Slovanský zjazd v Prahe

§  konal sa 2. až 12.júna 1848 v Prahe, zišiel sa na podnet predstaviteľov českého národného hnutia

§  predsedom zjazdu bol František Palacký

§  zjazd znamenal stretnutie predstaviteľov slovanských národov v Rakúskej monarchii

§  prítomných bolo asi 400 delegátov, 20 Slovákov

§  vedúcimi slovenskej delegácie boli Štúr, Hurban a Hodža

§  CIEĽ ZJAZDU: štátoprávne usporiadanie, prebudovanie Rakúskej monarchie (podľa slovanských predstáv)

§  Výsledky rokovania: účastníci zjazdu prijali koncepciu austroslavizmu – monarchia sa má prebudovať na federáciu slobodných národných štátov na čele s dynastiou Habsburgovcov

§  monarchia mala byť súčastim, kde na základe početnosti mali dominovať slovanské národy

§  zjazd neprijal žiadny oficiálny dokument a bol predčasne ukončený (12.6.1848-povstanie) – bol len vydaný dokument Manifest k európskym národom (deklarácia o slobode a rovnoprávnosti všetkých národov)

§  zjazd bol rozpustený, účastníci slovenskej delegácie odchádzajú do Chorvátska rokovať o príprave ozbrojeného povstania proti uhorskej vláde

 

 

 

 

 

 

 

 

 

§  založením SNR sa začína ozbrojený boj Slovákov za národnú slobodu = má podobu dobrovoľníckych výprav

§  v priebehu revolúcie sa konali 3.výpravy

§  prvá výprava - septembrová výprava – dobrovoľníci obsadili Myjavu, kde sa stretlo asi 6000 dobrovoľníkov

§  19.septembra 1848 – Štúr vyhlásil v mene SNR nezávislosť Slovenska od uhorskej vlády

§  výprava končí neúspechom, dobrovoľníci boli porazení a časť odchádza na Moravu

§  vojenskí velitelia Šulek a Holuby boli popravení

§  po prvej výprave sa vodcovia revolúcie výrazne orientovali na Viedeň, ktorá im sľubovala splnenie požiadaviek

§  druhá výprava – zimná výprava – december 1848–január 49 – dobrovoľnícke zbory tvorili súčasť rakúskej armády; dobrovoľníci postupovali v dvoch smeroch (prvý: Kysuce-stredné SR – východ SR) (druhý smer – juhozápad SR)

§  po uskutočnení tejto výpravy v marci 1849 Slováci vypracovali ďalšie žiadosti – marcový prosbopis – ktorý vychádzal z koncepcie austroslavizmu

§  prosbopis bol zaslaný panovníkovi, ale on vydáva oktrojovanú ústavu, ktorá nepripúšťala možnosť odčlenenia Slovenska od Uhorska

§  Slováci prepracovali prosbopis a opäť ho poslali panovníkovi (vlastný snem, vlastná štátna správa, ktorá bude podliehať Viedni, úradná reč slovenčina, školstvo)

§  panovník prisľúbil splnenie požiadaviek

§  tretia výprava – letná – máj/jún 1849

§  v apríli 1849 sa maďarským vojskám podarilo prejsť do protiútoku a vytlačiť rakúsku armádu z Uhorska

§  na stranu Rakúska sa pridala armáda Ruska

§  tretí dobrovoľnícky zbor do bojov priamo nezasiahol, pohyboval sa po strednom Slovensku

§  13.8.1849 – Világoš – rozhodujúca bitka – porážka maďarských vojsk – definitívna porážka maďarskej armády – koniec revolúcie v monarchii

VÝSLEDKY REVOLÚCIE:

  • revolúcia skončila polovičato
  • likvidovala podstatu feudálneho systému, ale ponechala feudálne privilégiá a neriešila národnostnú otázku
  • otvorila cestu kapitalistickým vzťahom v hospodárstve (zrušenie poddanstva) a vydobyla demokratické slobody (rovnosť pred zákonom)
  • revolúcia končí víťazstvom konzervatívnych síl, ktoré uskutočnili návrat monarchie od konštitučnej monarchie k absolutizmu

VÝSLEDKY REVOLÚCIE NA SLOVENSKU:

§  pre Slovensko znamenala revolúcia len zrušenie poddanstva

§  revolúcia pre nasledujúci vývoj mala negatívne následky, dochádza k útlmu a prenasledovaniu vodcov slovenskej revolúcie

§  revolúcia pre Slovákov znamenala:

a)      vytvorenie prvého politického programu

b)      vytvorenie SNR

c)      ozbrojený boj Slovákov za národné práva

§  revolúcia na Slovensku nevyriešila národnostnú otázku