SRB)
    3. revolúcia mala veľký ohlas v Európe – stala sa vzorom európskych revolúcií devätnásteho storočia; ukázala smer novému európskemu vývoju
    4. položila základy novému občianskemu zákonníku a ľudským právam
    5. Francúzska revolúcia položila základy novému politickému mysleniu a praxi = od FrR sa dejiny európskych štátov stávajú aj dejinami boja politickým strán