Revolúcia 1848/49 v Rakúskej monarchii

 

1.      Revolúcia v Rakúsku

o   po Viedenskom kongrese bol v Rakúskej monarchii potvrdený absolutistický model vládnutia a centralizmus

o   moc bola koncentrovaná na Viedenskom dvore

o   krajina hospodársky zaostávala z dôvodu zastaranosti feudálneho systému

o   mnohonárodnostný štát s neriešenou národnostnou otázkou

o   absolutistickú podobu vlády okrem panovníka predstavoval ministerský predseda (kancelár) Lothar Metternich

 cieľ revolúcie

  • odstrániť feudalizmus (zmena spoločnosti) – likvidácia hospodárskeho feudálneho systému a nahradiť ho liberalizáciou trhu; likvidácia feudálnych privilégií, ktoré mali byť nahradené demokratizáciou, osobnými a občianskymi právami a slobodami
  • zbaviť moci šľachtu a vytvoriť občiansku spoločnosť
  • vyriešiť národnostnú otázku

Príčiny revolúcie

  • spoločenská príčina – spoločenské protirečenia doby (rozpor medzi absolutizmom a občianskou spoločnosťou – bol – chceli) (rozpor medzi feudálnymi prežitkami v systéme výroby a liberálnym trhom) (rozpor medzi feudálnymi výsadami a sociálnou rovnosťou
  • národná príčina – nebola riešená národnostná otázka, národy boli utláčané,  v monarchii sa začína rozvíjať národno-oslobodzovacie hnutie
  • hospodárska kríza spôsobená neúrodou v rokoch 1845-47

Priebeh revolúcie – Rakúsko

  •  11.3.1848 – v Prahe vystúpila skupina českých radikálov vo Svätováclavských kúpeľoch s požiadavkami: a)zrušiť poddanstvo, b)zrovnoprávniť český národ, c)dosiahnuť občianske a demokratické práva a slobody
  •  13.3.1848 dochádza vo Viedni k ľudovým nepokojom
  •  ľud žiada odvolanie Metternicha
  •  na nátlak ľudu je cisár nútený Metternicha odvolať, odvolaním Metternicha sa končí prvá fáza revolúcie úspešne
  •  ľud žiada občianske slobody, zrušenie feudálnych výsad a nastolenie ústavného režimu
  •  marcové obdobie revolúcie sa nazýva obdobie prosieb
  •  ďalšie obdobie bolo obdobím ozbrojených povstaní
  •  25.4.1848 – vláda vydáva ústavu, ktorá v nedostatočnej miere povoľovala práva a slobody občanov
  •  Slovanský zjazd – Praha – 2.-12.6.1848 = zvolaný z iniciatívy českých národovcov, jeho cieľom bolo vypracovať spoločný postup slovanských národov v monarchii pri štátoprávnom pretvorení monarchie
  •  v čase konania zjazdu v Prahe vypuklo povstanie, ktoré bolo zásahom cisárskych vojsk na čele s generálom Windischgrätzom potlačené
  • najradikálnejšie prebiehala revolúcia v uhorskej časti; proti Uhorskej revolúcii panovník vysiela vojsko na čele s chorvátskym banom Jelačičom
  • súčasne panovník reviduje všetky zákony, ktoré boli od marca 48 prijaté Uhorským snemom; začína sa obdobie reakcie
  • v monarchii je menovaný nový predseda vlády, ktorým sa stáva Schwanzemberg, novým panovníkom sa stáva František Jozef (1848-1916)
  • 7.3.1849 vydáva cisár oktrojovanú ústavu (ústava, ktorú vydáva výkonná moc bez schválenia zákonodarnej moci)
  • ústava nastoľovala centralizmus a absolutizmus, zavádza vysoký volebný cenzus (len najbohatší môžu voliť) a v niektorých častiach monarchie nastoľuje vládu pod dozorom vojska
  • v Rakúskej monarchii sa uskutočnil návrat k predrevolučným pomerom

Priebeh revolúcie – Uhorsko

  •  revolúcia prebiehala najradikálnejšie práve v uhorskej časti
  •  uhorská šľachta si po protihabsburských stavovských povstaniach ponecháva určité privilégiá
  •  mala vlastný snem, ktorý ale mohol zasadať len vtedy, ak ho zvolal panovník
  •  uhorská šľachta si ponecháva aj niektoré hospodárske privilégiá = nebola zdanená
  •  hospodársky patrilo Uhorsko k zaostalejším častiam monarchie, prevládala poľnohospodárska výroba, hospodárska politika Viedne bola uskutočňovaná v neprospech Uhorska
  •  v dôsledku hospodárskej politiky je vrstva podnikateľov (buržoázia) v Uhorsku hospodársky a politicky slabá, preto na čelo revolučného hnutia sa postavila nižšia šľachta (zemania)
  •  revolúcia začína 15.marca 1848 v Pešti, kde sa konalo veľké ľudové zhromaždenie, ktoré organizovala radikálna skupina inteligencie, vedená Šandorom Petöfi a Lajóssom Kossúthom
  •  na zhromaždení bola prijatá petícia, ktorá tam bola prečítaná s desiatimi požiadavkami
  •  18.marca 1848 Uhorský snem väčšinu týchto požiadaviek prijal, snem sa uzniesol:

o    na zrušení poddanstva = zrušenie poddanských povinností

o    zrušenie cirkevných daní

o    zrušenie daní pre zemepána

o    zrušil nezdaniteľnosť šľachtickej pôdy (zaviedla sa všeobecná daň)

o    zrušenie dedovizne (zrušilo sa privilégium, podľa ktorého sa majetky dedili z pokolenia na pokolenie najstarším dedičom)

  •  snem schváli volebný zákon (zákon zachovával majetkový cenzus – šľachta bez ohľadu na to, koľko mala majetku, mohla voliť, ostatní museli mať toľko majetku, aby mohli voliť; ženy zostali bez volebného práva, právo voliť dostala inteligencia, právo voliť dostali obyvatelia miest, aj keď obmedzené)
  •  aktívne volebné právo bolo od 20 rokov, pasívne od 24 rokov + musel aktívne ovládať maďarský jazyk ako jedinú zákonodarnú reč
  •  snem prerokoval 23.3.1848 návrh zákona o Uhorskej vládnej moci, vytvorila sa nezávislá uhorská vláda
  •  predseda vlády sa stáva gróf Ľudovít Baťán, ministrom Lajoss Kossuth

o    Uhorsko získalo nezávislosť od Viedne, čím sa vytvorila cesta k personálnej únii

  •  súbor zákonov, ktoré boli prijaté uhorským snemom v marci 1848 - 11.apríla 1848 ich podpísal panovník = marcové zákony

*    +  zrušenie poddanstva (poddanstvo nebolo zrušené dôsledne, lebo sa  týkalo len urbariálnych poddaných, poddaný sa musel vykúpiť) – neurbariálny poddaný – sluhovia, želiari – sa nemohli vykúpiť, pretože boli k zemepánovi viazaní zmluvou, ktorú mohol zrušiť len on; zrušenie poddanstva sa týkalo len dominikánskej(pánova) pôdy, nie rustikálnej;

*   všetci roľníci boli pred zákonom rovní, ale nie všetci dostali pôdu

*   pôda šľachte ostáva, vlastníctvo šľachty sa nemení

*   +  demokratické slobody a práva (obmedzené) – postavenie národov sa ďalej chápalo ako NATIO HUNGARICA

*   otvorili cestu k občianskej a demokratickej spoločnosti ale ponechali feudálne prežitky

*   cisár s vývojom revolúcie nebol spokojný, ale dočasne nezasahoval

*   28.septembra 1848 cisár rozpustil Uhorský snem, vyhlásil výnimočný stav – statarium – a na územie Uhorska vyslal vojská vedené Bánom Jelačičom

*   31.septembra 1848 – Viedeň vyhlasuje všetky zákony vydané v Uhorsku za neplatné

*   v decembri 1848 je Uhorsko obsadené ďalšími vojskami panovníka

*   7.marca 1849 – vydaná oktrojovaná ústava – návrat k centralizmu a absolutizmu

*   v auguste 1849 bola revolúcia v bitke pri Világoši vojensky porazená = koniec  revolúcie v Uhorsku