Revolučný rok 1848 v Európe

Revolúcia vo Francúzsku a Taliansku

o charakteristika doby

o koniec 18. až prvá polovica 19.storočia = obdobie sociálnych hnutí (napoleonské vojny, revolúcie, viedenský kongres)

o vyznačuje sa nerovnomerným vývojom v Európe

o pretrvával feudálny systém, feudálne vzťahy a feudálne prežitky

o podoba vlády – absolutizmus

o existencia absolutistických režimov

Príčiny revolúcie:

1. hospodárska príčina (bezprostredná)– neúroda a s tým súvisiaci pokles poľnohospodárskej produkcie a nárast nezamestnanosti

2. spoločenské protirečenia – absolutizmus – demokracia; existencia feudálnych prežitkov – dostávajú sa do rozporu s občianskymi právami

3. feudálne výsady, spoločenská rovnosť a spravodlivosť – národné – snaha feudálne rozdrobených krajín o zjednotenie a snaha o nadobudnutie národnej svojbytnosti niektorých národov

Cieľ revolúcie

  1. likvidácia feudálneho systému, prežitkov a výsad
  2. boj za zjednotenie niektorých európskych krajín (cieľ Nemecka a Talianska)
  3. vyriešiť národnú otázku – boj za národnú emancipáciu (cieľ v Rakúskej monarchii)

Spoločné znaky revolúcie

    • centrami revolučného hnutia sa stali európske metropoly (Paríž, Viedeň, Praha, Pešť)
    • vzorom revolučných premien bola februárová revolúcia 1848 vo Francúzsku

Revolúcia v Taliansku

Revolúcia vo Francúzsku

o cieľom bolo odstrániť zvyšky feudálneho systému

o po júli 1830 boli zbavení vlády Bourbonovci, nastupuje dynastuje Orleánska v osobe Ľudovíta Filipa

o Francúzsko sa stáva konštitučnou monarchiou

o dochádza k liberalizácii trhu, Francúzsko hospodársky prosperuje, sú obnovené niektoré občianske práva

o politická činnosť verejného charakteru bola zakázaná, preto sa protestné akcie konali na takzvaných banketoch akoby súkromných oslavách, na ktoré musel byť súhlas polície

o 22.2.1848 – v Paríži sa konal nepovolený banket, ktorý polícia rozohnala

o 23.2.1848 – konalo sa protestné zhromaždenie, na ktorom povstalci žiadali zrušenie konštitučnej monarchie a vyhlásenie republiky

o Ľudovít Filip abdikoval a vo Francúzsku je vyhlásená republika

o je to obdobie druhej republiky, ktorá trvala od roku 1848 do roku 1852

o po kráľovej abdikácii sa moc dostala do rúk Dočasnej vlády, ktorá mala za úlohu vypracovať novú ústavu

o konali sa v roku voľby, v ktorých vyhral predstaviteľ Strany poriadku Ľudovít Napoleon (synovec Bonaparteho)

o v decembri 1851 uskutočnil Ľudovít N. štátny prevrat, ktorý znamenal zrušenie republiky

o v decembri 1852 je Ľudovít Napoleon korunovaný za francúzskeho cisára ako Napoleon III. – začína sa obdobie druhého cisárstva (1852-1871)

o forma vlády Napoleona III. sa nazýva bonapartizmus = forma vlády, oporou ktorej je polícia a armáda

o obmedzujú sa demokratické práva

Výsledky:

o revolúcia končí porážkou radikálnych síl, ktoré sa snažili o demokratizáciu

o revolúcia znamenala definitívne víťazstvo buržoázie

o FR bola vzorom pre celé revolučné obdobie rokov 1848 a 1849

Revolúcia v Nemecku

  • začína v marci 1848
  • cieľom revolúcie bol:

1. zjednotenie Nemecka

2. odstránenie feudálneho systému

3. demokratizácia krajiny, rozšíriť občianske práva a slobody

o Nemecko bolo v revolučnom období rozdrobenou krajinou, ktorá sa skladala z 22 častí a 4 slobodných miest

o dominantné postavenie v 19.storočí nadobúda Pruský štát

o v marci 1848 dochádza k ľudovému povstaniu – ľud žiada zvolať Celonemecký snem, na ktorom by sa rozhodlo o prijatí ústavy a zjednotení Nemecka

o v máji roku 1848 bol do Frankfurtu nad Mohanom zvolaný celonemecký snem – rokovania o zjednotení končia neúspešne a to aj pod vplyvom neúspechu francúzskej revolúcie

o nemecká revolúcia tak končí neúspešne, Nemecko ostáva nezjednotené, podstata feudálnych vzťahov = zrušenie feudálnych povinností nebolo dosiahnuté

o moc feudálov bola revolúciou oslabená; revolúcia končí polovičato

o rozhodujúc