Napoleonské obdobie

(1789-1799)

 

  1. obdobie direktoriátu
  2. Napoleonské obdobie vo Francúzsku

 

Obdobie direktoriátu

1795-1799

 

  •  začína sa v roku 1795 nastolením vlády 5-členného direktoriátu
  •  plnili funkciu výkonodarnej moci
  •  bolo to obdobie relatívnej stability v politickej i hospodárskej oblasti
  •  Francúzsko viedlo úspešnú dobyvačnú zahraničnú politiku, kedy obsadilo územie Belgicka, Holandska
  •  viedlo úspešnú vojnu proti Rakúsku a uskutočnilo výpravu do Egypta, aby oslabilo koloniálne panstvo Veľkej Británie v Afrike
  •  vo vojenských výpravách vynikal svojimi schopnosťami Napoleon Bonaparte
  •  9.novembra 1799 (18.brumaire) – v Paríži – štátny prevrat (koniec obdobia direktoriátu)
  •  5-členné direktórium bolo nahradené vládou troch konzulov
  •  prvým konzulom sa stáva Napoleon Bonaparte, ktorý koncentroval moc výkonnú do svojich rúk

 

Napoleonské obdobie vo Francúzsku

 

  •  delí sa na: obdobie konzulátu (1799-1804)

                        cisárstvo (1804-1814)

a)      vnútorná politika Napoleona

-          bola zameraná na udržanie a rozšírenie výdobytkov revolúcie

-          zabezpečil finančnú stabilitu štátu

-          založil štátnu banku

-          zaviedol menu – frank

-          centralizoval štátnu správu, aby po revolučných rokoch bol v krajine poriadok

-          podpísal dohodu so svätou stolicou = konkordát (1801)

-          dohoda znamenala vzájomnú mocenskú podporu

-          roku 1804 vydáva občiansky zákonník = code civil = potvrdil občianske výdobytky francúzskej revolúcie, potvrdil zrušenie feudalizmu, uzáknil osobnú i náboženskú slobodu, ochranu majetku, rovnosť pred zákonom

-          uzákonil právo občianskeho sobáša a rozvodu

-          v máji roku 1804 si ľudovým hlasovaním dal udeliť titul cisára – bol za cisára aj korunovaný

-          prechod Francúzska od republiky k monarchii

-          týmto obdobím sa končí obdobie konzulátu, začína cisárstvo

 

CISÁRSTVO (1804-1814)

o    cieľom politiky N.B. bolo upevniť vonkajšiu bezpečnosť Francúzska

o    vedel ju zabezpečiť prostr. dobyvačných vojen

o    1805 – bitka pri Slavkove = riešil kontinentálne záležitosti medzi Francúzskom, Rakúskom a Ruskom

o    bitka končí víťazstvom Francúzska

o    v decembri prichádzajú vojská N.B. do Bratislavy, kde bol podpísaný Bratislavský mier, ktorým Rakúsko stráca časť svojho územia = Benátsko, Dalmáciu a Istriu

o    Rakúsko stráca vplyv nad Talianskom a aj časťou Nemecka

o    za najväčšieho nepriateľa FR považoval Britániu (veľa kolónií)

o    roku 1805 došlo k vojenskému stretnutiu medzi FR a GB – bitka pri Traffalgare

o    1806 – Napoleon vyhlasuje politiku nazvanú kontinentálny systém = zákaz dovozu a vývozu tovarov z Anglicka a do Anglicka (Rusko porušilo systém)  

 

 

o    Napoleonské obdobie je obdobím veľkých historických zmien

o    prenos myšlienok VFR – myšlienka rovnosti

o    upevnenie výsledkov

o    zmena hraníc európskych štátov (viedenský kongres)

 

 

Viedenský kongres

1814-1815

 

Postavenie FR:

  •  v marci 1814 ešte pred VK sa sformovala protinapoleónska koalícia, ktorú tvorili 3 štáty – Rusko, Prusko a Rakúsko
  •  po Napoleonovej abdikácii sa vo Francúzsku na trón vracia dynastia Bourbonovcov – Ľudovít XVII. – reštaurácia dynastie a monarchie
  •  Viedenský kongres zabezpečil vládnucim dynastiám v Európe návrat štátnej moci na princípe historickej legitimity – oprávnenosť samostatnej existencie štátov sa zakladá na tom ,že existujú už stáročia, národy a národné štáty reprezentujú panovnícke dynastie
  •  Viedenský kongres
  •  konal sa od septembra 1814 do 9.6.1815
  •  účasť – Prusko, Rusko, Rakúsko, V.Británia, neskôr bolo pridané aj Francúzsko
  •  ciele kongresu:
  1. dohodnúť sa o usporiadaní európskych pomerov po napoleonských vojnách
  2. odstrániť politické zmeny v Európe, ktoré preniesla F. revolúcia a napoleonské vojny
  3. reštaurovať absolutistické režimy v Európe
  4. zabrániť šíreniu revolučných myšlienok v európskych štátoch

 

Záujmy štátov:

    •  boli rôznorodé až protichodné
    •  väčšine štátov išlo o získanie území
    •  V.Británia zaujala zdržanlivý postoj, chcela presadiť hlavne svoj monopol v námorných silách

Metódy vyjednávania:

  •  novou metódou bola politika vzájomného kompromisu, kompenzácií a ústupkov – štáty sa zaviazali, že sporné otázky medzinárodnej politiky nebudú riešiť vojnou

Výsledky

  1. zmena hraníc európskych štátov – územné zisky (víťazi berú všetko)

Rusko – získava časť Poľska, Fínsko a Bielorusko

Prusko – Vestfálsko a Porýnie

Veľká Británia – nárast koloniálnych mocností

 

  1. návrat k absolutizmu
  2. princíp medzinárodnej rovnováhy síl
  3. vznik Svätej aliancie
  4. bola prerokúvaná otázka Francúzska – muselo platiť reparácie (vojnové dane)
  5. zavedenie kongresového systému
  6. zásady diplomacia
  7. odlišovanie malých a veľkých štátov

 

muselo odovzdať námorné loďstvo

KONGRESOVÝ SYSTÉM do medzinárodných vzťahov v Európe

otázky Európy a európskych vzťahov sa budú riešiť prostredníctvom kongresov spoločného zasadnutia štátov