Memorandum slovenského národa


Situácia v monarchii- po revolúcia 48/49 monarchia vedie niekoľko lokálnych vojenských konfliktov.

                                   -cieľom bolo rozšíriť vplyv rakúskej monarchie v európskych krajinách

-          1853-56- sa odohrávala Krymská vojna- snaha rakúskej monarchie rozšíriť vplyv na Balkáne

-          1859-  boj rakúskej monarchie o udržanie vplyvu v severnom Taliansku

-          bitka pri Solferine- porážka monarchie, bezprostrednou príčinou odvolania Alexandra Bacha a pádu neoabsolutizmu

-          po roku 1859 panovník uskutočňuje výrazné vnútropolitické zmeny, kt. mali za následok uvoľnenie útlaku a rozvoj národného hnutia

-          1860 cisár vydáva OKTÓBROVÝ DIPLOM= obnovuje ústavné pomery obnovil práva niektorým častiam monarchie= rakúska monarchia prechádza do podoby konštitučnej monarchie

-          1861 panovník vydáva FEBRUÁROVÝ PETENT= smerovanie krajiny k federácii

OŽIVENIE NÁRODNÉHO HNUTIA NA SLOVENSKU

 

-Pád bachovho absoluzimu

-Októbrový  diplom                     - vytvorili predpoklady pre oživenie nár.života na Slovensku

-Februárový patent

 

-Oživenie sa prejavilo v troch výrazných aktivitách

- 1861- Memorandum národa slovenského

- 1862-  vznik troch slov. gymnázií

- 1863- 1875 vznik matice slovenskej

- aktuálnou otázkou sa stalo sformovanie nového národného programu slovákov, kt. by odrážal požiadavky slov. národa 60.rokov 19. stor.

- angažovali sa:  Hurban, Daniel Richard, Ján Palárik, Ján Francisci

-podnecovateľom slov. nár. hnutia boli predovšetkým noviny PEŠŤBUDÍNSKE VEDOMOSTI (1861- redakcia Ján Francisci)

- ich úlohou bolo aj formulovať politický orgán slovákov

- predstavitelia slov. národa sa do novo vzniknutého uhorského snemu v r. 1861  nedostali= preto bolo zvolané nár. zhromaždenie

- 6-7 júna 1861- turčiansky svätý Martin= celonárodné slovenské zhromaždenie

- slov. nár. zhromaždenie= prerokovalo a schválilo dokument memoranda nár. slovenského

- základom memoranda bola práca štúrovca Marka Daxnera „ hlas na Slovensku“ , kde zdôrazňoval rovnoprávnosť Slovákov v Uhorsku

- memorandum= nový slovenský program

 

  

 

 

 

 

 

 

 

Analýza

 

  • Memorandum bolo predložené Uhorskému snemu, ktorý o ňom nerokoval, Slováci vypracovali nové Memorandum = Viedenské memorandum slovenské = toto memorandum obsahovalo vyššiu mieru samosprávy, žiadali vlastný snem a symboly
  • memorandum bolo odovzdané panovníkovi, ktorý ho prijal, ale splnil len niektoré požiadavky (kultúrne a jazykové) – panovník povolil zriadenie dvoch gymnázií a Matice slovenskej, zriadiť katedru reči a literatúry slovenskej na univerzite v Pešti, zriadiť slovenskú právnickú akadémiu, zakladať literárne ústavy, kultúrne spolky, žiadali občianske slobody pre Uhorsko, Chorvátsko a Rumunsko
  • uznať osobitosť slov. národa
  • zvýšiť rozsah samosprávy slovenských žúp
  • slovenské župy nazvané- hornouhorské slovenské okolie
  • rokovací jazyk v župách= slovenský jazyk

 

 

Matica slovenská (1863-1875)

 

  • súčasný predseda – Markuš
  • bola ďalšou významnou aktivitou v 60-tych rokoch
  • vzniká ako prvá slovenská kultúrna ustanovizeň (inštitúcia), ako prejav samobytnosti slovenského národa
  • matica vyjadrovala aj konfesívne zjednotenie Slovákov na národnom princípe
  • myšlienka založiť Maticu slovenskú vzniká v druhej fáze národného obrodenia (P.J.Šafárik, Tatrín)
  • ďalším krokom bolo založenie spolku Tatrín 1844, prvá muzeálna zbierka
  • v 50-tych rokoch sa otázka národnej inštitúcie objavuje opätovne aj v súvislosti so zakladaním Matice srbskej, Matice českej
  • centrom národného hnutia v tomto období sa stáva Martin, kde bolo na 4.augusta 1863 zvolané celonárodné zhromaždenie pri príležitosti tisíceho výročia príchodu Konštantína a Metoda- založená Matica Slovenská
  • toto zhromaždenie sa považuje za prvé valné zhromaždenie Matice slovenskej
  • bol zvolený prvý výbor MS – predseda bol Štefan Moyzes, podpredseda: Karol Kuzmány a Ján Országh ; tajomníci boli Pavol Mudroň, Štefan Chrástek

 

 

  • Ciele Matice slovenskej:

-          organizovať a cielene podporovať vedeckú, zberateľskú a dokumentačnú činnosť

-          vydávať učebnice a finančne podporovať štúdium slovenskej mládeže

-          združovať slovenských kultúrnych osvetových a vedeckých pracovníkov

-          podporovať rozvíjanie slovenskej literatúry, umenia a vedy

-          rozvíjať vzdelanostnú úroveň Slovákov

-          určené v stanovách MS

  • žila výlučne z darov, samofinančná, panovník venoval 1000 zlatých

 

 

 

 

 

  • Význam Matice slovenskej:

-          prvá celonárodná, vzdelávacia a kultúrna inštitúcia Slovákov

-          položila základy slovenského múzejníctva, archívnictva a knihovníctva

-          MS nadväzovala spoluprácu s maticami v iných štátoch, čím rozvíjala slovanskú vzájomnosť

-          položila základy slovenských literárnych, kultúrnych a vedeckých fondov

-          MS bola výrazom prekonania konfesijných rozporov a stala sa významnou oporou SNH

-          Prvá reprezentantka svojbytnosti slov. národa

  • po rakúsko-maďarskom vyrovnaní sa začína vlna maďarizácie, následkom ktorej dochádza v roku 1875 k zavretiu Matice slovenskej
  • činnosť obnovila až 1.1.1919
  • pokračovateľom Matice slovenskej bola v 90-tych rokoch 19.stor. Slovenská muzeálna spoločnosť (Andrej Kmeť – zakladateľ – 1895)